Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/419/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľky W. P., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo L., G. č. XXXX/X, proti odporcom: 1/ O. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo K., Z.. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Ďuricom, advokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Herza č. 26, 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo L., L. č. XXX/X, a 3/ U. G., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo L., L. č. XXX/X, odporcovia 2/ a 3/ zastúpení právnym zástupcom BAKO JANČIAR LEVRINC

- advokáti s.r.o., IČO: 36859842, so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka č. 13E, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Slavomír Jančiar, advokát a konateľ, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -427 zo dňa 19.09.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zamietnutí návrhu navrhovateľky (prvý a druhý výrok) a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni 1/ (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľkou a odporcami 2/ a 3/ (tretí výrok) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyni 1/ náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky na určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporkyňou 1/ ako kupujúcou formou notárskej zápisnice zn. N 64/2010 () zo dňa 23.03.2010 a kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcou a odporcami 2/ a 3/ ako kupujúcimi zo dňa 28.04.2010 formou notárskej zápisnice zn. N 260/2010 (), ktorých predmetom sú nehnuteľnosti evidované bývalou Správou katastra P., nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané pôvodne na LV č. XXXX a v súčasnosti na LV č. XXXX pod ALV ako parcela č. XXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 260 m2, parcela č. XXX (záhrada) o výmere 533 m2 a stavba na pozemku parc. č. XXX (rodinný dom) súpisné číslo XXX (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) sú neplatné právne úkony zamietol (prvý výrok); súčasne návrh navrhovateľky na určenie, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných bývalou Správou katastra P. nachádzajúcich sa v k.ú. L., zapísaných pôvodne na LV č. XXXX a v súčasnosti na LV č. XXXX na meno odporcov 2/ a 3/ pod ALV ako parcela č. XXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 260 m2, parcela č. XXX (záhrada) o výmere 533 m2 a stavba na pozemku parc. č. XXX (rodinný dom) súpisné číslo XXX zamietol (druhý výrok); ďalej uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcom 2/ a 3/ trovy právneho zastúpenia v sume 4.163,16 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Dňa 23.03.2010 W. P., ako

predávajúca a O. I., ako kupujúca uzatvorili formou notárskej zápisnice NZ 9865/2010, N 64/2010 na notárskom úrade v Lučenci u notárky JUDr. Jany Rovnej kúpnu zmluvu, ktorou predávajúca, ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti v k.ú. L. na LV č. XXXX pozemok parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 260 m2 , pozemok parc.č. XXX záhrada o výmere 533 m2, stavby na pozemku parc.č. XXX rodinný dom č.s. XXX pod BLV 1 v 1/1-ine odpredala do výlučného vlastníctva za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 3.000,- eur kupujúcej O. I.. Nehnuteľnosti v prospech kupujúcej budú uvoľnené do 30 dní od podpísania tejto kúpnej zmluvy. V záverečných ustanoveniach kúpnej zmluvy účastníci vyhlasujú, že notárska zápisnica obsahuje ich dobrovoľnú, slobodnú, vážnu vôľu urobenú bez akéhokoľvek nátlaku, ktorú notárka do tejto listiny podľa ich prejavu spísala. Notárska zápisnica bola hlasne diktovaná, účastníkmi prečítaná, vysvetlená, nimi porozumená a na znak súhlasu pred notárkou vlastnoručne podpísaná. Dňa 23.03.2010 na notárskom úrade u JUDr. Jany Rovnej bol napísaný návrh na vklad za prítomnosti W. P. a O. I.. Správa katastra P. dňa 24.03.2010 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k.ú. L., pozemok Register CKN parc.č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok Registra CKN parc.č. XXX, druh pozemku záhrady, stavba so súpisným číslom XXX na pozemku Registra CKN parc.č. XXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria v prospech O. I. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi W. P., ako predávajúcou a O. I., ako kupujúcou. Vklad bol povolený pod č. V 560/10. Z oznámenia notárky JUDr. Jany Rovnej zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že z termínovacieho kalendára na rok 2010 pri dátume 23.03.2010 bola natermínovaná kúpna zmluva na 9.00 hod. ako „KZ P.“, aj na hod. 14.00 hod. ako „KZ P.“, teda pri tejto kúpnej zmluve boli navrhnuté dva termíny v prípade, ak by sa nevedeli dostaviť na hodinu 9.00, aby mali zabezpečený termín aj o 14.00 hod. V prípade, že by sa účastníci dostavili za účelom spísania kúpnej zmluvy len 23.03.2010 v termínovacom kalendári by tento údaj nebol zapísaný. Z hore uvedeného vyplýva, že tento úkon bol plánovaný medzi účastníkmi. Termín sa dohodoval pred dňom spísania, teda pred 23.03.2010 a termín do termínovacieho kalendára zapísala a dohodla pracovníčka úradu pani K. I., ktorá zároveň do tohto prípisu udávala, že termín spísania kúpnej zmluvy dohodla predávajúca pani P., ktorú si pamätala z dôvodu, že bola účastníčka v dedičskom konaní po predumrelom manželovi. Tieto skutočnosti vyplývajú z termínovacieho kalendára na rok 2010. W. P. uzatvorila s UNIQA poisťovňou a.s. poistku č. 9460015682 zo začiatkom poistenia 15.08.2009 a druhom poistenia TOP 1 dom. Poistka bola uhradená aj na rok 2010. Dňa 19.08.2008 znalec U.. O. Z. znalec s odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác vypracoval znalecký posudok č. 95/2008 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností evidovaných na LV č.XXXX na uzatvorenie záložnej zmluvy na hypotékárny obchod kde vyčíslil hodnotu na 28 546,77 eura. Dňa 15.07.2009 ten istý znalec vypracoval znalecký posudok č. 35/2009 pre záložné právo, kde stanovil hodnotu tých istých nehnuteľností na 29.800,- eur. Formou notárskej zápisnice dňa 28.04.2010 č. N 260/2010, O. I., ako predávajúca a Z. G. a U. G., ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu na notárskom úrade u notárky JUDr. Marty Jurinovej , ktorou zakúpili nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 3.000,- eur. Správa katastra P. povolila vklad vlastníckeho práva v prospech Z. G. a U. G. dňa 29.04.2010 pod č. V 856/10. Tieto skutočnosti vyplývajú z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. L.. Znalkyňa z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností U.. W. I., vypracovala znalecký posudok č. 31/2010, v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu č.s. XXX na parc.č. XXX k.ú. L. dňa 03.06.2010 na sumu 2.080,- eur. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Lučenci dňa 17.06.2010 vydalo uznesenie, ktorým odmietlo vec z podozrenia prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť O. I., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Hodnotením dôkaznej situácie súhrnne a jednotlivo bolo preukázané, že v konaní O. I. nedošlo k náplni skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Vykonanými výsluchmi a z listinných dôkazov je zrejmé, že medzi W. XX.XX.XXXXako predávajúcou a O. I., ako kupujúcou bola dňa 23.03.2010 uzavretá kúpna zmluva a nie zmluva o pôžičke, pričom uvedená kúpna zmluva bola spísaná na notárskom úrade notárky JUDr. Jany Rovnej, ktorá účastníčkam zmluvy notársku zápisnicu prečítala, obsah zmluvy im vysvetlila a účastníčky zmluve aj porozumeli, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Obidve účastníčky, teda nielen O. I., ale aj W. P. vyhlásili, že notárska zápisnica obsahuje ich dobrovoľnú, slobodnú a vážnu vôľu urobenú bez akéhokoľvek nátlaku. V danom prípade nebolo preukázané, že by zo strany O. I. v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti od W. P. a ich následným odpredajom Z. G. a jeho manželke U. G. došlo k spáchaniu iného trestného činu, či priestupku. Súčasť spisu tvorí skladová predajka vystavená dňa 27.03.2010 na nákup PVC odpadových rúr, PVC kolien, nátrubku, WC sedáka za 45,50 eura a pokladničný blok na nákup cementu, vápenného hydrátu a Isoveru 50 rolky za 161,84 eura zo dňa 27.03.2010. Dňa 15.04.2010 W. P. a Z. I. podpísali prehlásenie, v ktorom prehlasujú, že dňa 15.04.2010 na Bytovom družstve vo L. uzatvorili Zmluvu o prevode členských práv na byt nachádzajúci sa vo L.,

