Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/22/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky X. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale X., F. XXX, zast. JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45 a otca W.. U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., X. X, zast. JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 13, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

Súd maloletého P. F., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. F., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 12. 2014.

Zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2014 do 04. 08. 2015 na maloletého P. F., nar. 13. 03. 2002 vo výške 800 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 50 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým P. F.Á., nar. XX. XX. XXXX:

1/ každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 18.30 h do nedele 18.30 h, 2/ každý rok počas letných prázdnin od 01.07. o 18.30 h do 15.07. o 18.30 h a od 01.08. o 18.30 h do 15.08. o 18.30 h, 3/ každý párny rok počas jarných prázdnin od piatku pred začiatkom jarných prázdnin 18.30 h do soboty na konci jarných prázdnin 18.30 h, 4/ každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka 18.30 h do pondelka 18.30 h, 5/ každý párny rok počas zimných prázdnin od 25.12. o 18.30 h do 31.12. o 18.30 h a každý nepárny rok od 30.12. o 18.30 h do 05.01. o 18.30 h, 6/ každý nepárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa predchádzajúceho jesenným prázdninám 18.30 h do posledného dňa jesenných prázdnin 18.30 h.

Otec je o p r á v n e n ý v stanovené dni a hodiny maloletého od matky pred vchodom do jej obytného domu prevziať a p o v i n n ý v stanovené dni a hodiny maloletého matke pred vchodom do jej obytného domu odovzdať.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

Súd návrh otca z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným dňa 28. 01. 2015 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 12. 2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že už niekoľko mesiacov poskytuje sama všetku potrebnú starostlivosť maloletému. Otec na jeho výživu ničím neprispieva. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z manželstva, ktoré doposiaľ trvá. Otec sa dňa 15. 11. 2014 odsťahoval zo spoločnej domácnosti k priateľke, u ktorej býva dodnes. Otec sa snažil maloletého zblížiť s jeho priateľkou, čo sa mu nepodarilo. Maloletý nemá k jeho priateľke dobrý vzťah, odmieta ju a celkovo zle znáša návštevy otca v domácnosti, v ktorej býva s priateľkou. Maloletý ich partnerské nezhody veľmi zle znáša. Po odsťahovaní otca mal problém s nespavosťou, zhoršil sa mu prospech v škole, ktorý mal aj v predchádzajúcom období zlý, začal byť zábudlivý, roztržitý, zmätený, zabúdal bežné veci, po telefonátoch alebo návštevách u otca sa situácia ešte zhoršuje. Situácia sa zhoršila tak, že maloletý si necháva mobil vypnutý alebo vybitý. Cestou do školy sa vyhýba miestam, aby sa nemusel stretnúť s otcom, dokonca odmieta chodiť do umeleckej školy, aby znížil možnosť konfrontácie s otcom.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 02. 2015 s návrhom matky nesúhlasil, žiadal maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok a matka nebude povinná prispievať na výživu maloletého žiadnou sumou. Svoj návrh odôvodnil tým, že je presvedčený, že sa dokáže postarať po všetkých stránkach o maloletého, dokáže mu vytvoriť lepšie výchovné prostredie a vhodnejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti uviedol, že sa vie podstatne lepšie než matka postarať o maloletého, zabezpečiť mu jeho potreby, pretože má stálu pracovnú dobu. Matka pracuje na 12 hodinové zmeny, vrátane nočných, čo nie je optimálne pre výchovu maloletého. V súčasnosti býva spoločne so svojou priateľkou a jej dcérou v 4-izbovom byte, kde má maloletý svoju vlastnú izbu. Poprel tvrdenia matky, že maloletý sa s ním nechce stretávať, dokonca sa mu vyhýba. Naopak jeho vzťah s maloletým sa v súčasnej dobe snaží výrazne negatívne ovplyvniť matka, ktorá sa pokúša brániť ich stretávaniu sa, hoci maloletý sa s ním chce stretávať, na ich stretnutia sa teší a celkovo s ním rád trávi voľný čas.

Kolízny opatrovník dňa 12. 03. 2015 doručil súdu rozsiahlu správu zo sociálneho zisťovania, v závere ktorej odporúča súdu, aby uložil rodičom povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, ako aj za účelom dospenia k dohode vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému (viď č.l. 60). Zároveň k správe zo sociálneho zisťovania pripojil úradný záznam z pohovoru s maloletým, z ktorého vyplýva: „Ja by som chcel určite bývať v X., ale určite by som sa chcel s ocinom stretávať. Viem si predstaviť, že by to mne a ocinovi vyhovovalo, že by som k nemu išiel aj na viac dní. Ale neviem si predstaviť, že by som stále býval v meste a do X. by som chodil len na víkendy.“

Na pojednávaní nariadenom na deň 17. 03. 2015 rodičia súhlasili s návrhom kolízneho opatrovníka absolvovať poradensko-psychologický proces, čo bolo dôvodom pre odročenie pojednávania. Dňa 03. 06. 2015 prostredníctvom kolízneho opatrovníka bola súdu doručená správa z poradensko- psychologického procesu datovaná dňom 29. 05. 2015 z ktorej vyplýva, že rodičia sa poradensko- psychologického procesu zúčastňujú od 16. 03. 2015. S rodičmi maloletého pracovali na základných rodičovských komunikačných zručnostiach. T.č. je pre rodičov prijateľná forma komunikácie viac cez internetovú poštu a prijali si pravidlá ako a o čom bude prebiehať ich korešpondencia týkajúca sa informácií o dieťati. K otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému matka zastáva postoj, že v záujme zabezpečenia a istoty maloletého má záujem na zverení do svojej starostlivosti a realizácie kontaktu otca s maloletým tak, aby prebiehal každý druhý víkend od piatku do nedele a každý utorok od 12.30 h do 15.30 h. Matka zdôraznila svoj návrh tak, že maloletého pozná, má s ním bližší vzťah a vie, že maloletý t.č. neprejavuje záujem o častejší styk s otcom. Otec k návrhu matky na poslednej konzultácii dňa 19. 05. 2015 zaujal neutrálny postoj. Spočiatku žiadal o častejší styk s maloletým s tým, že chce, aby u neho prespával aj počas týždňa a argumentoval tým, že mu záleží, aby maloletý mal dobré výsledky v škole a chce na neho dohliadať v učení. Neverí matke, že bude dôsledná a dokáže sa maloletému dostatočne pri učení venovať. Matka otcovi poskytla internetový prístup do žiackej knižky,

