Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Csp-20-2022.pdf
PDF · 109.48 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47967692, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 517,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 127,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 50,60 eur od 19.10.2019 do zaplatenia zo sumy 39 eur od 19.11.2019 do zaplatenia
zo sumy 37,70 eur od 19.12.2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 8.5.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 517,23 eur s príslušenstvom. Nárok uplatnil titulom neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 136,19 eur a zmluvnej pokuty vo výške 381,04 eur. Uviedol, že uplatnená istina pozostáva z neuhradených faktúr na sumu 59,49 eur s lehotou splatnosti 18.10.2019, na sumu 39 eur s lehotou splatnosti 18.11.2019, na sumu 37,70 eur s lehotou splatnosti 18.12.2019 a na sumu 381,04 eur s lehotou splatnosti 20.07.2010.
V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 31.5.2022 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 19Up 734/2022, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk na adresu jej pobytu.
V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 26.09.2022 a je vedená pod sp. zn. 18Csp 20/2022.
Žalovanej bola žaloba doručené dňa 5.10.2022. K žalobe sa písomne nevyjadrila. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 517,23 eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p.nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.11.2022 o 10.30 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 27.10.2022.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 21.9.2019, prílohou Výhody a podmienky skupiny Magenta 1, podacími hárkami č. EPH26532012, EPH265320812, faktúrami č. 8246164298, 8248368752, 8263853910, 8243978429, odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 21.7.2020, oznámením o postúpení pohľadávky z 14.1.2022, a ostatnými do spisu predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná uzavrela so právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) ako telekomunikačným podnikom dňa 21.5.2019 zmluvu poskytovaní verejných služieb, na podklade ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal dodávať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť ich cenu podľa cenníka. Zmluvy obsahovali opis všetkých aktivovaných služieb. Bola dojednaná doba viazanosti na 24 mesiacov s dohodnutým základom zmluvnej pokuty – počiatočná pokuta, ktorá bude klesať na sumu 518 eur.
Zo záväzku viazanosti plynie záväzok žalovanej po dobu viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, teda že nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, bude riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby, pričom porušením záväzku je ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia Zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla uvedeného v zmluve k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií pred uplynutím doby viazanosti a nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na prerušeniu poskytovania služieb (čl. 4 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb).
Podľa článku 5 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti Účastníkom, vznikne Podniku voči Účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s tým, že vyúčtovaná sumy zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa vzorca (Vyúčtovaná zmluvná pokuta = (Základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti), ktorý vyjadruje denné klesanie Základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa tejto Zmluvy.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry za využitie služieb na základe vyššie uvedených zmlúv o poskytovaní verejných služieb, a to:
- faktúra č. 8243978429 splatná 18.10.2019 v sume 69,50 eur, z čoho suma 18,90 eur sú náklady skorého vymáhania
- faktúra č. 8246164298 splatná 18.11.2019 v sume 39 eur
- faktúra č. 8248368752 splatná 18.12.2019 v sume 37,70 eur
- faktúra č. 8263853910 splatná 20.07.2020 v sume 381,04 eur, ktoré tvorí zmluvná pokuta XXXXXXXXXX vo výške 88,27 eur a zmluvná pokuta FZ3A1914015213 vo výške 381,04 eur
Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 14.1.2022 vystavenej právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom konania bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (dalej len zákon č. 351/2011 Z.z.), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. , zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z., údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno k) a t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od. 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca žalobcu vystupoval ako poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (aj zo samotných zmlúv o pripojení je zrejmé, že účastníkom je Fyzický osoba
- nepodnikateľ). Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský.
Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluvám je preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom ceny za pravidelné mobilné hlasové a nehlasové služby a využité ďalšie mobilné doplnkové služby v programe ÁNO L. Preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní rozporované. Cena za tieto služby bola vyúčtovaná faktúrami:
- faktúra č. 8243978429 splatná 18.10.2019 v sume 50,60 eur
- faktúra č. 8246164298 splatná 18.11.2019 v sume 39 eur
- faktúra č. 8248368752 splatná 18.12.2019 v sume 37,70 eur.
Žalobcovi bolo dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, keďže žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy platiť za dodané služby nesplnila v lehote splatnosti.
Zo žalobcom predložených faktúr ďalej vyplýva, že si v konaní uplatnil aj náklady skorého vymáhania vo výške 18,90 eur.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
Vo vzťahu k nákladom „skorého vymáhania“, súd uvádza, že z obsahu žaloby nie je vôbec zrejmé a nebolo v konaní ani preukázané, čo sa pod týmto pojmom má rozumieť, t.j. čo sa má rozumieť pod termínom „skoré“, čoho sa týka vymáhania a akým spôsobom bolo realizované. Nie je ani zrejmé z obsahu žaloby, za účelom akého vymáhania v septembri 2019 mali byť tieto náklady vynaložené, keď z obsahu spisu nevyplýva žiaden úkon, ktorý by v danom časovom období smeroval k vymoženiu konkrétnej pohľadávky od žalovanej. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na úhradu za služby poskytnuté od 1.9.2019 – 31.9.2019 s faktúrou v lehote splatnosti do 18.10.2019.
Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené náklady nemožno chápať ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné ustáliť, že žalobca nemá právo požadovať úhradu poplatkov za upomienky a náklady na skoré vymáhanie (vrátane
príslušenstva z nich), nakoľko uvedené poplatky neprinášajú žalovanej ako spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa ako dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.
Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru, rovnako tak nákladov spojených so skorým vymáhaním je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu ako veriteľa, preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže sa uplatňuje nárok z neprijateľnej, preto neplatnej zmluvnej podmienky.
V konaní boli predložené rozpisy zásielok na sumu 1,50 eur a 1,55 eur adresovanú žalovanej v deň 17.1.2022 a 11.3.2022, no žalobca netvrdil ani nepreukázal, čo bolo obsahom zásielky (dňa 14.1.2022 bolo datované oznámenie o postúpení pohľadávky – teda sa súdu javí logické, že uvedeným sa preukazuje doručenie oznámenia žalovanej o postúpení pohľadávky na žalobcu).
Súd však nemôže obsah neprijateľnej zmluvnej podmienky moderovať cit.: „Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.“
Degresívna zmluvná pokuta v zmluvách právneho predchodcu žalobcu bola rozsudkami súdov právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, preto ust. § 53a OZ normuje zákaz ju ďalej používať (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp 25/2021).
Súd v súvislosti s uplatnenej zmluvnou pokutou poukazuje na to, že zmluvná pokuta je dojednaná v čl. 5 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp 53/2021).
Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát apod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie
je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp 12/2022).
Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd považuje za nárok uplatnený z neprijateľnej, a preto neplatnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 75,39%, neúspešná v rozsahu 24,61%, a preto podľa by jej podľa zásady pomeru úspechu v spore mu patril nárok náhradu trov konania, keďže jej však žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.