G. XXXX/X. Toho istého dňa W. P. prevzala od Z. I. finančnú hotovosť za prevod členských práv vo výške 11.036,53 eura. Zároveň Z. I. súhlasil s tým, aby W. P. mohla užívať predmetný byt do 15.07.2010. Z účtovného príjmového dokladu Stavebného bytového družstva L. vyplýva, že W. P. dňa 24.03.2010 vyplatila nedoplatok na nájomnom vo výške 836,90 eura. Svedkyňa O.. O. X. uviedla, že pracuje na notárskom úrade v P., ako notárka. Notárska zápisnica bola napísaná tak, že list vlastníctva č. XXXX a informatívna kópia mapy, boli jej predložené. Požaduje čerstvé doklady, nie staršie ako 2-3 dni kvôli pôžičkám, alebo úverom. Ona si ich prefotila spolu z občianskymi preukazmi W. P. a O. I.. V určený deň sa dostavili obidve k podpísaniu kúpnej zmluvy. Zmluva bola pripravená. Termín sa dojednával s jej úradníčkou. Objednala ich na termín kedy bude zmluva pripravená. Nie je príbuzná ani s jednou, ani druhou stranou. Pani P. poznala z dedičského konania z videnia, keď jej zomrel manžel v roku 2006 a bola jej pridelená Okresným súdom v Lučenci. Pani I. pozná len z dôvodu, že je P. a bývajú vo K.. Pani I. prišla so svojím priateľom, ktorého pozná taktiež len z videnia. Každá zmluva sa píše tak, že sa pomaly diktuje, opravujú sa nejaké nezrovnalosti a doplňuje sa z čoho zmluva pozostáva. Zarazila ju kúpna cena 3 000,- eur, ale ona nemôže namietať kúpnu cenu, musí zmluvu spísať, aj keby tam bola jedna koruna. Pani I. povedala, že ten dom je v zlom technickom stave a že je tak súci na zbúranie, preto je taká nízka cena. Pred ňou sa vyplatilo tých 3 000,- eur. Nepamätá sa na tú skutočnosť, kto popisoval, z čoho nehnuteľnosť pozostáva, ale museli to povedať sami účastníci pri spisovaní kúpnej zmluvy, nakoľko ona by to nemala sklade vedieť, nakoľko nehnuteľnosť nepoznala. Ani náznakom nebolo povedané, že to nemá byť kúpna zmluva, doklady boli predložené ku kúpnej, alebo k darovanej zmluve, lebo ku zmluve o pôžičke nepotrebuje ani list vlastníctva, ani informatívnu kópiu mapy. Ona im aj na mape ukázala, čo idú predávať, spýtala sa, či toto chcú predať, či oni chcú toto kúpiť a potom sa začala spisovať až kúpna zmluva. Zmluva sa vytlačí, dá sa účastníkom prečítať. Už nevie, či si ju prečítali a potom sa zmluva podpisuje. Potom, ako sa vyplatila suma 3.000,- eur a podpísala sa kúpna zmluva, bola odovzdaná kupujúcemu, aby si splnil svoju povinnosť a zaniesol ju na Katastrálny úrad. Asi o mesiac, alebo tri týždne prišla za ňou navrhovateľka, aj s J. Z. s tým, že ju oklamali, že ona chcela uzatvoriť zmluvu o pôžičke, že ona v skutočnosti nechcela dom predať, že malo ísť o pôžičku. Na to ona povedala, že právo oni oklamali ju, lebo doniesli všetky doklady, ktoré sú potrebné ku kúpnej zmluve a aj žiadali uzatvoriť kúpnu zmluvu. Keby žiadali uzatvoriť zmluvu o pôžičke, tak nerobí jej problém ju napísať, ale oni doniesli doklady, ktoré by inak ona nežiadala. U nej sa za 33 rokov praxe ešte nestalo, že by bola spísaná nejaká kúpna zmluva a malo by sa jednať o zmluvu o pôžičke. Vtedy ju napadlo, že ona v roku 2006 zdedila členský podiel po manželovi, takže uvažovala, že má vyriešenú bytovú otázku, preto sa potrebuje zbaviť tejto nehnuteľnosti, že potrebuje peniažky. Povedala jej, že inú cestu nemá, len požiadať o zrušenie cez súd, nakoľko zmluva sa nedá už len tak roztrhať. Svedkyňa K. I. pracovníčka Notárskeho úradu uviedla, že si pamätá, že pani P. si objednávala spísanie kúpnej zmluvy. Pamätá si ju z dedičského konania po manželovi. Prišla, objednala si spracovanie kúpno-predajnej zmluvy, ona jej povedala štandardne, čo treba k tomu zabezpečiť, že k tomu treba zabezpečiť list vlastníctva. Pamätá si, že tam bola s nejakým pánom. Notárska zápisnica sa spisuje tak, že nahlas ju notárka diktuje pred účastníkmi konania. Účastníci nemali žiadne námietky, keby boli nejaké, všetko by muselo byť zahrnuté v notárskej zápisnici. Námietky nezvyknú byť, keby boli určite by si to pamätala, nakoľko by to bola vzácnosť, lebo ľudia nemajú námietky, keď už prídu spisovať kúpno-predajnú zmluvu. Pani notárka pri každom bode účastníkov konania poučí, pozastaví sa pri každom bode a vysvetlí, čo je napísané v kúpnej zmluve. Pri opise nehnuteľností povie, prečo robí toto všetko, prečo sa to všetko takto opisuje v notárskej zápisnici, všetko uvedie účastníkom konania. Urobila to určite aj v tomto prípade, nakoľko toto všetko robí v každom prípade. Pani I. nepoznala, videla ju prvý krát pri spisovaní kúpno-predajnej zmluvy. Nepoznala ju ani z videnia. Svedok J. Z., druh navrhovateľky uviedol, že s navrhovateľkou plánovali predať bytovku s tým, že peniaze použijú na rekonštrukciu domu. Nakoľko mali kupca, ktorý žiadal vyrovnať nedoplatok na nájme oslovili pána L., či nepozná niekoho, kto by im požičal peniaze. On im dohodil pani I. s jej priateľom. Dohodli sa na druhý deň, že pôjdu pozrieť nehnuteľnosť a pôjdu k notárke. Bavili sa o pôžičke a potom až doma prečítal a zistil, že je to kúpno-predajná zmluva. Oni pôvodne chceli pôžičku 3.000,- eur. Keď sa dohodovali o pôžičke 3.000,- eur prvýkrát sa stretli s pani I. v dennom bare. Potom mu navrhovateľka telefonovala, že prevzala peniaze, že majú 2.000,- eur. Zo zmluvy sa dočítal, že do 30 dní ich treba vrátiť, preto sa rozhodli, že z tých 2.000,- eur vyplatia dlžobu na bytovom družstve. Potom, keď sa nehnuteľnosť predala prevzali sa peniaze za bytovku, chceli vrátiť peniaze pani I.. Telefonicky cez pána L. sa spojili s pani I.. Na stretnutie prišiel pán K., ale už požadoval 9.000,- eur. Tie peniaze mu už nedali. Za 2.000,- eur, čo získali ako pôžičku zaviedol odpadové rúry v pivnici z vodovodu a vymuroval spodnú časť komína s dvierkami. Potom začal búrať priečku, lebo zistil, že kuchynská linka tam nevojde tak ako bol pôvodne postavený dom. To boli stavebné práce, ktoré boli urobené z materiálu a za peniaze, ktoré získali pôžičkou. Taktiež natieral dosky, ktoré získal spod ruky proti červíkom. Pracovali

už aj v roku 2008. V roku 2009 robili práce, strhli dole strop, posunuli priečku o jeden meter, podlahu betónovali nahrubo v dvoch izbách, búrali komín. V marci 2010 pracoval v stavebnej firme GAMART, kde sa vyrábali panely. V roku 2010 prehlbovali pivnicu. Materiál, čo bol zamontovaný v dome rozobral a nachádza sa v bytovke v pivnici. On pani I. nepoznal osobne , poznal ju len z videnia, nakoľko robil taxikára. Oni im dali aj návrh, že by mohli kúpiť nehnuteľnosť, ale on, ani navrhovateľka s tým nesúhlasili, preto hovorili len o pôžičke. Už v roku 2008 sa snažili zohnať finančné prostriedky z banky a od nebankoviek, ale keďže mal nízky príjem, žiadne peniaze im nechceli dať. Oni sa bavili len o pôžičke 2 - 3 tisíc, navrhovateľka určite nevedela, čo podpisuje. Tak to vyznelo z toho, keď jej povedal, že to nie je pôžička, ale kúpno-predajná zmluva čo podpísala. Svedok O. S., otec navrhovateľky uviedol, že on pomáhal spolu s dcériným priateľom, O. P. a B. A. na nehnuteľnosti. Robili sa tam práce, murovali sa priečky, odstraňoval sa strop. Tieto práce sa robili tesne predtým, ako došlo k osudným skutočnostiam. Boli to práce v roku 2010. V roku 2009 s týmito svedkami prehlbovali pivnicu a začali kopať základy na druhú prístavbu. Búracie práce sa začali robiť na jar roku 2009. Aj v zime v roku 2010 pracovali na stavbe, lebo v miestnosti sa dalo robiť. Všetko robili ručne, nakoľko elektrinu nepotrebovali. Na stavbe pracovali dovtedy, kým neprišla dcéra o dom. Polovicu nehnuteľnosti jej daroval on a polovicu jeho otec. O tom, že by sa nehnuteľnosť predala sa nikdy nebavili, dcéra to ani nespomenula. Vnúčik nechcel aby sa nehnuteľnosť predávala. Keby sa mala nehnuteľnosť predať, mohli to urobiť už dávno predtým. V nehnuteľnosti mal bývať vnúčik s dcéru a s priateľom. Mala sa robiť prístavba s tým, že tam príde bývať spolu s manželkou. Plánovali sa použiť peniaze aj za odpredaj nehnuteľností z L., kde býval spolu s manželkou. Pomaly by sa to rekonštruovalo, ale medzi tým manželka zomrela. Celý pohreb manželky financoval on, zobral som na to pôžičku 300,- eur. Dcéra neprispela ničím, lebo nemala peniaze. Svedok K. P. uviedol, že pracoval na nehnuteľnosti u navrhovateľky, nakoľko ju pozná dlhé roky. Spolu pracovali, ona ako sprievodkyňa vo vlaku a on ako vlakvedúci. Poznal ešte aj jej nebohého manžela. Chodil im kosiť záhradku. Po jeho smrti každý rok bol trikrát kosiť a raz bol pracovať na dome, keď dávali dole omietku. Povedali, že chcú dať inde priečku. Odôvodnili, že tam chcú ísť bývať, keď to dajú do poriadku. Nepamätá si presne kedy to bolo, či dva, alebo tri roky dozadu. Bolo to asi tak na jeseň. Viackrát u nich pracovať nebol. Svedok B. A., ktorý pracoval na nehnuteľnosti u navrhovateľky uviedol, že tam pracoval asi pred dvoma, alebo troma rokmi. Nevie presne, či to bolo v roku 2009, alebo v roku 2010, len vie, že to bolo niekedy v lete, nakoľko robili sa murárske práce. Nebola tam ani elektrina, ani voda, všetko museli robiť ručne. On jej sľúbil, že príde jej päťkrát na brigádu, nakoľko spolu robili na železnici. Bol jej bývalý kolega. Mal tam vymurovať priečku. Aj ju vymuroval, ale bola zle, preto ju museli posunúť ďalej. Potom robili komín, vybúrali ho, postavili komín tak, aby bol rovno. Potom s prácami skončili, povedali mu, že chcú predať byt, že dostali zálohu 2.000,- eur, že dom dali do zálohy ten, ktorý sa opravoval. Dostali zálohu na to, aby mohli dokončiť dom, aby sa mohli do neho nasťahovať do jesene. Povedali, že dom dali do zálohy za 1.000,- eur, ale potom neskôr povedali, že o ten dom prišli práve kvôli tým 1.000,- eurám, že nevrátili tých 1.000,- eur načas a na ten termín, na ktorý boli dohodnutý. Ešte stále má v dome nejaké kovové stojany, ktoré mu nevedia vrátiť. Vie, že si chceli zobrať nejaké peniaze z peňažného ústavu, ale pôžičku nedostali. S druhom navrhovateľky sa zoznámil až tam, keď chodil pracovať na stavbu. Pomáhal mu miešať, keďže v dome nebola elektrina. Všetko museli miešať ručne, všetko bolo vytrhané, vodu mali nachytanú z čatorne čo pršalo. Bola tam studnička, ale bola maličká, nabrali vedro a bola prázdna. Keď sa dávala omietka nebol tam. Dom bol v strašnom stave, bývať sa v ňom nedalo. Nehnuteľnosť mali opraviť do októbra, keď sa mali do domu sťahovať. Keby sa robilo na dome pravidelne za tie tri mesiace, tak by sa to bolo dokončilo. Lenže tam boli prestávky. Raz sa robilo, potom bola prestávka, zasa ho volali. Nikdy sa nerobilo ani dva dni za sebou. Stále boli nejaké týždňové, dvojtýždňové rozdiely medzi tým, ako sa robilo. Nevie prečo to tak naťahovali. Začiatkom mája stretol pani P., spýtal sa jej, či dostala predvolanie na súd. Ona nehovorila, čo má vravieť na súde, on povedal, že bude hovoriť len to, čo sa naozaj stalo, aké práce tam vykonával. Iné povedať by nevedel, len to, čo naozaj robil. Zrejme v roku 2009 podľa fotografií, keď tam robil, mu povedali, že dostali zálohu 2000,- eur za byt , ktorý idú predať a že do jesene sa musia vysťahovať, lebo dovtedy končia v byte. Svedok P. L. uviedol, že on sprostredkoval stretnutie s pani I.. Pani P. nepoznal, poznal len jej priateľa J. Z., ktorý ho stretol a oslovil, že by chcel predať dom, že či by niekoho nevedel zohnať. On povedal, aby išli do denného baru sa opýtať. Tam ich zoznámil s pani I. a s jej mužom D. K.. Zoznámil ich s tým, že pani P. by mala záujem predať dom. Po čase stretol J. Z., ktorý povedal, že niečo odpredali, že majú peniaze, že by ten svoj dom chceli odkúpiť naspäť. Na to mu povedal, že ako to chcú urobiť, keď raz už dom odpredali, že žiadne stretnutie s I. organizovať nebude. P., keď išli do denného baru aj jemu ponúkla nehnuteľnosť na odpredaj. On volal domov, ale povedali mu, že nemajú záujem o tú nehnuteľnosť, preto ich zoznámil s I.. Nebol prítomný vo vnútri notárskeho úradu, keď sa podpisovala kúpno - predajná zmluva, ale keď vyšli vonku I. ukazovali, že odkúpili dom, ale za akú cenu to nevie.