kde si bude môcť sledovať jeho výsledky a tiež mu navrhla, aby sa spoločne zúčastňovali rodičovských združení. V prípade, že jeden alebo druhý nebudú môcť prísť na rodičovské združenie, dajú si navzájom vedieť a o záveroch sa budú informovať. Poradensko-psychologického procesu sa zúčastnil aj maloletý. Prežívanie maloletého s rozvodom rodičov je chaotické. Na jednej strane má pozitívne väzby k obidvom rodičom, ale na druhej strane väčšiu oporu a bezpečie cíti v prostredí kde vyrastal, je tam zvyknutý a v prítomnosti príbuzných a kamarátov sa cíti istejšie. Pre maloletého je t.č. prijateľnejšie, aby viac času trávil pri matke a kontakt s otcom bol udržiavaný. Pri úprave kontaktu s otcom je dôležité rešpektovať aj potreby a postoje maloletého.

Po absolvovaní poradensko-psychologického procesu a doručení správy z neho, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 07. 2015, na ktorom právna zástupkyňa matky uviedla: „Ja v plnom rozsahu zotrvávam na písomne podanom návrhu tak, ako sme ho podávali ešte v januári tohto roku. Obidvaja účastníci sú rodičmi maloletého dieťaťa P. F., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval otec 15. 11. 2014 a založil si vlastnú rodinu so svojou priateľkou. Po odchode zo spoločnej domácnosti celú situáciu syn mimoriadne ťažko znášal a nevedel sa vysporiadať s ňou. Ani čas, ktorý uplynul od odchodu otca z domácnosti vlastne nevyriešil situáciu malol. dieťaťa, ktorý je naďalej zmätený, roztržitý a aj napriek tomu, že mu matka umožnila stretávanie sa s otcom, nenašiel si svoje miesto po poslednom pobyte u otca, kedy bol s otcom na prázdninách v zahraničí, odmietal otcovi brať telefón a komunikovať s otcom a poškodil posteľné prádlo. Matka nepopiera, že vzťah dieťaťa k otcovi je dobrý. Rovnako dobrý je aj k matke, ale tvrdím, že je potrebné, aby boli definitívne stanovené pravidlá, podľa ktorých bude rodina vlastne do budúcna fungovať. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, pokiaľ rodičia spolu nežijú, majú sa dohodnúť o úprave rodičovských práv. Ak sa tak nestane, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Matka preto podala návrh a my žiadame, aby súd o jej návrhu rozhodol a návrhu vyhovel. Poukazujem na šetrenie, ktoré bolo vykonané úradom práce kolíznym opatrovníkom, stanoviská ktoré sú v spise a ktoré súd prečítal na dnešnom pojednávaní. Za takéhoto stavu navrhujem, aby súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Pokiaľ sa týka výživného na maloletého syna, matka požaduje, aby otec prispieval výživným 200 Eur mesačne, počnúc dňom 1. decembra 2014, teda počnúc mesiacom, ktorý nasleduje potom, ako otec zo spoločnej domácnosti odišiel. O platbách, ktoré otec prispieval na dieťa v tomto medziobdobí bude hovoriť matka. V podstate možno konštatovať, že otec za celé obdobie, každý mesiac zaplatil výživné na dieťa 100 Eur na účet matky. Pokiaľ sa týka nákladov na dieťa, tieto matka rozpísala jednak v návrhu, jednak sa k tomu vyjadrí ona pri svojom výsluchu. Je potrebné uviesť ešte nad rámec návrhu to, že rodičia už majú vyživ. povinnosť len k maloletému P., pretože plnoletý syn T. ukončil štúdium na vysokej škole a v súčasnej dobe pracuje. Oproti návrhu situácia sa zmenila ešte aj v tom, že matka maloletého dieťaťa má už pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, kópiu pracovnej zmluvy dokladám do spisu. To znamená, že vzhľadom na zmenu právnych predpisov, už zamestnávateľ v školstve nemôže skončiť so zamestnancom pracovný pomer na konci školského roka. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, my sme v návrhu nepodávali písomný návrh. Vzhľadom na priebeh poradenského procesu navrhujeme, aby súd upravil styk otca s dieťaťom a to každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 h do nedele do 18.30 h, každý týždeň v utorok od 12.30 h do stredy 18.30 h, aby upravil styk otca každý rok počas letných prázdnin od 01.07. do 15.07. a od 01.08. do 15.08. Nebránime sa tomu, aby bol upravený styk aj cez jarné prázdniny a veľkonočné sviatky, pričom ak bude styk upravený v párnom roku jarných prázdnin, navrhujeme, aby bol styk upravený v nepárnom roku na veľkonočné sviatky. Pokiaľ sa týka Vianoc, matka má predstavu o Vianociach takú, že dieťa by malo byť 24. decembra v každom roku v starostlivosti matky. Nebránime sa však tomu, aby bol styk otca upravený na 25.12. v každom roku, aby otec mohol dieťaťu odovzdať darčeky a stráviť s ním tento vianočný sviatok 25. Pokiaľ by mal byť upravovaný styk aj cez Vianoce, teda od 26. do 29., by malo byť dieťa v starostlivosti matky, potom navrhujeme, aby 31., teda na Silvestra, bolo v starostlivosti otca a to až do 6. januára, kedy vlastne sú stále vianočné prázdniny. Reagujem týmto vlastne na požiadavku otca, aby bol upravovaný styk pomerne široko. Myslím si, že takýto styk by vyhovoval aj maloletému synovi. Teda navrhujem, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživným 200 Eur mesačne a upraviť styk s maloletým.“

Matka na pojednávaní vo výpovedi uviedla: „Ja sa pripájam k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Maloletý P. pochádza z manželstva, ktoré trvá 20 rokov. T.č. prebieha na tunajšom súde rozvodové konanie. Návrh na rozvod manželstva som podala ja. Vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Odo dňa 15. 11. 2014 s otcom nežijeme v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť opustil otec, tomu predchádzali jeho časté odchody z domácnosti, vtedy som ho podozrievala, že má intímny vzťah so svojou kolegyňou.

