Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/162/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. K. B., W. XXX/X, o zaplatenie X.XXX,XX A.

rozhodol:

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sumu vo výške 5.290,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.330,63 Eur od 01.04.2010 do 18.11.2010 a zo sumy 5.290,73 Eur od 19.11.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci dňa 25.09.2008 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 5.974,91Eur a súčasne záväzok odporkyne nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 36 mesačných splátok vo výške 225,05 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2008. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporkyňa bez výhrad súhlasila so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila odporkyňa navrhovateľovi časť dlžnej sumy vo výške 93,90 Eur do odstúpenia od zmluvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne, navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 09.02.2010, pričom dlh odporkyne sa vo výške 5.384,63 Eur sa stal dňom 31.03.2010 splatným.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť navrhovateľa ospravedlnil písomne s tým, že oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku bola dostatočne preukázaná predloženými listinnými dôkazmi a osobnou účasťou na pojednávaní by došlo k zvýšeniu trov konania. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti. Odporkyňa napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie z vážnych dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením navrhovateľa, odstúpenia od úverovej zmluvy, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisu z obchodného registra, potvrdenia o odfinancovaní a zaplatení finančných prostriedkov, platobnej histórie a sadzobníka poplatkov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. ).

Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere, ktorá má zakladať právo navrhovateľa na zaplatenie je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňou ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili dňa 25.09.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 5.974,91Eur a súčasne záväzok odporkyne nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 36 mesačných splátok vo výške 225,05 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2008. Navrhovateľ dňa 09.02.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, pričom dlh odporkyne vo výške 5.384,63 Eur sa dňom 31.03.2010 stal splatným. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne aj v prípade nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b

zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je ustanovením procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo.

Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 01.04.2010 (t.j. deň nasledujúci po splatnosti dlhu v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa), a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 12.06.2013, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto návrh navrhovateľa zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1, pričom po posúdení navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu trov konania a odporca si náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.