Pôvodne sa požadovala čiastka 3.000,- eur, ale ďalej nevie za čo sa dom odkupoval. Svedok D. K., druh odporkyne 1. uviedol, že predtým nepoznal pani P., ale raz sedeli v bare s pani I., prišiel pán L. s pani P. a ešte s nejakým mužom a oni im dali ponuku, že majú na predaj nejaký dom vo L.. Oni išli do L. pozrieť tú nehnuteľnosť. Dom bol v strašnom stave. Neboli tam ani schody, len nejaké dosky, všetko bolo rozbité. Keďže bol dom v zlom stave, dohodli sa, že ho kúpia za 3.000,- eur. Ona spomínala, že má na predaj aj nejaký byt. Pani I. bola aj ten byt s ním pozrieť, ale aj byt bol v strašnom stave, tak o ten záujem nemali. Oni zdôvodňovali to, že chcú predať dom, preto, že chcú ísť pracovať do zahraničia. Druh spomínal, že má nejaké problémy s vodičákom, že musí zaplatiť nejakých 800,- eur dlžobu. Na druhý deň bol aj s odporkyňou 1. a navrhovateľkou u notárky, ktorá nahlas diktovala celú zápisnicu, potom ju podpísala pani P., aj jeho družka. Zápisnicu si prečítali ešte notárka sa dvakrát - trikrát spýtala, či jej porozumeli a až tak ju podpísali. Pred notárkou sa vyplatilo pani P. 3.000,- eur. Zabezpečili jej aj odvoz do L., nakoľko mala strach, že by sa jej niečo stalo, keď mala toľko peňazí. Potom asi po mesiaci, keď dal vyrúbať strom pán G. sa dovtípila, že dom nie je ich. Hnevala sa, prečo ho predali. Asi zle s nimi vychádzala. Dovtedy za nimi nebola, ani s ňou neboli v spojení. Oni jej dali 3.000,- eur a žiadnych 1.000,- eur od nej ako úroky nezobrali. Dom sa kupoval pre syna, ale keď syn so ženou prišiel pozrieť nehnuteľnosť, tak stade ušli preč, lebo všade bol bodrel, boli tam potkany, tak sa zľakli. Oni peniaze nepožičiavajú, on na sebe nemá žiadnu nehnuteľnosť, družka má len dom vo K., v ktorom bývajú. Ani deti nemajú na sebe žiadnu nehnuteľnosť. Hámorovcov taktiež predtým nepoznali, stretli sa len vtedy, keď boli pozrieť nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť predali G. za 3 000,- eur. Boli radi, že sa tejto nehnuteľnosti zbavia. Svedok Z. I. uviedol, že on pre svoju matku odkúpil od pani P. byt. Byt boli pozrieť, bol veľmi zničený v strašnom, dezolátnom stave. Jadro, kúpeľňa, múry boli nevymaľované. Byt kúpili za 11.036,- eur. Táto suma bola vyplatená pri podpísaní kúpno-predajnej u notárky dňa 15.04.2010. Myslí si, že ju tam nechali bývať ešte do augusta, alebo septembra. Presne si to už nepamätá. Má dojem, že byt sa odkupoval za 12.000,- eur, ale s tým, že v zmluve bola uvedená suma 11.036,- eur, nakoľko ten rozdiel išiel na vyplatenie dlžoby. Svedkyňa S. I. uviedla, že o byte sa dozvedela cez inzerát od sesternice, ktorá býva vo L.. Keď prišli pozrieť byt, bol v strašnom, dezolátnom stave. Nechcela ho ani kúpiť, ale nakoniec sa preň rozhodla, nakoľko sa tam nachádzal balkón. Boli na bytovom družstve, všetky poplatky za prevod zaplatili oni. V skutočnosti dostala navrhovateľka na ruku 11.000,- eur, ale oni vyplatili do 12.000,- eur nájomné za tri - štyri mesiace, nakoľko odkedy bola podpísaná zmluva, ešte mohla v tom byte bývať. Taktiež všetky pozdĺžnosti, všetko čo tam bolo, asi jednomesačné nájomné za ňu vyplatili, ale presne si to už nepamätá. Umožnili jej bývať ešte v byte tri - štyri mesiace, aby si mohla zrealizovať prestavbu domu a odsťahovať sa do neho. Svedok O. Z. - znalec uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. 95/2008. Tento znalecký posudok bol urobený pre uzatvorenie záložnej zmluvy na hypotékárny obchod. Je možné, že ak sa do roka neuskutoční uzatvorenie záložnej zmluvy, prepracovať znalecký posudok, keď klient o to požiada z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy a potrebuje nový čerstvý posudok. Pri stave technickej hodnoty je text rodinný dom prepísaný z jedného znaleckého posudku do druhého. Mení sa len KCU to znamená štatistický koeficient, ktorý udáva úroveň stavebných prác. To je uvedené pri výpočte všeobecnej hodnoty a technickej hodnoty a je uvedený na strane 8 znaleckého posudku. Koeficient vyjadruje vývoj cien. Na strane 7 je uvedený koeficient 2,046. V druhom znaleckom posudku je uvedený koeficient 2,134. Tento koeficient sa len menil. To vyjadruje fakticky úroveň stavebných prác. Jednoducho povedané vývoj stavebných prác každý rok stúpa. Môže aj klesať, ale obyčajne stúpa. Navrhovateľka potrebovala aktualizovať znalecký posudok, aby vedela všeobecnú hodnotu a tá všeobecná hodnota tej istej budovy, alebo rodinného domu sa môže meniť. V znaleckom posudku uvádzal rekonštrukčné práce, ktoré boli urobené v roku 1968. V roku 2008, keď bol ohliadnuť nehnuteľnosť a robil znalecký posudok nebola porušená statika. Do roku 2010 normálnou cestou by nemalo dôjsť k zhoršeniu stavu tej nehnuteľnosti až tak, že by ho bolo potrebné zbúrať. On však nie je statik. Mohlo k tomu dôjsť vtedy, ak by bol nejaký zásah zvonku, alebo aj vtedy, že by susedia spravili žumpu blízko nehnuteľnosti, že klesnú základy v takom prípade, že sa podkope nehnuteľnosť, že sa naruší statika, že sa narušia múry, prasknú, znížia sa . Rekonštrukčnými prácami sa po považuje aj odstránenie omietky, až po izoláciu podláh, potom danie nových podláh, nové omietky, izolácia nových podláh, ak sa dáva plávajúca podlaha, toto všetko sa považuje za rekonštrukciu nehnuteľnosti. Taktiež sa považuje aj odstránenie tých nosných rozhodujúcich múrov, ale so zabezpečením statiky, aby nedošlo k narušeniu múru, alebo stropov. Aj toto je cesta rekonštrukcie. Pri študovaní znaleckého posudku znalkyne Ing. W. I. zistil, že ona v znaleckom posudku neuviedla, niektoré stavebné konštrukčné prvky, z ktorých vychádzal on v znaleckom posudku v roku 2008. Ona ich v znaleckom posudku v roku 2010 neuviedla. On teraz dom nevidel, takže nevie, či sa tieto konštrukčné prvky v nehnuteľnosti nachádzajú, lebo pri rekonštrukcii sa všetky tieto nepekné veci dávajú preč a o to sa môže znížiť hodnota nehnuteľnosti. Podľa fotodokumentácie dom v súčasnej dobe nevykazuje tie stavebné konštrukčné prvky, ktoré boli v čase, keď robil znalecký posudok v roku