Otec maloletého každý druhý večer odchádzal z domácnosti a trávil čas so svojou súčasnou partnerkou. Od tohto obdobia sme neobnovili spolužitie. Spoločne s otcom nehospodárime, spoločne netrávime čas, spoločne nezabezpečujeme výchovu, výživu maloletého. Počas trvania spolužitia som ja maloletému varila, prala, upratovala som prevažne ja, víkendy, prázdniny som prevažne s maloletým trávila ja, pretože manžel bol pracovne zaneprázdnený, nemohol si zobrať dovolenku. S maloletým som sa učila ja, niekedy otec, ale len sporadicky, lebo nebol doma. Žiacku knižku som maloletému podpisovala ja. Na rodičovské združenia som maloletému chodila ja, taktiež som s ním chodila k lekárovi. Na OČR s maloletým som bola ja, alebo starostlivosť počas tohto obdobia zabezpečovali moji rodičia. Odkedy s otcom nežijeme v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečujem ja. Myslím si, že ju zvládam, výchovné problémy s maloletým nemám, maloletý ma rešpektuje. Maloletý je však náladový, pripisujem to puberte. Pre výchovu maloletého mám vytvorené vhodné bytové podmienky. Maloletý t.č. má v mojej domácnosti samostatnú izbu, pretože starší brat odišiel pracovať do Nemecka. Maloletý v mojej domácnosti žije od narodenia 13 rokov. Maloletý má ku mne veľmi dobrý vzťah. Otca mal rád, pre maloletého bol šok, že odišiel k svojej priateľke, nielen mňa, ale aj syna zavádzal, uvádzal, že to nie je jeho priateľka. T.č. maloletý otcovi toto zazlieva, je z neho sklamaný. Rešpektuje ho, pretože sa ho bojí. Bojí sa mu povedať určité veci. Z tohto dôvodu je otec pre neho väčšia autorita. Žiadneho z nás však maloletý neodmieta. Maloletý dôveruje skôr mne ako otcovi. Vo výchove maloletého nie sme jednotní. Naša komunikácia je problémová, ja otca informujem čo sa deje v škole. Oznamujem mu pred odovzdaním, že dieťa balím. Naša komunikácia nie je dobrá. Preto, aby bola dobrá, mi chýba v nej to, aby otec pozeral na potreby syna a nie ja potreby seba. Otec na maloletého veľmi tlačil, striktne mu stanovoval kedy ho má navštíviť. Maloletý potreboval po jeho odchode sa ukľudniť, vysporiadať sa so situáciou. Ja otcovi poskytujem informácie o maloletom, keď je chorý a keď má ísť s ním. Otec o maloletého prejavuje záujem, chce sa s ním stretávať. S maloletým sa stretáva, odkedy nežijeme v spoločnej domácnosti, sporadicky a to počas víkendov od piatku do nedele. Otcovi som umožnila s maloletým ísť na výlet do Krakova, bolo to na štvrtok, piatok v máji 2015. S otcom sme boli dohodnutí, že maloletého mi v piatok vráti, ale vrátil ho až v sobotu napriek tomu, že som ho vyzvala na to, aby podľa dohody mi vrátil maloletého v piatok. Tiež som umožnila návštevy maloletého starým rodičom spolu s otcom, kde otec s maloletým a plnoletým synom boli asi 5-6 krát počas nedele. Maloletý navštívil aj domácnosť otca asi 17-18 krát na obdobie 2-3 dní, v domácnosti otca maloletý aj prespal. Z domácnosti otca sa maloletý fyzicky vracia v poriadku, psychicky je rozhádzaný, vyčerpaný, sťažuje sa mi, že v domácnosti otca nemá súkromie, že sa tam necíti doma, že otec sa viacej venuje priateľke a jej dcére. Keď sa mal s ním učiť povedal mu, aby sa učil a venoval sa svojim podnikateľským aktivitám. Otec s maloletým bol, ale netrávil s ním čas tak, že by niečo spolu robili. Odkedy nežijeme v spoločnej domácnosti, v novembri 2014 mi otec dal do ruky 30 Eur na výlet, na ktorý sme išli so synom. V decembri 2014 mi na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou. Následne mi prispel na výživu maloletého 29.01. sumou 200 Eur, 02.03. sumou 200 Eur, 13.03. sumou 100 Eur, 13.04. sumou 100 Eur, 14.05. sumou 100 Eur, 15.06. sumou 100 Eur, 15.07. sumou 100 Eur. Na poplatkoch do školy sa podieľal tým, že maloletému zaplatil lyžiarsky kurz v hodnote 20 Eur, na záujmovú činnosť maloletého neprispel. V júni 2015 prispel na zubný strojček sumou 80 Eur. Za obdobie, ako nežijeme spolu, na zakupovanie oblečenia, obuvi maloletému sa podieľal tým, že teraz mu kúpil tenisky. Darčeky otec maloletému zrejme kupuje, ale neviem o tom. Na Vianoce otec maloletému kúpil modely lietadla. Maloletý P. má 13 rokov, ukončil 7. ročník ZŠ. Stravuje sa doma, do školy chodí autobusom, na čo sú mesačné výdavky 12 Eur alebo ho vozí autom môj otec, na čo sú výdavky na benzín 30 Eur. V základnej umeleckej škole maloletý navštevuje výtvarný odbor za polročný poplatok 32 Eur. Na výtvarný odbor sa maloletému zakupovali výtvarné pomôcky v hodnote 20 Eur. Inú platenú záujmovú činnosť maloletý nemá. Rekreačne sa venuje hokejbalu a stavaniu modelov. Mesačné výdavky na oblečenie, obuv maloletého predstavujú 70 Eur, stravu 200 Eur, drogéria 50 Eur, školské potreby 10 Eur, poplatky do školy 7 Eur, všetko mesačne. Ja t.č. inú vyživovaciu povinnosť nemám. Plnoletý syn T. domácnosť otca nenavštevuje. Spolu s maloletým bývam v rodinnom dome u rodičov, ktorým na plyn mesačne prispievam sumou 45 Eur, vodu 12 Eur, elektriku 50 Eur. V domácnosti tiež platím internet a televíziu Mágio 24 Eur mesačne. Na zimu som prispela na zakúpenie dreva sumou 120 Eur. Za 3 osoby som uhradila ročný poplatok za odpad 54 Eur. S maloletým sa stravujem samostatne. Nie som vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Spolu s otcom vlastníme osobné motorové vozidlo, ktoré výlučne užíva otec. Môj príjem je okolo 350-370 Eur netto, na maloletého poberám rodinné prídavky, uplatnila som si daňový bonus. Ja pracujem na 12 hodinové zmeny počas týždňa aj víkendov. Buď mám zmenu od 06.00 h ráno do 18.00 h večer alebo od 18.00 h večer do 06.00 h ráno. Pokiaľ však s maloletým potrebujem ísť k lekárovi, alebo potrebujem ísť do školy, keď mal maloletý v nej problémy, viem si to zariadiť. Maloletý nie je evidovaný v špecializovanej ambulancii, má problémy s reumou, ale s tým zvýšené výdavky nie sú. Režim maloletého počas týždňa

