Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-102-2014.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/102/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Č.. XXX, XXX XX D., P. Č. J. M. XXX/XX, XXX XX B., Č. O., o zaplatenie 1.613,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 423,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 423,67 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia, pričom žalovanému súd povoľuje splácať všetko v mesačných splátkach po 60 Eur, splatných vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky alebo jej časti má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holdig, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.802,22 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 07.02.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 25.03.2008 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.948,75 Eur, ktorý mal byť splácaný v 48 mesačných splátkach po 85,84 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 29.01.2011 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Dňa 17.09.2013 súd vyzval právneho predchodcu žalobcu, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia, t.j. špecifikoval, z čoho pozostáva suma 1.802,22 Eur a spôsob jej výpočtu. Na to právny predchodca žalobcu doplnil žalobu tak, že uviedol, že žalovaný mal ku dňu podania žaloby zaplatiť sumu 3.844,98 Eur + zmluvnú pokutu vo výške 189,08 Eur, pričom zaplatil len 2.231,84 Eur, teda žalovaný rozdiel činí sumu 1.802,22 Eur. Úhrady žalovaného započítal právny predchodca nasledovne: na istinu vo výške 2.655,52 Eur sumu 1.197,64 Eur, t.j. na istine zostáva zaplatiť 1.457,88 Eur a na úrok z úveru ku dňu okamžitej splatnosti vo výške 1.189,46 Eur sumu 1.034,20 Eur, t.j. na úroku zostalo zaplatiť 155,26 Eur. V čl. 6 bod. 6.2 Všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci. V článku 6 bod 6.4 VOP je uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.
Dňa 23.07.2014 navrhol terajší žalobca pripustenie jeho vstupu do konania namiesto jeho právneho predchodcu, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky. Súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu uznesením zo dňa 07.08.2014. Dňa 24.10.2014 vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 189,08 Eur a úroku z omeškania z nej. Súd konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 29.04.2015. Predmetom nároku uplatňovaného žalobou teda zostala pohľadávka vo výške 1.613,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 07.02.2011 do zaplatenia.
Na pojednávaní dňa 04.08.2015 uzatvorili účastníci konania súdny zmier v znení:
„Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 1.613,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.613,14 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 9,65 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 393,12 Eur, pričom všetko sa žalovaný zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 60 Eur vždy k 20 - temu dňu v príslušnom mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru a to tak, že omeškanie s platením čo aj len jednej splátky alebo jej časti má za následok splatnosť celého plnenia naraz.
Súd uzatvorený súdny zmier neschválil, pretože ho považoval za rozporný s hmotným právom z dôvodov uvedených nižšie.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä zmluvou o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 25.03.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“), Všeobecnými obchodnými podmienkami k zmluve o úvere (ďalej len „VOP“), predžalobnou upomienkou, potvrdením o doručení predžalobnej upomienky (doručenkou), prehľadom splátok a úhrad úveru, doplnením žaloby na výzvu súdu, špecifikáciou istiny, úroku a pokút a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.06.2014.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 25.03.2008 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný podľa označenia zmluvu o poskytnutí pôžičky, podľa obsahových náležitostí však zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol jednorázovo žalovanému úver vo výške 2.655,51 Eur (80.000,- Sk) s úrokovou sadzbou vo výške 400 % ročne, v skutočnosti 23,98 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky v 48 mesačných splátkach po 85,84 Eur (2.586,- Sk), pričom termíny splatnosti jednotlivých splátok neboli v zmluve o úvere uvedené, boli uvedené len vo VOP, pričom v zmysle čl. 6 VOP prvá splátka bola splatná 20.04.2008 a každá ďalšia splátka k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená neurčito uvedením lehoty 48 mesiacov bez určenia počiatku jej plynutia. Ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov boli uvedené vo výške 400 %, hoci vzhľadom na celkové náklady spojené s úverom vo výške 3.948,64 Eur (118.960 Sk), mali činiť len 23,98 %. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok. Preto dňa 29.01.2012 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému poštou doporučene predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do troch dní od jej doručenia. Upomienka obsahujúca podľa obsahu oznámenie o okamžitej splatnosti úveru bola žalovanému doručená dňa 03.02.2011. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu doposiaľ sumu 2.231,84 Eur.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.07.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“)zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 písm. a), b) a e) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa článku III.-6.-1. VP zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich.
Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že bola síce uzatvorená v zmysle § 4 ods. 3 vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z. platne, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý jednorázovo dňa 25.03.2008, avšak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované vtedy účinným zákonom č. 258/2001 Z.z., konkrétne náležitosť uvedenú v ust. § 4 ods. 2 písm. g), t.j. konečnú splatnosť úveru, písm. h), t.j. ročnú úrokovú sadzbu, písm. i), t.j. termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a písm. j), t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Keďže prvá priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola zverejnená až 29.04.2008, túto náležitosť zmluva nemohla ani nemusela obsahovať. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, len uvedenie údaju „48 mesiacov“ nedáva spotrebiteľovi informáciu, od kedy začína táto lehota plynúť a teda ani kedy presne nastáva konečná splatnosť úveru, či lehota 48 mesiacov plynie od uzatvorenia zmluvy, čerpania úveru spotrebiteľom, splatnosti prvej splátky alebo od iného momentu. Preto je tento údaj neurčitý. Pokiaľ ide o termíny splátok istiny, tieto sa priamo v zmluve nenachádzajú, nachádzajú sa len vo VOP. Podľa názoru súdu ust. § 4 ods. 2 vyžaduje túto náležitosť ako podstatnú priamo v zmluve („zmluva...musí obsahovať“), preto len odkaz na VOP nie je postačujúci. Aj vzhľadom na to nemožno priamo zo zmluvy ani len vyvodiť konečnú splatnosť úveru. Ani jej vyvodenie však nemožno považovať za postačujúce, pretože ak by zákonodarca nevyžadoval osobitne výslovne uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, táto náležitosť by nebola v zákone uvedená osobitne. Ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov sú síce v zmluve uvedené vo výške 400 %, tento údaj je však nepravdivý, lebo ich reálna výška vzhľadom na vyššie uvedené je 23,98 %. Súd má za to, že ak je údaj uvedený v zmluve nesprávne, resp. neurčito, má to za následok, ako keby tam vôbec uvedený nebol, pretože nepodáva spotrebiteľovi pravdivé informácie o úvere, a to je zmyslom a účelom právnej úpravy. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže v zmluve o úvere chýbajú jej podstatné náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z.z., nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o úvere, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd (na rozdiel od žalobcu) započítal splátky zaplatené žalovaným spolu vo výške 2.231,84 Eur len do istiny poskytnutého úveru vo výške 2.655,51 Eur a na úroky z úveru neprihliadol.
Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením viac ako dvoch splátok, resp. jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, mal právny predchodca žalobcu v zmysle § 506 ObZ právo požadovať vrátiť dlžnú sumu, čo aj učinil predžalobnou upomienkou zo dňa 29.01.2011, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie všetkých splátok jednorázovo do troch dní od doručenia upomienky. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 03.02.2011, t.j. lehota 3 dní na plnenie uplynula dňa 06.02.2011 a týmto dňom sa stal splatným celý zostávajúci dlh žalobcu pozostávajúci zo zostávajúcej istiny úveru. Žalovaný teda nezaplatil riadne a včas zostávajúce čiastky úverovej istiny, ktoré spolu činia 423,67 Eur (2.655,51 Eur
- 2.231,84 Eur). Súd preto v časti nezaplatenej úverovej istiny žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej úhradu a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z úveru žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na uvedené súd nemohol schváliť vyššie uvedený súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, nakoľko žalovaný sa v ňom zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z úveru a úrok z omeškania z neho, čo odporuje ust. § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 768k ods. 2 ObchZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 768k ods. 3 ObchZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 365 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 25.03.2008 a k omeškaniu žalovaného s plnením zostávajúcej časti úverovej istiny došlo 07.02.2011 (t.j. dňom nasledujúcim po jej splatnosti 06.02.2011), súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania s plnením, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zostávajúcej istiny úveru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti zostávajúcej časti úverovej istiny. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením zostávajúcej úverovej istiny 1 %. Preto súd aj uplatnenému nároku žalobcu na úrok z omeškania z úverovej istiny vyhovel. Keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania zo sumy 1.613,14 Eur, pričom súd mu priznal úrok z omeškania len zo zostávajúcej úverovej istiny 423,67 Eur, v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.189,47 Eur (1.613,14 Eur - 423,67 Eur) od 07.02.2011 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú taktiež zamietol.
Vzhľadom na žalovaným deklarovanú nepriaznivú finančnú situáciu a dohodu so žalobcom mu súd povolil splácať dlžnú žalovanú sumu v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu podľa vyššie uvedeného ustanovenia, nakoľko žalobca a žalovaný mali úspech vo veci len čiastočný a ich neúspech nespočíval len v nepatrnej časti. Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma pohľadávky s príslušenstvom 596,61 Eur (suma 423,67 Eur + úrok z omeškania vo výške 172,94 Eur) a nepriznaná suma 1.670,47 Eur (suma 1.189,47 Eur + úrok z omeškania vo výške 481 Eur), čo predstavuje pomer 26,32 % úspechu žalobcu ku 73,68 % úspechu žalovaného. Keďže žalobca mal úspech vo veci menší ako žalovaný, súd v zmysle § 142 ods. 2 OSP vyslovil, že nemá právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný si napriek poučeniu v rámci prípravy pojednávania náhradu trov konania neuplatnil, súd o nej v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP nerozhodoval.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).