2008. Boli aj omietky, stropy, sanita. V súčasnej dobe sa to vo fotodokumentácii nenachádza. V čase keď on robil znalecký posudok to tam všetko bolo. Vyzerá to, že začali robiť rekonštrukciu v značných rozmeroch, kde sa predpokladalo, že zostanú holé nosné múry, dokonca bez priečok, bez elektriny, vody a úprav a potom sa tam malo podľa neho rekonštruovať celkom nanovo. Na vrátenie tejto nehnuteľnosti do pôvodného stavu by podľa neho stálo do 15.000,- eur až 25.000,- eur, aj keď by to robili svojpomocne, tak možno 5.000,- eur dole, ale okolo tých 20.000,- eur by rekonštrukcia stála v takom stave v akom je nehnuteľnosť fotená na fotografiách, aby sa mohlo v nehnuteľnosti bývať. Základnými predpokladmi pre udávanie veku nehnuteľnosti je päť takých základných bodov a to sú nosné múry, stropy, krov, strecha a základy. Podľa toho sa posudzuje vek nehnuteľnosti. Zrejme znalkyňa videla nehnuteľnosť v tom stave, ako sa nachádzala teraz. Z toho dôvodu uviedla životnosť nehnuteľnosti 60 rokov. Všetko závisí od toho, aká škridla je na streche. Niektoré vydržia dlhšie, niektoré kratšie. Keď vypracovával znalecký posudok v roku 2008 bol pozrieť nehnuteľnosť, ale v roku 2009, keď vypracovával znalecký posudok pravdepodobne ho pozrieť nebol. Malo by sa chodiť pozerať nehnuteľnosť, ale v tom prípade zrejme žiadateľka oznámila, že na nehnuteľnosti sa nič nezmenilo, takže druhý krát ju pozrieť nebol. Keď sú tie isté fotografie aj v druhom znaleckom posudku zrejme ju naozaj pozrieť nebol, vychádzal len z toho, čo povedala žiadateľka, že sa nič nezmenilo, ale vidno, že treba sa ísť pozrieť za ten čas na tej nehnuteľnosti sa zrejme veľa zmenilo. Ak dôjde neodborne k presunu nosnej priečky, alebo premiestneniu v miestnosti môže nastať situácia, že dôjde k porušeniu statiky. Pokiaľ by sa táto odborne robila, tak by sa nemala porušiť statika. Na odstránenie takejto priečky, alebo na manipulovanie s takouto priečkou by malo byť posúdenie statikom, aj povolenie, lebo je to dosť veľký zásah do nehnuteľnosti, do konštrukcie celého domu“. Uvedené dôkazy a zistený skutkový stav okresný súd vyhodnotil podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zaujal nasledujúce právne posúdenie veci: „Navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko súdne rozhodnutie v danej právnej veci by mohlo byť podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. V súdenej veci dospel súd k záveru, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania došlo na základe slobodnej a vážnej vôle, pričom právny úkon bol urobený určite a zrozumiteľne. Navrhovateľka prejavila vôľu smerujúcu k vzniku zmluvy, týmto svojím prejavom vôle chcela vyvolať právne následky spočívajúce v zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy boli splnené podmienky platnosti právneho úkonu spočívajúce v tom, že v čase vzniku právneho úkonu musí byť predmet plnenia možný. Kúpna zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a pri jej uzatváraní bola dodržaná písomná forma. Zmluvné strany predmetnú zmluvu uzatvorili a podpísali na notárskom úrade u notárky JUDr. Jany Rovnej. Táto zmluva mala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník a bola vkladu schopná. Odporkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy úmyselne nepredstierala určitú vôľu so zámerom, aby vyvolala u navrhovateľky úmysel, alebo aby tým využila jej omyl, nevynucovala si právny úkon. Nepodarilo sa preukázať, že by navrhovateľka mala zámer uzatvoriť zmluvu o pôžičke, namiesto kúpnej zmluvy. Okrem svedkov, ktorí boli prítomní pri rozhovoroch ohľadne predaja nehnuteľnosti najdôveryhodnejšími svedkami sú notárka JUDr. Jana Rovná a pracovníčka notárskeho úradu K. I.. Tie potvrdili najpodstatnejšie skutočnosti, že navrhovateľka sama vyhľadala notárku, objednala sa na uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy a doložila doklady, ktoré sú potrebné k uzatvoreniu takéhoto právneho úkonu, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že notárku nepoznala a že spísanie zmluvy si neobjednala. Tieto jej tvrdenia vyvrátila tak notárka JUDr. Jana Rovná, ktorá uviedla, že navrhovateľku poznala z dedičského konania po jej manželovi, ako aj K. I., ktorá taktiež potvrdila túto skutočnosť, ako aj v neposlednom rade zápis v jej kalendári, kde je uvedené „objednávanie na uzatváranie kúpnej zmluvy P.“ a aj jej tvrdenie, že si na 100% pamätá, že kúpnu zmluvu bola objednať pani P.. Notárka potvrdila, že pri spisovaní kúpnej zmluvy nebolo ani náznakom povedané, že to nemá byť kúpna zmluva, nakoľko boli predložené ako list vlastníctva, tak aj informatívna kópia mapy, čo pri zmluve o pôžičke nie je potrebné. Kúpnu zmluvu spoločne dopĺňali a kontrolovali a účastníci zmluvy ju slobodne a dobrovoľne podpísali, ako to vyplýva aj zo samotnej notárskej zápisnice, ktorej súčasťou je kúpna zmluva. Notárka uviedla, že až o mesiac prišla navrhovateľka za ňou s tým, že ona dom nechcela predať, ale v skutočnosti chcela uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Navrhovateľka ďalej nepreukázala, že bola v čase, keď sa mala uzatvoriť kúpna zmluva v časovej a finančnej tiesni, teda, že súrne potrebovala zakúpiť materiál na dokončenie a spojazdnenie predmetnej nehnuteľnosti a vyplatenie dlhu na bytovom družstve, aby mohla byt, ktorý obývala predať. Jediné, čo preukázala, bolo vyplatenie dlžoby na nájomnom na bytovom družstvo vo výške 836,96 eura dňa 24.03.2010, teda na druhý deň po prevzatí finančných prostriedkov od odporkyne 1/. Doklady o nákupe materiálu, ktoré mala zakúpiť za finančné prostriedky od odporkyne 1/ a ktorý tak súrne potrebovala na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktoré doložila do spisu nepreukazujú, že by materiál bol zakúpený skutočne z jej strany, nakoľko nejde o nákup materiálu, ktorý by bol nevyhnutne, resp. na ktorý by si bolo potrebné požičať tak súrne a tak nutne finančné prostriedky,

ako to zdôrazňovala navrhovateľka počas celého konania, nakoľko išlo o nákup materiálu len v hodnote 252,88 eura a išlo o nákup materiálu, ktorý vzhľadom na dezolátny stav nehnuteľnosti, nebolo potrebné zakúpiť ako prvoradý. Nehnuteľnosť sa nachádzala v takom stave, že ani čiastka 2.000,- eur ani 3.000,- eur by nepostačovala na to, aby sa stal dom obytným, čo potvrdil aj znalec Ing. O. Z., ktorý uviedol, že rekonštrukcia nehnuteľnosti v súčasnom stave, keby ju robili aj svojpomocne by stála okolo 20.000,- eur. Navrhovateľka taktiež nepreukázala koľko finančných prostriedkov v skutočnosti získala za predmetnú nehnuteľnosť. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že nehnuteľnosť bola odpredaná za 3.000,- eur. Túto skutočnosť tvrdila aj v trestnom oznámení zo dňa 15.10.2010 na OO PZ v Lučenci. Taktiež aj v žalobnom návrhu zo dňa 29.04.2010, jeho rozšíreniach zo dňa 12.05.2010, 09.09.2010 a v návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 21.10.2010, ako aj v podaní zo dňa 20.10.2010. Výpoveď zmenila až na pojednávaní konanom dňa 16.11.2010 bez udania akéhokoľvek bližšieho dôvodu s tým, že si mala požičať len 2.000,- eur a 1.000,- eur mali byť úroky. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že nehnuteľnosť nechcela predať, že ju od roku 2009 začala spolu s priateľom rekonštruovať, na ktoré okolnosti boli vypočutí aj svedkovia, ktorí sa však za tie roky zúčastnili na prestavbe len párkrát, avšak nehnuteľnosť doviedli do takého stavu, ako to vyplýva z priloženej fotodokumentácie, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bude zodpovedať hodnote, ktorú stanovila znalkyňa U.. W. I. v znaleckom posudku č. 31/10 zo dňa 17.05.2010, teda zo dňa, keď ešte odporcovia 2/ a 3/ neboli účastníkmi konania na sumu 2.080,- eur, ku ktorej hodnote sa v podstate priklonil na pojednávaní aj znalec U.. O. Z., ktorý vypracoval znalecké posudky v roku 2008 a 2009 pre navrhovateľku na uzavretie záložnej zmluvy na hypotekárny obchod, kedy si chcela vybaviť úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti a nehnuteľnosť si aj poistila, kedy bola nehnuteľnosť v úplne inom technickom stave a v inej hodnote, ako v roku 2010, teda po tzv. rekonštrukcii, čo v podstate znalec zhodnotil tým, že uviedol, akú vysokú čiastku by bolo potrebné investovať do nehnuteľnosti, aby sa dala obývať. Vzhľadom na vyššie uvedené rozpory v tvrdeniach navrhovateľky, jej menené výpovede, rozporuplné výpovede svedkov, ktoré boli účelové pre toto konanie v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v prospech navrhovateľky, ktorých navrhla vypočuť ona, hlavne na nepreukázateľnosť časovej a finančnej tiesne, pre ktorú si mala požičať finančné prostriedky, ktoré podľa názoru súdu nepotrebovala na súrnu rekonštrukciu nehnuteľnosti tak, ako prezentovala počas tohto konania, ale na splatenie svojich dlhov, ktoré mala voči SBD, ktorý jediný dlh aj uhradila, ale aj dlhov, ktoré mala, ako to pripustila voči bankovým a nebankovým subjektom, ktoré použila pre vlastnú nevedno akú potrebu tak, ako aj finančné prostriedky za odpredaj bytu, ktoré už taktiež nemá, ako aj s konštatovaním, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.03.2010 medzi navrhovateľkou a odporkyňou 1/ u notárky JUDr. Jany Rovnej, ktorej výpoveď spolu s výpoveďou jej pracovníčky považoval súd za najdôležitejší a najdôveryhodnejší dôkaz je platný právny úkon a preto v časti týkajúcej sa jej neplatnosti ju zamietol, nakoľko žaloba v tejto časti bol podaná nedôvodne. Keďže došlo k zamietnutiu prvej časti petitu, súd následne nemohol vyhovieť ani druhej časti určovacieho petitu, nakoľko už nebol dôvod rozhodovať o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ a odporcami 2/ a 3/ a nebolo už ani opodstatneným rozhodovať o určení vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam“. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. a § 588, § 37 ods. 1 a 2, § 39, § 49 a § 49a Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 4.163,16 €; odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznal, pretože jej právny zástupca trovy konania v zákonnej lehote nevyčíslil.

Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu (právne zastúpenie navrhovateľky týmto právnym zástupcom bolo ukončené až v rámci odvolacieho konania do rozhodnutia odvolacieho súdu) včas odvolanie zo dňa 04.11.2013 (č.l. 440-442 spisu), ktorým navrhla zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle vyhovenia jej návrhu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu na vrátenie vecí na ďalšie konanie; navrhovateľka výslovne uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), písm. d) O.s.p. a písm. f) O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám nakoľko okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu sa nemôže stotožniť a vidí v ňom viacero pochybení. Nesúhlasila so skutkovým zistením okresného súdu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ňou a odporkyňou 1/ došlo na základe slobodnej a vážnej vôle, že právny úkon bol urobený určite a zrozumiteľne, spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu ako ich vyžaduje Občiansky zákonník. Jej záujmom nikdy nebolo predávať sporné nehnuteľnosti, nakoľko za súčasného stavu stravu ona sama

ocitla bez strechy nad hlavou, keďže predala byt, v ktorom bývala z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky na opravu predmetného domu, do ktorého sa chcela presťahovať spolu so svojím synom a druhom J. Z.. Vyjadrila názor, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nikdy nemala záujem predávať predmetné nehnuteľnosti, naopak potrebovala finančné prostriedky na ich rekonštrukciu; ak by nemala záujem presťahovať sa do sporného domu, nezačala vy nehnuteľnosti renovovať a určite by nepredala byt, v ktorom bývala. Podľa názoru navrhovateľky je nepochybne preukázané, že jej úmyslom nebolo uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ale zmluvu o pôžičke, pričom prevod vlastníckeho práva chápala pri svojom stupni vzdelania, naivity ako aj inteligenčnej úrovne za akýsi záloh, tak ako jej to nahovorila odporkyňa 1/; došlo tu teda k dojednaniu tzv. prepadného zálohu, čo je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky (v tomto smere poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ); poukázala aj na to, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že na chodbe notárskeho úradu odporkyni 1/ vrátila sumu 1.000,- €. Vyjadrila názor, že nie je dôvod neveriť tomu, že navrhovateľka s odporkyňou 1/ uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke na sumu 2.000,- €, pričom navrhovateľka sa zaviazala vrátiť odporkyne 1/ sumu 3.000,- € v lehote 30 dní, teda navýšenú o úrok vo výške 1.000,- €; z toho možno usudzovať, že kúpna zmluva bola uzavretá ako simulovaný právny úkon s cieľom, aby pohľadávka veriteľky bola v prípade, že nebude dlžníčkou vyrovná, uspokojená tým, že na veriteľku prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (prepadnému zálohu); chýba tu teda jeden prvok vôle - jej vážnosť (v tomto smere navrhovateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Tvrdenie odporkyne 1/, že nikdy nedošlo k rokovaniu o uzavretí pôžičky a vždy sa hovorilo len o kúpnej zmluve považovala navrhovateľka za jej tendenčnú a účelovú obranu. K záveru okresného súdu, že svedkyne notárka JUDr. Jana Rovná a jej pracovníčka K. I. sú najdôveryhodnejším svedkami, navrhovateľka uviedla že notárka sama klientov neobjednáva a teda neobjednala ani navrhovateľku, boli prítomné účastníčky, aj notárku podľa jej tvrdenia „zarazila kúpna cena“, odporkyňa 1/ však tvrdila, že dom je v zlom technickom stave, akurát na zbúranie; bol tam prítomný aj priateľ odporkyne 1/ D. K., ktorý zrejme za všetkým stál a toto organizoval; je divné, že aj keď nebol účastníkom, bolo mu umožnené, aby bol prítomný pri spisovaní kúpnej zmluvy. Navrhovateľka poukázala aj na to, že odporkyňa 1/ a jej priateľ D. K. sú Olašskí Rómovia (cigáni), ktorí sa zrejme takýmito podvodmi na naivných ľuďoch priživujú, čo je všeobecne známe pod názvom bytová mafia. Pokiaľ ide o svedkyňu K. I., nie je vylúčené, že sa mohla mýliť, prípadne v dôsledku množstva prípadov nie celkom si všetko náležite pamätať už aj vzhľadom na odstup času. Navrhovateľka vyjadrila názor že ňou navrhnutí svedkovia boli osoby rovnako nezainteresované ako notárka a jej pracovníčka; zdôraznila, že samotná notárka nemusela mať vedomosť o tom, že ide o simulovaný právny úkon; to, že nebola daná vôľa skutočne uzavrieť kúpnu zmluvu je vecou vnútorného chápania presvedčenia účastníkov zmluvy a ich cieľom bolo zrejmé vyvolať právne účinky prepadného zálohu, preto nie je relevantné, kto u notárky dohodol termín jednania a doručil doklady. Skutočnosť, že mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy (teda po splatnosti pôžičky) prišla za notárkou s tým, že nechcela dom predať, ale len uzavrieť dohodu o zálohe, svedčí o pravdivosti jej tvrdení, pretože vlastne až vtedy pochopila následky právnych úkonov, na ktoré bola nahovorená. Navrhovateľka sa nestotožnila s konštatovaním okresného súdu, že nepreukázala skutočnosť, že zmluvu uzavierala v časovej a finančnej tiesni. Na to, aby mohla vykonávať rekonštrukčné práce, musela predať byt, v ktorom v tom čase bývala, čo však bolo možné až po vyplatení dlhu na bytovom družstve, k čomu došlo obratom po prevzatí pôžičky od odporkyne 1/; následne bol byt prevedený na ďalšiu osobu, pričom bolo dohodnuté, že navrhovateľka tam môže ostať bývať do doby, kým si nezrekonštruuje dom do takej miery, aby sa stal obývateľným; z toho vyplýva, že skutočne bola v bezvýchodiskovej situácii, nakoľko bez pôžičky by nemohla predať svoj byt, na ktorom boli nedoplatky a teda by nemala prostriedky na zakúpenie materiálu na rekonštrukciu domu. Pokiaľ ide o predložené doklady o nákupe materiálu, išlo o doklady, ktoré mala bezprostredne k dispozícii, ďalšie doklady nepredložila z dôvodu, že nie je podnikateľským subjektom a teda jej nevyplýva povinnosť uchovávať pokladničné bločky a faktúry, ďalšie doklady teda nemá uschované; jej cieľom bola aspoň provizórne svojpomocnými prácami opraviť dom do takej miery, aby sa stal obývateľným; toto mal byť postupný proces trvajúci niekoľko mesiacov možno i rokov; tvrdenie znalca, že na opravu domu je potrebných 20.000,- € môže byť pravdivé, ale treba brať do úvahy aj časový rámec plánovaných opráv, ktoré jednoznačne nebolo potrebné vykovať všetky naraz. Výška pôžičky, ktorú mala dostať od odporkyne 1/, bola po celý čas 3.000,- €, ktoré mala vrátiť, pričom z týchto istina predstavovala 2.000,- € a úroky 1.000,- €, preto pokiaľ spomínala sumu 3.000,- €, mala na mysli sumu, ktorú mala vrátiť odporkyni 1/; v skutočnosti však predstavovala dohodnutá pôžička len 2.000,- € a zo sumy 3.000,- € si odporkyňa 1/ 1.000,- € vzápätí vyžiadala späť. Znalkyňa U.. W. I. v znaleckom posudku spochybnila statiku rodinného domu, táto však nie je znalkyňou v odbore statiky nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti navyše od zastavenia rekonštrukčných prác z dôvodu protiprávneho konania odporcov