je taký, že o 06.30 h vstáva, prichádza zo školy medzi 15.00 h až 16.00 h, na ďalší deň sa pripravuje od 17.00 h, resp. 18.00 h až 19.00 h, spávať chodí o 22.00 h. Počas víkendu vstáva okolo 08.00 h až 09.00, spávať chodí okolo 23.00 h. Na pondelňajšie vyučovanie sa učí v nedeľu poobede alebo v sobotu, podľa toho ako mám zmenu. Ja mám dlh u rodičov v súčasnosti vo výške 500 Eur, pôžičky žiadne nesplácam. Sebe mesačne uhrádzam dôchodkové pripoistenie 12 Eur a životné poistenie mesačne 25 Eur. Pokiaľ maloletý išiel k otcovi do domácnosti, 2-3 krát sa stalo, že išiel aj s učebnicami. Maloletý pripravený bol, aspoň takto syn tvrdil, ale výsledky v škole tomu nenasvedčovali.“

Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol: „Vážený súd, odporca s návrhom navrhovateľky na to, aby bol maloletý P. zverený do jej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Odporca v podanom vyjadrení k návrhu pôvodne navrhoval, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti. Počas časového obdobia, ktoré uplynulo od podania tohto vyjadrenia do súčasnosti, otec aj v záujme toho, aby sa nesnažil vyhrocovať už beztak napätú situáciu, netrvá na tomto svojom návrhu a naopak je presvedčený, že v najlepšom záujme maloletého by bolo jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prospech tohto jeho názoru, podľa jeho presvedčenia, svedčia viaceré skutočnosť, ktoré správnosť takéhoto rozhodnutia odôvodňujú. 1/ Otec je presvedčený, obaja rodičia majú so synom vybudované pevné a hlboké osobné vzťahy. Odporca ako otec má svojho syna veľmi rád, záleží mu na ňom. Rovnakým spôsobom prejavuje svoj vzťah tak isto syn voči nemu ako otcovi. Tak isto obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, odporca je presvedčený, že sa ako otec dokáže o svojho syna plnohodnotne postarať po všetkých stránkach minimálne v rovnakej miere ako navrhovateľka, má zároveň vytvorené aj dostatočné podmienky, aby starostlivosť o svojho syna dokázal zabezpečiť i po materiálnej stránke. Zároveň jeho zamestnanie a pracovná doba mu umožňujú, aby v širokej miere trávil voľný čas so svojom synom a teda jednak venoval sa spoločne s ním jednak učeniu, ale i rôznym záujmovým činnostiam. Ďalej s ním má v bydlisku odporcu zabezpečenú svoju vlastnú novo zariadenú izbu. Toto prostredie mu navyše nie je nijakým spôsobom cudzie, nakoľko i v súčasnej dobe, resp. počas uplynulého obdobia maloletý i túto domácnosť pravidelne navštevuje a taktiež v tejto domácnosti, podľa mojich vedomostí aj prespal. Čo sa týka vzťahu maloletého k odporcovej partnerke, s ňou bez problémov vychádza taktiež s ňou, ako aj s jej dcérou. O uvedenej skutočnosti svedčí aj fakt, že maloletý sa spoločne s odporcom aj teda s jeho partnerkou a jej dcérou opakovane zúčastňuje rôznych kultúrnych, športových podujatí. Tak isto boli 2× spoločne na dovolenke, kde maloletý neprejavil absolútne žiadne známky negatívneho správania sa, resp. odmietania byť v spoločnosti a prítomnosti týchto osôb, práve naopak odporca je toho názoru, že správanie maloletého bolo uvoľnené, bezprostredné a mal pocit, že jednoducho mu takáto spoločnosť týchto osôb vôbec nie je neprítomná. Taktiež odporca má vedomosť o tom, že samotný syn sa pri viacerých rozhovoroch s ním vyjadril v tom zmysle, že má záujem tráviť s odporcom ako so svojim otcom viac času a že by s takouto formou starostlivosti bol uspokojený. Rovnako i vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom navrhovateľky je prakticky minimálna, navyše maloletý navštevuje školu v W. W., t.j. priamo v mieste bydliska odporcu a teda jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti by v tomto smere nepredstavovalo žiadne komplikácie. Rovnako tak maloletý netrpí žiadnymi zdravotnými alebo psychickými problémami, v prípade ktorých by eventuálne striedavá starostlivosť mohla byť nevhodná. Napokon odporca je presvedčený, že vek maloletého si priamo vyžaduje, aby súčasťou jeho výchovy bol i mužský vzor, ktorý by mu mal poskytovať práve odporca, ako jeho otec. V tejto súvislosti je odporca presvedčený, že maloletý je práve vo veku, kedy osoba otca môže zohrávať ďalšiu úlohu pri ďalšom formovaní jeho osobnosti a preto by nemalo byť v záujme kontakt a mieru trávenia s otcom potláčať, ale naopak túto podporovať v čo najširšej miere. Obzvlášť, keď za danej situácie, odporca rozhodne nie je nejakou problémovou osobou, ktorá by mohla predstavovať ohrozenie pre výchovu, alebo starostlivosť o maloletého. Za tejto situácie nevidím preto dôvod, pre ktorý by navrhované riešenie formou striedavej osobnej starostlivosti bolo nevhodné. Poukazujem v tomto smere na početnú judikatúru tak európskeho súdu pre ľudské práva a najmä judikatúru ústavného súdu ČR, kde je akcentovaná potreba minimalizovať prípady, kedy je dieťa zverované do starostlivosti jedného z rodičov a naopak podporovať formy striedavej starostlivosti, pokiaľ obidvaja rodičia spĺňajú zákonom stanovené kritéria pre posúdenie vhodnosti tejto formy starostlivosti v rovnakej miere. V tejto súvislosti by som si dovolil upriamiť pozornosť najmä na pomerne čerstvé rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 30. 12. 2014, ktoré by som s dovolením súdu dovolil aj predložiť do súdneho spisu. Čo sa týka konkrétnych skutočností ohľadne vzťahu maloletého k otcovi, prípadne k matke a toho bežného, každodenného života, v tomto smere navrhujem, aby sa vyjadril odporca osobne.“

