Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-208-2022.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/208/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. mája XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. júla 2022, č. k. 28Nt/5/2022-21, na neverejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava uznesením z 22. júla 2022, č. k. 28Nt/5/2022-21, zamietol postupom podľa § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a) zákona NR SR č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o výkone trestu odňatia slobody), návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdeného), o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 31. januára 2022, sp. zn. 0T/27/2022, preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odsúdený vykonal potrebnú časť trestu, čím splnil formálnu podmienku v zmysle § 9 ods. 4 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody, konkrétne 29. mája 2022. U odsúdeného však okresný súd konštatoval nesplnenie materiálnej podmienky súc toho názoru, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu plní program zaobchádzania, a to predovšetkým s poukazom na hodnotenie ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplýva, že odsúdený neplní program zaobchádzania a podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu a neodporúča zmenu spôsobu výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe vyššie uvedeného okresný súd návrh odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu zamietol. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, no odsúdený zahlásil sťažnosť.
Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 8. augusta 2022. V sťažnosti uviedol, že zamietnutie jeho návrhu na preradenie bolo založené len na tom, že mu v ÚVTOS nebolo umožnené pracovať a dosiahnuť pochvalu. Je toho názoru, že z jeho hodnotenia vyplýva, že správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Dodržiava ústavný poriadok a pokyny príslušníkov ZVJS. Aj riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Iní odsúdení sú pracovne zaradení a aj keď nemajú dobré hodnotenie, tak sú preradení automaticky do minimálneho stupňa stráženia. Jeho hodnotenie nemalo byť vypracované ako v skupine „C“, nakoľko je v skupine „B“. V konečnom návrhu sa domáhal toho, aby jeho návrhu bolo vyhovené. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia nevyjadril.
Okresný súd riadne predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o podanej sťažnosti dňa 17. októbra 2022.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou - odsúdeným, postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že o návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote, na verejnom zasadnutí, po predchádzajúcom výsluchu odsúdeného a zástupcu ÚVTOS, pri zachovaní lehôt na prípravu verejného zasadnutia. Okresný súd taktiež postupom súladným s Tr. por. vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Následne vyhlásené rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk. Pokiaľ ide o meritum veci, okresný súd rozhodol vecne správe a v súlade so zákonom, keď návrhu odsúdeného na preradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nevyhovel. V napadnutom uznesení podľa § 176 ods. 2 Tr. por. rozviedol okresný súd všetky relevantné skutočnosti a právne úvahy, na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si uvedenú argumentáciu ako vecne správnu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania na ňu v podrobnostiach poukazuje a pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvorí rozhodnutie okresného a krajského súdu jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty opakovať. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, krajský súd v prvom rade konštatuje, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody nenachádza po prvýkrát, naopak vo veku 31 rokov bol dosiaľ 16 krát súdne trestaný, opakovane aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré vykonal, naposledy mal pevný výstup 6. novembra 2021. Okresný súd správne vyhodnotil, že aktuálne správanie odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje polepšenie tak, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená. Odsúdený totiž len čiastočne plní ciele programu zaobchádzania s poukazom na to, že zastáva síce k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj, no vzhľadom na to, že sa trestnej činnosti dopúšťa sústavne, tak možno tento jeho postoj označiť skôr za formálny, než úprimný a celkovo sa jeho správanie vo výkone trestu javí len ako účelové prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, než skutočná snaha po náprave. Okrem toho počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu. Námietky týkajúce sa toho, že odmeny sú len za prácu a on nemohol pracovať pre nedostatok pracovných príležitostí, vyhodnotil krajský súd rovnako za nedôvodné. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS síce vyplýva, že odsúdený nepracuje pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí, no na strane druhej disciplinárne odmeny môže odsúdený získať aj inak ako len plnením si svojich pracovných povinností. A odsúdený, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody opakovane, uvedené musí veľmi dobre vedieť. Nakoniec je veľavravné samotné vyjadrenie v sťažnosti, že „...správa sa vzorne, že sa fakt veľmi snažil, ale naozaj nevie a vôbec netuší, čo od neho ešte viacej tento ústav chce...“, z ktorého postoja odsúdeného je evidentne zrejmé, že si len osvojil vzorce správania stanovené v podmienkach výkonu trestu, pretože slušné správanie a dodržiavanie pravidiel je elementárny základ, ktorý musí v podmienkach výkonu trestu dodržiavať každý jeden odsúdený. Avšak ten odsúdený, ktorý sústavne pácha úmyselnú trestnú činnosť, je vo výkone trestu už po niekoľko krát, trestný čin, za ktorý aktuálne vykoná trest, spáchal dva mesiace po svojom ostatnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, tak ten musí urobiť niečo naviac okrem toho elementárneho, aby bolo možné jeho žiadosti vyhovieť, čo nie je prípad odsúdeného. Pokiaľ ide o námietku odsúdeného ohľadom rovnakého zaobchádzania, kde sa odsúdený domáhal, aby bolo voči nemu postupované rovnako ako voči „iným“ odsúdeným, ktorí boli preradení, túto taktiež považuje krajský súd za nedôvodnú. Treba zdôrazniť, že na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody neexistuje „právny nárok“. Zákonné podmienky pre odsúdeným požadovaný postup sa totiž u každého z odsúdených skúma striktne individuálne. Preto nejde o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ak jedného odsúdeného súdy preradia a iného nie. Keďže ani krajský súd nemal v konaní preukázané, že by odsúdený mal byť preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, tak postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.