podliehajú stálym poveternostných vplyvom, ktoré dozaista prispievajú k celkovému zhoršeniu ich stavu a tým pádom k znižovaniu ich hodnoty; nemožno teda porovnávať ich súčasný stav so stavom, keď došlo k ich simulovanému prevodu tzv. kúpnou zmluvou. Navrhovateľka dala do pozornosti súdu, že s rekonštrukčnými prácami začala logicky odstraňovaním opotrebených konštrukčných prvkov rodinného domu a prispôsobovaním pôdorysu jej potrebám a predstavám; v čase prevodu sa rekonštrukčné práce nachádzali v kritickej fáze, keď už boli odstránené všetky opotrebené súčasti a mala začať inštalácia nových prvkov. V priebehu konania navrhla ohodnotenie spornej nehnuteľnosti znalcom z odboru stavebníctva a statiky, nakoľko počas konania odzneli rôzne tvrdenia o údajnom dezolátnom stave domu a boli predložené dva znalecké posudky, ktoré sa podstatne líšia čo do určenej ceny nehnuteľnosti, rozsahu vykonaných prác a údajného narušenia statiky; súčasne navrhla, aby bola vyžiadaná správa ohľadne odporkyne 1/ a jej druha D. K., kedy a aké nehnuteľnosti nadobudli v priebehu posledných piatich rokov a za akých okolností a či si tieto nehnuteľnosti ponechali alebo boli následne prevedené na ďalšie osoby; okresný súd však uvedené návrhy na vykonanie dôkazov opomenul, tieto nevykonal a ani ich nezamietol, čím bola ukrátená na svojich právach účastníčky konania; vyjadrila názor, že vykonanie týchto dôkazov môže prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu až po ich vykonaní bude možné vo veci rozhodnúť; rozsudok okresného súdu je z tohto hľadiska jednoznačne predčasný. Vyjadrila názor, že okresný súd vychádzajúc z nesprávne zisteného skutkového stavu súčasne vyvodil aj nesprávne právne závery; kúpna zmluva zo dňa 23.03.2010 je absolútne neplatná, nakoľko bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bolo v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy. Čo sa týka prevodu nehnuteľností na ďalších vlastníkov, t.j. odporcov 2/ a 3/, poukázala navrhovateľka na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, preto aj kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou 1/ a odporcami 2/ a 3/ je absolútne neplatná a výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností je navrhovateľka. Navrhovateľka nesúhlasila ani s priznaním náhrady trov konania odporcom 2/ a 3/, keď právny zástupca odporcov zrejme vychádzal z dvoch ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to z § 10 ods. 1 a súčasne z § 11 ods. 1 a takto im okresný súd priznal tarifnú odmenu za každý úkon dvakrát; poukázala na to, že v konaní sa ako prejudiciálna otázka riešilo určenie neplatnosti právneho úkonu a hlavným sporom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda je potrebné vychádzať z hodnoty veci, v tomto prípade nehnuteľnosti, preto vychádzajúc z hodnoty 3.000,- € je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon suma 121,16 €; keby okresný súd aplikoval aj ustanovenie § 13 ods. 3 uvedenej vyhlášky, nemohol by priznať v každej jednej veci za jeden úkon právnej služby tarifnú odmenu vo výške základnej sadzby; v tomto prípade však aplikácia ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky neprichádza do úvahy, nakoľko sa jedná o jedno konanie (jeden návrh), ktorého výsledkom má byť určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; určenie neplatnosti právneho úkonu je prejudiciálnou otázkou, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno určiť len pokiaľ je určená neplatnosť, resp. platnosť právneho úkonu, v tomto prípade kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o pôžičke, jedná sa o akcesorický vzťah, pretože konaniu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predchádza určenie platnosti právneho úkonu a teda jedno konanie nadväzuje na druhé; nejedná sa teda o dve samostatné konania, ktoré sú spojené, ale o jedno konanie, ktoré v prvom rade rieši určenie neplatnosti právneho úkonu a až následne určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; súčasne poukázala na to, že bola už skôr súdom oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky v rozsahu 50 % a Centrom právnej pomoci jej bolo priznané právo na bezplatnú právnu pomoc a teda nemala jej byť uložená povinnosť nahradiť odporcom trovy konania s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p.

Odporkyňa 1/ vo vyjadrení zo dňa 25.11.2013 (č.l. 460-462 spisu) k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že odvolanie navrhovateľky považuje za „výkrik zúfalstva do tmy“, pretože sa jej nepodarilo zrealizovať vopred naplánovaný scenár, nakoľko narazila na prezieravosť justície a nedokonalosť svojho pripraveného plánu; preto sa navrhovateľka znížila k tomu, aby sa ju ako bezúhonnú osobu, ktorá nebola doposiaľ nikdy súdne trestaná, pokúsila diskreditovať a zaradiť do skupiny osôb, ktoré páchajú rovnorodú trestnú činnosť podvodov s neprípustným podsúvaním rozmeru kolektívnej viny. Považovala za nevyhnutné pripomenúť, že v danom prípade bola vyšetrovaná na základe trestného oznámenia aj orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom k jej obvineniu z tam uvádzaných dôvodov ani len nedošlo. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka ju len z dôvodu, že patrí do etnika „olašských cigánov“ posudzuje ako osobu nedôveryhodnú a ako osobu, ktorá sa mala na navrhovateľke dopustiť konania, ktorým mala navrhovateľku (vykreslenú takmer ako nesvojprávnu) uviesť do omylu a tým jej spôsobiť škodu; o nedostatku svojprávnosti sa zmienila preto, že navrhovateľka pri spisovaní notárskej zápisnice priamo na notárskom úrade nemala rozpoznať rozdiely právneho úkonu pôžičky od právneho úkonu kúpy, keď v tomto smere sa snaží mierne spochybniť dokonca aj výpovede

notárky a jej asistentky; v tomto smere je potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o mentálnu, vzdelanostnú úroveň navrhovateľky a odporkyne 1/, tak je to práve odporkyňa 1/, ktorá má ukončené len tri triedy základnej školy a v porovnaní s odporkyňou 1/ ide v prípade navrhovateľky aj podľa jej vystupovania v konaní na súde, ktorá sa spočiatku zastupovala sama a písala si pomerne fundované písomné podania, o osobu s väčším nielen inteligenčným kvocientom, ale aj právnym rozhľadom a vedomím v porovnaní s odporkyňou 1/; preto neobstojí ani tvrdenie nejakej vykonštruovanej šikovnosti odporkyne 1/ pokiaľ ide o zavedenie navrhovateľky pri spisovaní právneho úkonu notárskej zápisnice. Na základe uvedeného navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Odporcovia 2/ a 3/ vo vyjadrení zo dňa 22.11.2013 (č.l. 453-458 spisu) k odvolaniu navrhovateľky (jeho jednotlivým bodom) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by finančné prostriedky, ktoré získala od odporkyne 1/, resp. z predaja svojho bytu, akýmkoľvek spôsobom čo i len čiastočne použila na rekonštrukciu predmetného domu; v súdnom konaní doložila iba doklady o nákupe materiálu za sumu 252,88 €, ktorý však do rodinného domu nebol zabudovaný a nejedná sa ani o materiál, ktorý by bol potrebný na odstránenie havarijného stavu domu; naopak v súdnom konaní navrhovateľka preukazovala, že zo získaných finančných prostriedkov od odporkyne 1/ použila sumu 836,96 € na úhradu svojich záväzkov voči bytovému družstvu a súčasne pripustila, že finančné prostriedky použila aj na úhradu jej záväzku voči bankovým a nebankovým subjektom, ako aj na vlastnú spotrebu a v súčasnosti už nemá finančné prostriedky, ktoré získala za predaj svojho bytu. Navrhovateľkou navrhnutí a vypočutí svedkovia nepreukázali, že by na dome boli vykonané nejaké reálne rekonštrukčné práce, ktoré by svedčili o tom, že navrhovateľka si rodinný dom prispôsobuje na bývanie; naopak rodinný dom predala navrhovateľka v takom v dezolátnom stave, že vykonané práce boli jedine demolačného charakteru bez akéhokoľvek zhodnotenia nehnuteľnosti. Poukázali na to, že navrhovateľka nie je tak naivná, nízko vzdelaná a na takej nízkej inteligenčnej úrovni ako to uvádza v odvolaní, nakoľko dlhé roky pracovala ako sprievodkyňa vlakov, kde sa vyžaduje určitý inteligenčný potenciál, čo potvrdzuje aj relatívne vysoká úroveň obsahu jej pôvodných písomných návrhov vo veci v čase, kedy nemala právneho zástupcu; v tomto smere napriek tomu, že navrhovateľka poukazuje na to, že vzhľadom na stupeň vzdelania a inteligencie nemohla tušiť, že existuje inštitút zabezpečovacieho prevodu práva súčasne v odvolaní uvádza, že si ho s odporkyňou 1/ pôvodne dohodla, keď v priamom rozpore s tým v návrhu na začatie konania zo dňa 29.04.2010 výslovne uvádza, že zabezpečovací prevod práv a záložné právo odporkyňa pri dojednávaní podmienok pôžičky peňazí vylúčila. Ďalej poukázali na to, že navrhovateľka vo všetkých písomných podaniach ako aj v predchádzajúcom trestnom konaní zhodne uvádzala, že jej bola odovzdaná suma 3.000,- €, ktorú mala aj vrátiť a túto svoju rétoriku zmenila až po vyjadrení ich právneho zástupcu zo dňa 02.07.2010, v ktorom poukázal na nepravdepodobnosť a nelogickosť existencie takejto pôžičky, nakoľko odporkyňa 1/, ktorá nemala s navrhovateľkou dovtedy žiadny vzťah, by aj vzhľadom na uhradenie notárskych a správnych poplatkov, bola po vrátení pôžičky v čistej strate; po tomto vyjadrení začala navrhovateľka produkovať verziu, že po odovzdaní peňazí na notárskom úrade, mala odporkyni 1/ dobrovoľne na základe jej žiadosti vydať sumu 1.000,- €; tieto tvrdenia navrhovateľky, že jej v skutočnosti bola vydaná len suma 2.000,- €, však nebola počas celého súdneho konania podopretá žiadnym relevantným dôkazom. O skutočnosti, že malo dôjsť k rokovaniu ohľadom pôžičky peňazí a nie ohľadom predaja nehnuteľností svedčí jedine výpoveď navrhovateľky a jej druha Z., ktorý je vo veci osobne zainteresovaný; naopak odporkyňa 1/ a jej druh K. popreli, že by rokovali o pôžičke peňazí; takéto rokovanie nepotvrdila ani notárka X., ani jej zamestnankyňa I. ani svedok L., ktorý skontaktoval navrhovateľku s odporkyňou 1/; naopak práve notárka a jej zamestnankyňa zhodne ako svedkyne vypovedali, že samotná navrhovateľka vyhľadala notárku za účelom spísania kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti (nie zmluvy o pôžičke), dohodla termín a predmet právneho úkonu a predložila doklady potrebné na predaj nehnuteľností, keď priamo pred notárkou osobne prevzala celú kúpnu cenu v sume 3.000,- €. Odporcovia nesúhlasili s tvrdením navrhovateľky, že aj ostatní svedkovia sú rovnako nezainteresovaní a dôveryhodní ako notárka a jej zamestnankyňa, pretože druh navrhovateľky Z. je na výsledku konania osobne zainteresovaný; podľa ich názoru objektívnejšieho, nezávislejšieho a hodnovernejšieho svedka ako notárku a jej zamestnankyňou si nevedia ani predstaviť, keď v konaní vyšlo najavo, že notárka a jej zamestnankyňa sa s navrhovateľkou poznajú z dedičského konania po jej zomrelom manželovi a naopak nepoznali práve odporkyňu 1/. Vyjadrili názor, že navrhovateľka si celý príbeh o pôžičke a jej zabezpečení vymyslela po tom, ako zjavne prehodnotila svoj pôvodný postoj predať predmetné nehnuteľnosti odporkyni 1/. Navrhovateľka nepreukázala časovú a finančnú tieseň pri uzavieraní spornej kúpnej zmluvy. Navrhovateľka nepreukázala, že počas obdobia tridsiatich dní, počas ktorých mala vrátiť peniaze, akokoľvek rekonštruovala rodinný dom, v ktorom mala podľa jej