Otec vo výpovedi uviedol: „Chcel by som povedať krátko, že mám úprimný a slušný záujem na výchove syna P.. Rešpektujem práva aj P., aj manželky s tým, že nemám záujem upierať nikomu ich právo, ale chcem využívať svoje právo a to tým, ako som povedal, podieľať sa na jeho výchove. Myslím si, že v tomto konaní, nie sme všetci z tohto konania, myslel som si, že sa dohodneme, avšak pretože chcem P. a viem, že mu môžem niečo dať, chcem, aby som mal priestor na jeho výchovu. Na sedeniach s kolíznou opatrovníčkou aj psychologičkou na úrade práce, soc. vecí som opakovane povedal, že už som ustúpil od svojich pozícii, som ochotný sa dohodnúť, žiadal som, aby mi poradili, prípadne ma odporúčili, aby to nevyznelo, že tlačím na pílu, ako mi to bolo povedané, tam komunikácia skončila a v podstate žiadnej pomoci som nedostal. Snažím sa sám. Myslím si, že mám, som presvedčený, že mám dobrý vzťah so synom, ktorý bol, je. Vymýšľam pre neho rôzne akcie, proste aby aktívne, alebo aby bol aktívny v živote, aby proste sa mal v dospelosti dobre. Rešpektujem jeho mamu, jeho starých rodičov, rešpektujem bydlisko, tam kde sa narodil, jeho kamarátov, nič mu nechcem zobrať, nechcem nástojčivo trvať na mojich, vravím, ja som ustúpil a som ochotný sa dohodnúť, keď mi niekto poradí a navedie ma a bude to pre P. dobre. V tejto chvíli si myslím, že pre neho je vhodná striedavá starostlivosť, kde by som mohol uplatniť to, čo by som mu mohol dať, v podstate rozvoj jeho osobnosti, intelektovaný rozvoj, duševný vývoj, vyučovací proces, ako aj mimoškolské aktivity a v podstate sa to dá, podľa môjho názoru, len za mojej prítomnosti, aby videl nejaký mužský vzor, aby videl príklady ako sa to robí a čo sa má robiť. Ja sa pripájam k vyjadreniu svojho PZ. Maloletý pochádza z manželstva, ktoré ešte trvá. Na tunajšom súde prebieha rozvodové konanie, návrh podala matka. Konanie nie je zatiaľ rozhodnuté, nie je skončené. Od 15. 11. 2014 s matkou nežijeme v spoločnej domácnosti. Zo spoločnej domácnosti som odišiel ja. Môjmu odchodu predchádzala pasivita manželky, čo ma viedlo k tomu, že som nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý považujem za vážny, perspektívny. Od môjho odchodu zo spoločnej domácnosti sme s matkou spolužitie neobnovili, ani oň nemám záujem. S matkou maloletého spoločne nehospodárime, spoločne netrávime čas, spoločne nezabezpečujeme výchovu, výživu maloletého. Pokiaľ sme žili v spoločnej domácnosti, tak striedavo maloletému prala matka, aj ja, záviselo to od obdobia. Varili sme maloletému obaja, možno viacej matka. Ale keď matka varila obed, tak z toho nebol obed, ale večera. V nedeľu som varil výlučne ja. Pre mňa to bol taký relax, na to sa nesťažujem. Upratovali sme celá rodina. S maloletým sme sa učili obaja, myslím si, že v prevažnej miere ja. Žiacku knižku maloletému väčšinou podpisovala matka. V tejto súvislosti chcem uviesť, že v tom čase ešte náš starší syn navštevoval obchodnú akadémiu, takže s matkou sme mali dohodu, že ona sa vo väčšej miere bude venovať mladšiemu synovi a ja staršiemu. Napriek tomu si myslím, že vo väčšej miere som sa s maloletým učil ja. K lekárovi sme chodili obaja, väčšinou ja som dieťa aj vozil. Na OČR s maloletým bola matka alebo opatera bola zabezpečená prostredníctvom jej rodičov. Pokiaľ matka bola nezamestnaná, tak s maloletým bola ona na OČR. Odkedy nežijeme v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého, keď je u matky zabezpečuje matka, keď je u matky, tak ja. Maloletému asi perie matka keď je v jej domácnosti, keď je u nás, perie priateľka, alebo ja. Maloletému varí, keď je u matky matka a keď je u mňa, tak varí priateľka. S maloletým, keď je u nás sa učím väčšinou ja, keď mu niečo neviem vysvetliť, tak mu to vysvetlí moja priateľka, čo maloletý neodmieta. Žiacku knižku maloletému pravdepodobne podpisuje matka. K lekárovi s maloletým chodí matka s tým, že 2-3 krát som bol s maloletým v súvislosti so zubným strojčekom. Ja som ochotný matke pomôcť, len mi treba dať vedieť. Maloletý po mojom odchode zo spoločnej domácnosti u mňa nie je z dôvodu, pretože si myslím, že komunikácia medzi mnou a matkou viazne. Je problém sa s matkou spojiť, dohodnúť sa na niečom. Napriek tomu maloletý spoločné stretnutie so mnou neodmieta. Matka odmieta so mnou telefonovať, máme len emailovú komunikáciu, pričom nie je aktívna, pretože trvá aj 2-3 dni a potom niektoré veci sa stanú neaktuálne. Ja zo spoločnej domácnosti s maloletým som odišiel, pretože nechcel som ho vytrhnúť z prostredia, bol to pre maloletého šok, ale vzťah medzi nami sa obnovil. Ja mám výhrady v starostlivosti matky o maloletého v súvislosti s jej pasívnosťou, čo sa týka vyučovacieho procesu maloletého. Maloletý nestíha, má medzery, nedostatky v prebranom učive, napr. v matematike som zistil, že má medzery v násobilke, zlomkoch. Výsledky v matematike sa maloletému zlepšili aj vďaka mojej zásluhe. Nemôžem povedať, že maloletý by nemal vzťah k matke, matka maloletému dáva lásku. T.č. však už aj maloletý sa stáva pasívny. Ja sa snažím ho aktivizovať. Vo výchove maloletého s matkou nie sme jednotní, naša komunikácia je nedostatočná. Nato, aby bola dostatočná mi chýba väčší záujem matky veci riešiť. Vzťah nás ako rodičov je nedostatočný, preto, aby bol dostatočný mi chýba komunikácia medzi mnou a matkou a priestor byť so synom. Maloletý má veľmi dobrý vzťah tak ku mne, ako aj k matke, aj keď k matke má iný. O maloletého, ako nežijeme v spoločnej domácnosti prejavujem záujem, do týždňa som s ním 3-4 krát v telefonickom kontakte. Tiež sa s ním osobne stretávam nepravidelne. Ak by som to mal spriemerovať, tak do mesiaca 1 víkend od piatku do nedele maloletý trávi so mnou. Počas školského roka, utorok pred výtvarnou výchovou prišiel za mnou do práce a bol u mňa od 14.00 h do 16.00 h.