tvrdenia bývať po predaji bytu; nie je zrejmé prečo by si požičiavala na jej pomery tak vysokú sumu na tak krátky čas s tak vysokým úrokom, keď si bytovú otázku nijako neriešila; nie je zjavná logickosť krokov, ktorými navrhovateľka odôvodňuje svoje konanie tým, že si mala požičať od odporkyne 1/ na to, aby vyplatila bytové družstvo a následne predala svoj byt, pričom k rekonštrukcii rodinného domu zo získaných peňazí nedošlo s odôvodnením, že aj tak v byte po dohode mohla ešte zostať a napriek tomu sa snaží navrhovateľka preukazovať časovú a finančnú tieseň, v rámci ktorej si požičala sumu 2.000,- € a o 30 dní mala vrátiť sumu 3.000,- €; je zjavné, že človek, ktorý si takto premyslí postupnosť krokov s predajom bytu na zabezpečenie ďalšieho bývania, by si nepožičal tak vysokú sumu s takým úžerníckym úrokom; uvedené tvrdenia navrhovateľky súd navyše v priamom rozpore s tvrdeniami svedkyne I. a jej syna, ktorí zhodne uviedli, že pri kúpe bytu od navrhovateľky vyplatili všetky zostávajúce dlžoby voči bytovému družstvu viaznuca na predmetnom byte o čo bola znížená kúpna cena bytu; nie je teda zrejmé o akú časovú a finančnú tieseň sa malo u navrhovateľky jednať, keď navyše v tom čase mohol navrhovateľke požičať finančné prostriedky aj jej vlastný otec O. S., ktorý disponoval financiami, nakoľko si v tom čase kúpil auto a vypovedal, že by bol ochotný navrhovateľka požičať alebo mohol navrhovateľke požičať aj jej druh X.XXX,-, ktorý mal v tom čase disponovať sumou 2.000,- €. Navrhovateľka počas konania nepredložila žiadne iné doklady o nákupe materiálu, ako sú tie v spise na materiál v sume 252,88 €, ale ani neoznačila žiadny iný stavebný materiál, ktorý mal byť použitý na rekonštrukciu rodinného domu a ktorý mala kúpiť. Navrhovateľka prostredníctvom tretích osôb bez stavebného povolenia zasiahla do nosných konštrukcií domu tým, že svojvoľne zbúrala priečky v rodinnom dome; súčasný stav je taký, že krov strechy je podopretý masívnym dreveným hranolom, ktorý sa odporcovia boja odstrániť, nakoľko majú odôvodnenú obavu, že by sa celá strecha prepadla; samotná navrhovateľka ako aj svedok Z. potvrdili, že súčasný stav rodinného domu je zhodný so stavom v čase jeho predaja, teda navrhovateľka zbúrala všetko okrem obvodových múrov, častí priečok a pôvodnej strechy, pričom búracie práce neboli nijako odborne konzultované; navrhovateľka sa snažila presvedčiť súd, že za požičaných 2.000,- €, resp. z kúpnej ceny za byt, bola schopná predmetný rodinný dom dať do bývania schopného stavu napriek tomu, že sa v podstate jedná o rozvalinu; rodinný dom je bez elektroinštalácie, vodoinštalácie, kanalizácie a plynu; znalec U.. O. Z., ktorý navrhovateľke vypracoval znalecké posudky na hodnotu rodinného domu konštatoval, že na navrátenie do pôvodného stavu, by bolo potrebné vynaložiť minimálne sumu 20.000,- €; súčasne tento znalec uviedol, že súčasný stav nehnuteľností je absolútne iný, ako ten, ktorý ohodnocoval, pričom došlo k podstatnému zníženiu hodnoty rodinného domu z dôvodu realizácie búracích prác. Odporcovia vyjadrili názor, že nie je zjavné, aký význam pre rozhodnutie vo veci má ohodnotenie nehnuteľností, resp. zistenie statiky rodinného domu, za situácie, keď navrhovateľka namieta, že kúpna zmluva je neplatná vzhľadom na to, že nemala úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale zmluvu o pôžičke, pričom svoje argumenty neopiera o zjavne nízku kúpnu cenu; za situácie, keď odporcovia 2/ a 3/ predložili znalecký posudok, ktorý potvrdil minimálnu hodnotu rodinného domu, ako aj za situácie, keď znalec Z. vypovedal, že hodnota nehnuteľnosti sa v súčasnosti približuje k oceneniu podľa tohto znaleckého posudku, nie je zjavné, za akým účelom by mal byť vypracovaný nový znalecký posudok; navyše nie je zjavné, ako s vecou súvisí zisťovanie nadobúdania iných nehnuteľností odporkyňou 1/ a jej druhom, pretože o svojom tvrdení o ich podvodnom konaní nepredložila navrhovateľka počas konania žiadny dôkaz. Odporcovia poukázali aj na skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľky o dojednaní pôžičky peňazí v sume 3.000,- € ako aj o zabezpečení tejto pôžičky prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporkyňu 1/ sú v absolútnom rozpore s obsahom notárskej zápisnice zo dňa 23.03.2010 notárky JUDr. Jany Rovnej; navrhovateľka počas celého konania nepreukázala, že medzi ňou a odporkyňou 1/ bola skutočne uzavretá zmluva o pôžičke, resp. nepreukázala, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 malo dôjsť k zabezpečeniu vrátenia takejto pôžičky; navrhovateľka počas celého súdneho konania neuviedla, aký mal byť samotný obsah tvrdenej zmluvy o pôžičke, resp. samotný obsah tvrdenej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a ani nepreukázala, pod akou časovou a finančnou tiesňou mala konať pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010, resp. pôžičky; navrhovateľka súčasne nepreukázala, že predávané nehnuteľnosti mali podstatne vyššiu hodnotu, za akú ich predala, naopak odporcovia počas konania preukazovali, že kúpna cena 3.000,- € je primeraná vzhľadom na zlý technický stav nehnuteľností, ako aj vzhľadom na to, že hodnota pozemku je znížená z dôvodu nutnosti zbúrania rodinného domu a následného vyčistenie pozemku od trosiek. Návrh navrhovateľky je postavený len na jej tvrdeniach. Odporcovia poukázali aj na správnosť výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o trovách konania, keď poukázali, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 121,16 € počítanej z hodnoty nehnuteľností v sume 3.000,- € podľa kúpnej zmluvy; vyjadrili názor, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o zvýšení základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko už bolo použité ustanovenie § 13

ods. 2 vyhlášky o znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % za zastupovanie dvoch odporcov; navyše v danom prípade nedošlo k spojeniu dvoch vecí, pretože súdne konanie bolo od počiatku vedené ako konanie o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto nesúhlasili s tvrdením navrhovateľky, že ide o jedno konanie a jeden návrh, ktorého výsledkom má byť určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom určenie neplatnosti právnych úkonov, je len prejudiciálnou otázkou. Na základe uvedeného navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si aj trovy odvolacieho konania spolu v sume 236,24 €.