Tiež s maloletým som sa stretával aj počas dňa, poobede, do mesiaca zhruba 3-4 krát. Ja kontakt s maloletým si dohadujem priamo s ním, nepovažujem to za správne, ale vychádzam z toho, keď s matkou komunikujem, tak niekedy komunikácia s ňou je už po funuse, neaktuálna. Ja inak si neviem uplatniť svoje právo byť s maloletým. Maloletý bol so mnou aj na dovolenke v Chorvátsku na 6 dní plus ešte jeden deň strávil so mnou potom, ako som sa spýtal, či chce ešte so mnou a u mňa ostať. Matka mi v kontakte s maloletým nebráni. Maloletý moju domácnosť navštívil neviem koľkokrát, možno aj 25×, nie vždy u mňa prespal, bolo to tak polovica na polovicu. Maloletý moju domácnosť pozná, je vhodná pre jeho výchovu. Maloletý pozná osoby, ktoré so mnou žijú v domácnosti, má k nim prirodzený vzťah, po byte sa pohybuje uvoľnene, nemá s ničím, nikým problém. Maloletého som sa pýtal, či chce niečo zmeniť, povedal mi, že nie, že všetko je v poriadku. 1× sa stalo, že po syna išla priateľka a maloletý prišiel usmiaty, ako keby som po neho prišiel ja. Väčšou autoritou pre maloletého som ja. S kým má dôvernejší vzťah, k tomu sa neviem vyjadriť, ale ja vidím, keď maloletého niečo trápi, viem ako sa spýtať a ako a čo sa ho mám spýtať, preto sa maloletý pri mne rozhovorí. Netvrdím, že matke sa nezdôverí tiež. Ja od maloletého vyžadujem zodpovednosť, ale nie takým spôsobom, ako uviedla matka. V tomto je medzi mnou a matkou vo výchove maloletého rozdiel. Plnoletý syn tiež navštívil moju domácnosť 5-6 krát, z toho 1× u mňa neprespal, ostatné dni prespal, niekedy to boli aj 3-4 dni za sebou. Na výživu maloletého som matke v decembri 2014 prispel sumou 700 Eur 2× po 350 Eur, čo som poskytol na ruku, doklad o tom nemám. V januári 2015 som prispel sumou 70 Eur a následne každý mesiac po 100 Eur, nakoľko mám trvalý príkaz. Maloletému poplatky do školy som uhradil tie, ktoré uvádzala matka. Na platenú záujmovú činnosť som maloletému neprispel okrem toho, čo má aktivity so mnou. Oblečenie, obuv som maloletému zakúpil v máji 2015 tenisky v hodnote 29,90 Eur, rifle, mikinu 40 Eur, ďalšie tenisky 25 Eur. Keď sa maloletému zariaďovala izba, tak sa mu zakupovalo aj oblečenie ako mikiny, tepláky, tričká, spodné prádlo. Menšia časť ostala u mňa, väčšiu časť si zobral k matke. Maloletý odo mňa dostáva darčeky. Okrem maloletého ja inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemám. Dlhy u rodiny, známych nemám. Platím jednu spoločnú pôžičku v 185,46 Eur splátkach. Sebe uhrádzam doplnkové sporenie 10,66 Eur, životné poistenie 20,12 Eur. Synovi poistenie neuhrádzam, uhrádzam mu stavebné sporenie 48,10 Eur. Ja nie som vlastníkom nehnuteľností, s matkou maloletého vlastníme osobné motorové vozidlo, ktoré sa fyzicky nachádza u mňa, po dohode s matkou ho užívam a tiež som ho dal k dispozícii na užívanie aj plnoletému synovi. Môj príjem je okolo 1200-1050 Eur mesačne, iný príjem nemám. Pokiaľ sa tu spomínal príjem z podnikateľskej činnosti, tak k tomu chcem uviesť, že priateľkina dcéra podniká v dekoračných veciach a v tom jej s priateľkou pomáhame. Moja pracovná doba je od 7.30 h do 15.30 h. Víkendy mám voľné. Môže nastať situácia, že môžem mať službu počas víkendu, alebo po pracovnej dobe, avšak na to sme šiesti, vieme si to zadeliť. Ako spolu nežijeme, tak počas jedného víkendu som 8 dní mal službu a po pracovnej dobe 3, resp. 4 razy v počte 5-6 hodín. Moja priateľka je zamestnaná na rovnakej pozícii ako ja, u rovnakého zamestnávateľa, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 940 Eur netto. V súčasnosti bývam v 4-izbovom byte, ktorého vlastníkom je moja priateľka. Na domácnosť, t.j. na byt jej prispievam sumou 100 Eur, ostatné poplatky uhrádza na byt priateľka. Nákupy robíme spoločne, mňa to môže vychádzať tak 200-300 Eur. Ja režim maloletého poznám, ako aj jeho zdravotný stav. Povahovo by som ho charakterizoval t.č. ako pasívneho, maloletý je však dobrosrdečný, nechce ľuďom zle. Je veľmi úctivý, keď sa spozná s človekom, je bezprostredný, dôverčivý, ovplyvniteľný. Jeho Obľúbeným jedlom je sviečková a rezne so šalátom. Ako nežijeme v spoločnej domácnosti, som sa v škole nebol informovať na jeho výsledky, pretože viem aké sú. Keď je u mňa vidím pracovné zošity, nepotrebujem preto chodiť sa informovať do školy. U lekárov som sa na zdravotný stav maloletého informovať nebol, tieto informácie mám od matky.“