Vyjadrenia odporcov k odvolaniu doručil okresný súd navrhovateľke na vedomie (č.l. 469 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľky ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu o platnosti sporných kúpnych zmlúv a súčasne nesplnení podmienok na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky a odvolacie námietky navrhovateľky nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľky odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých formou notárskych zápisníc medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporkyňou 1/ ako kupujúcou zn. N 64/2010 () zo dňa 23.03.2010 a medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcou a odporcami 2/ a 3/ ako kupujúcimi zn. N 260/2010 () zo dňa 28.04.2010 (ďalej aj „sporné zmluvy“) z dôvodu nedostatku vážnosti vôle účastníkov na uzavretí spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010, pretože skutočnou vôľou účastníkov tejto zmluvy (navrhovateľky a odporkyne 1/) malo byť (podľa tvrdenia navrhovateľky) uzavretie zmluvy o pôžičke, resp. tzv. prepadného zálohu na zabezpečenie splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke, keď z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 nemôže byť podľa navrhovateľky platná ani následná kúpna zmluva zo dňa 28.04.2010, pretože z dôvodu absolútnej neplatnosti predchádzajúcej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 sa odporkyňa 1/ nestala vlastníčkou sporných nehnuteľností a vlastnícke právo k nim nemohla previesť na odporcov 2/ a 3/, čím mal byť odôvodnený aj návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v jej prospech. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka); absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti; absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené, t.j. napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti, t.j. napr. nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 30.07.2012). Navrhovateľka splnila svoju povinnosť tvrdenia a ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 uviedla nedostatok vážnosti vôle účastníkov na jej uzavretí; v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že s povinnosťou tvrdenia navrhovateľky je v tomto smere spojená aj dôkazná povinnosť s vyústením v unesení dôkazného bremena na preukázaní tohto tvrdenia. Dôvody absolútnej neplatnosti sporných kúpnych zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku nenašiel a s týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Sporové občianske súdne konanie, ktorým je aj konanie v prejednávanej veci, je konaním dôkazným. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že tvrdenie navrhovateľky, že sporná kúpna zmluva zo dňa 23.03.2010 mala byť podľa skutočnej vôle jej účastníkov zmluvou o pôžičke, resp. tzv. prepadným zálohom na zabezpečenie splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke, priamo podporuje len jej výpoveď ako účastníka konania a výpoveď jej druha J. Z. ako svedka, keď ostatné dôkazy vykonané okresným súdom na návrh navrhovateľky tento záver priamo nepodporujú, naopak tento záver vyvracia výpoveď odporkyne 1/ ako účastníka konania a jej druha D. K. ako svedka. Okresný súd správne po vykonaní navrhnutých dôkazov pristúpil k ich hodnoteniu za účelom ustálenia zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok súdu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými z jednotlivých vykonaných dôkazov; zákon nepredpisuje (a ani dobre nemôže) predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať samotné hodnotenie jednotlivých dôkazov ani hodnotenie ich vzájomnej súvislosti; je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery súdu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré účastníkmi tvrdené skutočnosti má súd preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav; základom hodnotiaceho postupu konajúceho sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad; ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu výlučného sporu, ktorá stanovuje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže súčasne platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené; vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov; výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia; hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná; zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávne hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal; ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul vziať do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými zisteniami, t.j. napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý alebo že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.05.2012). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nakoľko navrhovateľka v konaní predniesla tvrdenie o nedostatku vážnosti vôle na uzavretí spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010, súdna prax dospela k záveru, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2011), t.j. z hľadiska prejednávanej veci práve navrhovateľku. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v prejednávanej veci týmito zásadami riadil a svoje závery o skutkových zisteniach v napadnutom rozsudku dostatočne odôvodnil. Zo spisu okresného súdu vyplýva skutkový stav ako je popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku (v podrobnostiach aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Okresný súd správne pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach navrhovateľky a odporkyne 1/, resp. nimi navrhnutých svedkov pristúpil k hodnoteniu ich výpovedí v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd sa stotožňuje s okresným súdom, že pri odstraňovaní týchto rozporov vo výpovediach účastníkov konania a uvedených svedkov je potrebné prihliadnuť predovšetkým na ostatné vykonané dôkazy; v tomto smere je zrejmé, že už svedok P. L., ktorý sprostredkoval stretnutie navrhovateľky s odporkyňou 1/, vypovedal o tom, že navrhovateľka

nevylúčila ani predaj sporných nehnuteľností za účelom získania finančných prostriedkov; ďalej z výpovede svedkov notárky JUDr. Jany Rovnej a jej pracovníčky K. I. vyplýva, že stretnutie u notárky dohodla priamo navrhovateľka s tým, že predmetom malo byť výslovne uzavretie kúpnej zmluvy, ktoré sa neskôr aj uskutočnilo a jeho výsledkom bolo uzavretie spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 formou notárskej zápisnice s tým, že pred notárkou došlo aj k odovzdaniu dohodnutej kúpnej ceny v sume 3.000,- €; ďalej z vykonaného dokazovania nevyplýva tvrdená finančná tieseň u navrhovateľky, pretože aj sama uviedla, že mala vo výhľade finančné prostriedky za prevod členských práv k bytu v bytovom družstve a nepreukázala vykonávanie neodkladných prác na rodinnom dome po uzavretí spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 ani nákup nevyhnutného materiálu (okrem materiálu v hodnote 252,88 €), keď uvedené skutkové zistenia svedčia skôr o skutočnosti, že navrhovateľka si zrejme dodatočne rozmyslela uzavretie spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010, čo však nemôže mať vplyv na jej platnosť (prejav zásady pacta sunt servanda); z vykonaného dokazovania súčasne vyplýva, že aj hodnota sporných nehnuteľností približne zodpovedala v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 dohodnutej kúpnej cene. V danom prípade teda aj podľa odvolacieho súdu nebolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 jej uzavretie len predstierali a okresný súd v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil sporné kúpne zmluvy ako platné a návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ako nedôvodný. Ostatné odvolacie námietky navrhovateľky sa v podstate snažia polemizovať so závermi vykonaného dokazovania, ktoré však vychádzajú z nedostatku vôle navrhovateľky na uzavretí spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010; nakoľko však odvolací súd tento názor z vyššie uvedených dôvodov nezdieľa, nebolo potrebné sa ani osobitne týmto odvolacím námietkam venovať; pokiaľ však ide o v odvolaní tvrdené nevykonanie navrhnutého dôkazu na stanovenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností ani tvrdené nezamietnutie tohto návrhu, zo spisu vyplýva, že uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.09.2013 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, čo v sebe obsahuje aj rozhodnutie o nevykonaní navrhnutých dôkazov; odvolací súd sa stotožňuje s týmto postupom, pretože hodnota sporných nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 vyplýva z výpovede znalca U.. O. Z. a zo znaleckého posudku znalkyne U.. W. I.; odvolací súd sa stotožňuje aj s nevykonaním lustrácie ohľadne nadobudnutých nehnuteľností odporkyňou 1/, pretože tento dôkaz nemohol mať vplyv na rozhodnutie súdu, pretože aj v prípade kladného výsledku z pohľadu navrhovateľky by išlo v každom prípade len o nepriamy dôkaz, keď vôľa navrhovateľky na uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2010 vyplýva z vyššie uvedeného dokazovania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľka a odporkyňa 1/, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom odporkyne 1/ v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.), ktorá však náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslila, preto v tomto smere odvolací súd tiež poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Navyše odvolací súd udáva, že na zamietnutie návrhu navrhovateľky v časti určenia neplatnosti sporných kúpnych zmlúv bol daný aj ďalší dôvod. Navrhovateľka sa okrem určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam domáhala aj určenia neplatnosti sporných kúpnych zmlúv z dôvodu ich absolútnej neplatnosti. Navrhovateľka však v navrhovanom výroku rozhodnutia súdu nevyjadrila aj svoju povinnosť (resp. povinnosť odporkyne 1/) vrátiť odporkyni 1/ (resp. odporcom 2/ a 3/) oproti povinnosti protistrany poskytnúť súčinnosť pri realizácii zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností vrátiť zaplatenú kúpnu cenu v sume 3.000,- € (v obidvoch prípadoch). Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka ukladá účastníkom neplatnej alebo zrušenej zmluvy, aby si vzájomne vrátili všetko, čo podľa nej dostali; priamo zo zákona tak vzniká synalagmatický vzťah v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka podmieňujúci možnosť domáhať sa splnenia záväzku druhej strany poskytnutím či pripravenosťou poskytnúť zodpovedajúce protiplnenie. Súdna prax je jednotná v tom, že vzájomná podmienenosť plnení medzi účastníkmi konania sa musí prejaviť aj vo formulácii návrhu na začatie konania (konkrétne navrhovaného výroku rozhodnutia vo veci samej), inak tento nemôže pred súdom obstáť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. zo dňa 04.10.1974 uverejnený v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, str. 640, stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.03.1975 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 26/1975, ale napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.03.2014 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/119/2014 zo dňa 19.03.2014). Vzájomne podmienenými plneniami sú všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli

ako aj plnenia, kde podmienenosť a vzájomná viazanosť vyplýva priamo zo zákona (pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1632). Absencia vyjadrenia vzájomnej podmienenosti plnení z neplatnej zmluvy v navrhovanom výroku rozhodnutia súdu zo strany navrhovateľky je rovnocenným dôvodom na zamietnutie tohto návrhu.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľka a odporkyňa 1/ rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa 1/ bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnej navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke nepriznal.

Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o trovách konania medzi navrhovateľkou a odporcami 2/ a 3/ (tretí výrok) tento odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd priznal odporcom 2/ a 3/ proti navrhovateľke náhradu trov konania v sume 4.163,16 €. Z obsahu rozhodnutia síce vyplýva, že pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny vo vzťahu k spoločným úkonom pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb), zjavne však neaplikoval ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach a namiesto toho vychádzal z plnej základnej sadzby tarifnej odmeny v každej zo spojených vecí. V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka v návrhu spojila konanie o určenie neplatnosti sporných kúpnych zmlúv s konaním o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čím došlo k objektívnej kumulácii viacerých nárokov v jednom konaní. Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľky, že určenie (posúdenie) neplatnosti sporných kúpnych zmlúv je len prejudiciálnou otázkou k určeniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pretože určenie neplatnosti sporných kúpnych zmlúv urobila v návrhu predmetom konania (o prejudiciálnu otázku by išlo len v prípade, že by návrh navrhovateľky znel len na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, kedy by si súd otázku platnosti sporných kúpnych zmlúv z namietaných dôvodov musel posúdiť ako otázku predbežnú). Na druhej strane však neobstojí ani argumentácia odporcov 2/ a 3/, že aplikácia ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. už neprichádza do úvahy, pretože je to vylúčené aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; v prípade ak v konaní, ktorého predmetom je viacero nárokov, zastupuje advokát viacero osôb, je pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny dôvodné aplikovať ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (za predpokladu, že aplikáciu nevylučuje ustanovenie § 13 ods. 4 vyhlášky). Okresný súd pri každej zo spojených vecí vychádzal z plnej základnej sadzby tarifnej odmeny podľa hodnoty veci a k zníženiu pristúpil len z dôvodu zastupovania dvoch odporcov rovnakým zástupcom; správne mal však okresný súd postupovať tak, že najskôr aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. stanoviť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon v spojených veciach a následne aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dospieť k základnej sadzbe tarifnej odmeny u každého z odporcov 2/ a 3/. Okresný súd o trovách opätovne rozhodne v zmysle vyššie uvedených zásad, pričom bude limitovaný uplatnenou výškou trov právneho zastúpenia odporcov 2/ a 3/. V novom rozhodnutí o trovách konania neopomenie okresný súd zohľadniť pluralitu na strane odporcov (uloženie povinnosti nahradiť trovy konania odporcom spoločne a nerozdielne); pred rozhodnutím sa okresný súd vysporiada aj s odvolacou námietkou navrhovateľky ohľadne splnenia podmienok na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania odporcov 2/ a 3/ (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.