Za účelom pripojenia rozvodového spisu súd pojednávanie odročil a zistil, že na tunajšom súde pod spis. zn. prebieha rozvodové konanie, v rámci ktorého sa otec domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a matka do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Po odročení pojednávania právny zástupca otca dňa 30. 07. 2015 súdu doručil vyjadrenie, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a neurčenia výživného matke na maloletého. Svoj návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti odôvodnil rozhodnutím Ústavného súdu ČR spis. zn. zo dňa 30. 12. 2014.

Na pojednávaní nariadenom na deň 04. 08. 2015 právna zástupkyňa matky uviedla: „Bolo nám doručené vyjadrenie otca maloletého, ktorým sa domáha, aby maloletý syn bol zverený do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Vážený súd, ja si dovolím tvrdiť, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka pre striedavú starostlivosť tak, ako ju má na mysli ust. § 24 ods. 1 Zák. o rodine. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, musí súd skúmať, či bude striedavá

starostlivosť v záujme dieťaťa. Ja si dovolím tvrdiť, že v tomto prípade striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý syn po odchode otca z domácnosti sa musel vysporiadať s veľmi komplikovanou situáciou, kedy si dovolím tvrdiť, že sa mu zrútil svet a predstava o fungujúcej rodine, ktorú vždy považoval mama, otec, brat. Otec odišiel a odišiel k žene, ktorú dovtedy otec prezentoval ako svoju priateľku, kolegyňu a kolegyňu, s ktorou podniká. Točíme sa tu okolo podnikania otca, je mi jasné, že otec je štátny zamestnanec, jeho priateľka je tak isto štátnym zamestnancom a teda zrejme nie je možné, aby oni dvaja podnikali. Podnikajú však na meno plnoletej dcéry, ktorá dlhodobo žije v zahraničí. A tak syn, hoci chodil s otcom, navštevoval ho na pracovisku, stretával sa s dotyčnou ženou, považoval ju skôr za priateľku, kamarátku a kolegyňu. Keď sa dozvedel, že to má byť žena, ku ktorej vlastne odišiel jeho otec, veľmi zle to znášal. Dovolím si tvrdiť, že do dnešného dňa syn s touto situáciou, s touto životnou situáciou, do ktorej ho vlastne dostali rodičia, nie je vysporiadaný. Na minulom pojednávaní pán právny zástupca hovoril o tom, že otec chce striedavou starostlivosťou zabezpečiť aj zachovanie mužského vzoru, ktorý otec by mal mať na syna. Myslím si, že tento mužský vzor otec má, avšak sám svojim počínaním vlastne ten mužský vzor naštrbil a naštrbil ho tak, že vlastne rozvrátil rodinu. Syn si nevie predstaviť, že by mal ísť bývať do domácnosti otca, v ktorej bude ďalšia žena, ktorá má vlastne suplovať funkciu jeho matky, ktorú matku má rád a nevie si predstaviť, že by mal odísť z domácnosti, ktorú od dieťaťa pozná, kde má svoje miesto, kde vyrastal so svojim bratom a kde vyrastal so svojimi rodičmi. Myslím si, že toto všetko otec dostatočne nezvážil a uprednostňuje svoj záujem, svoj záujem mať dieťa v striedavej starostlivosti, pred záujmom vlastného dieťaťa. Ja poukazujem na správu zo šetrenia, ktorá prebehla na úrade práce, rodiny a sociálnych vecí, poukazujem na stanovisko dieťaťa, kde dieťa výslovne povedalo, že chce zostať v domácnosti matky a nechce sa striedať a chodiť hore- dole a za takéhoto stavu môžeme mať judikátov X na striedavú starostlivosť. Striedavú starostlivosť treba skúmať vždy v každom konkrétnom prípade a tvrdím, že v tomto prípade nie sú splnené dôvody preto, ani zákonné predpoklady preto, aby súd dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Za takéhoto stavu ja protinávrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti požadujem zamietnuť. Pokiaľ sa týka predložených dokladov, matka predložila doklady tak, ako otec jej prispieval na výživné. Pokiaľ otec prezentoval, že vyberal z účtu finančné prostriedky a mal ich odovzdať matke, k tomu by som chcela povedať veľmi jednoduchú vec. Rodičia maloletého mali spoločný účet. Na tento spoločný účet nabiehala mzda aj matky a s týmto spoločným účtom spoločne hospodárili. Tým, keď otec odišiel zo spoločnej domácnosti, zrušil matke prístup k tomuto účtu. Kým si však matka založila svoj vlastný účet a prikázala zamestnávateľovi, aby mzdu neposielal už na spoločný bývalý rodinný účet, ale na jej účet, zamestnávateľ jej mzdu poukázal na spoločný účet, preto matka uznáva, že v jednom prípade otec vybral zo spoločného účtu sumu 350 Eur, odovzdal jej 350 Eur, ale toto je suma, ktorá zodpovedá jej mzde, ktorá jej zamestnávateľom nabehla na účet, ku ktorému ona už v tom čase nemala dispozičné právo. Preto okrem platieb, ktoré sme preukázali, matka neuznáva žiadne iné platby na výživu dieťaťa. Ja navrhujem, aby súd vo veci rozhodol tak, ako sme požadovali v návrhu, pridržiavam sa všetkých ostatných doterajších prednesov a písomných podaní vo veci.“

Matka sa k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne pripojila.

Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol: „Ja sa taktiež pridržiavam svojich doterajších prednesov a vyjadrení, najmä sa pridržiavam posledne podaného vyjadrenia, písomne podaného vo veci. Som toho názoru, že tak ako som spomínal v písomnom vyjadrení, v danom prípade je návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti plne odôvodnený, nesúhlasím s tvrdením navrhovateľky v tom smere, že by neboli splnené zákonné predpoklady. Naopak mám zato, že v duchu citovaného rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktoré som súdu predložil, je zrejmé, aké kritéria by sa mali skúmať v rámci posúdenia záujmu maloletého dieťaťa. Ústavný súd tam zdôraznil 4 základné body, ktoré potom následne praktizoval s tým, aj aké prípadné okolnosti by mohli mať vplyv na záver, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná. Všetky tieto kritéria, ktoré sú v uvedenom rozhodnutí spomínané, sú podľa môjho názoru v prospech navrhovaného riešenia zo strany otca a naopak doposiaľ som zo strany navrhovateľky, okrem určitých tvrdení, nezaregistroval objektívny dôkaz, ktorý by vyvracal nami navrhované riešenie. Ja jednoznačne popieram to, že by dieťa malo mať akokoľvek negatívny vzťah k otcovi, resp., že by stretávanie sa s ním, kontakt s ním, prípadne trávenie času v dlhšom časovom období, že by toto malo mať za následok negatívne správanie sa dieťaťa, resp. jeho akékoľvek negatívne ovplyvnenie. Tak ako som už spomenul na minulom pojednávaní, pokiaľ dieťa prežíva toto obdobie určitým rozporuplným spôsobom, toto je samozrejme pochopiteľné, avšak som toho názoru, že nie je možné za túto situáciu viniť len otca tým, že odišiel zo spoločnej domácnosti, ale je na mieste položiť si otázku, ako k tejto situácii prispela navrhovateľka tým, akým spôsobom vplýva na samotné dieťa,

ako vykresľuje otca pred dieťaťom a či to nie je práve tá skutočnosť, ktorá v dieťati vyvoláva určitý chaos a zmätok a ktorá následne môže spôsobovať aj na poslednom pojednávaní spomínané prejavy. Ja som toho názoru, že otec vo vzťahu k malol. dieťaťu sa neprejavil ničím, čím by mohol spôsobiť akýkoľvek negatívny zásah do záujmu maloletého. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, alebo na závery z poradensko-psychologického procesu, považujem za potrebné zmieniť sa o tom, že v rámci tohto procesu sa žiadnym spôsobom neskúmalo, či je striedavá starostlivosť v záujme maloletého, alebo nie, prípadne aká forma starostlivosti by vôbec bola pre maloletého vhodná. Maloletý sa podľa mojich vedomostí zúčastnil jedného rozhovoru s pracovníčkou, alebo psychológom, neviem presne o koho sa jednalo, a zo správy, ktorá z tohto stretnutia bola, nijako nevyplýva záver o tom, že by dieťa kategoricky vylučovalo striedavú starostlivosť. Naopak, podľa môjho názoru z neho vyplýva, že dieťa má záujem tráviť s otcom aj väčší čas a nebráni sa tomu, aby bolo v jeho spoločnosti aj viac dní. Posledná skutočnosť, ktorú by som chcel zdôrazniť je tá, že ak by sme pripustili to, že dieťa samozrejme má väčšiu istotu v bydlisku, kde sa v súčasnosti nachádza, kde samozrejme doposiaľ žilo, podľa spomínaného rozhodnutia, na ktoré som poukazoval v rámci písomného vyjadrenia, je samozrejme názor dieťaťa jedným z kritérií, na ktoré má súd pozerať, avšak nemožno stotožniť rozhodnutie o striedavej starostlivosti výlučne s rozhodnutím a s názorom samotného dieťaťa. Ústavný súd v tejto súvislosti, si myslím spomína, akým spôsobom je potrebné tento názor dieťaťa zisťovať a mám zato, že doposiaľ tento názor dieťaťa objektívnym spôsobom v konaní zisťovaný nebol. Preto aj za tohto stavu, kedy názory a prejavy rodičov v súvislosti s tým, ako sa dieťa prejavuje, nie sú rovnaké, ale naopak sú výrazne odlišné, som v písomnom vyjadrení navrhol, aby súd v prípade, ak by mal pochybnosti o tom, či je alebo nie je vhodná striedavá starostlivosť, ustanovil v konaní znalca na posúdenie týchto skutočností. Som toho názoru, že práve s ohľadom na objektívne zistenie aj názoru dieťaťa, aj vhodnosti pomerov na jednej alebo druhej strane u rodičov, by táto skutočnosť mala byť zistená touto formou. Za tohto stavu preto trváme na návrhu, ktorý bol prezentovaný v spomínanom písomnom vyjadrení a navrhujeme, aby mu súd po vykonaní navrhovaného dokazovania vyhovel.“

Otec na pojednávaní uviedol: „Ja by som chcel doplniť svoju výpoveď v tom zmysle, že mojim záujmom nie je, aby syn P. zabudol na bydlisko, kamarátov, rodinu X.. Ja len chcem, aby som mohol ovplyvňovať jeho výchovu, aby som s ním mohol emočne byť ako manželka. To je všetko čo chcem. A k ovplyvňovaniu môjho syna, myslím si, že žiadny relevantný dôkaz druhá strana nepredložila, že ovplyvňujem syna. Ja by som chcel k tomuto podotknúť akurát to, že na minulom pojednávaní odznelo, že syn po návrate z dovolenky a hneď pocikal, roztrhal prádlo. Návrat z dovolenky bol 03.07., pojednávanie s p. T., druhé pojednávanie bolo 08.07., tam to vôbec nebolo odznené, vôbec to nebolo prezentovaný nejakým spôsobom. Keď to bola taká vážna skutočnosť, prečo to už tam niekto nepovedal, to je jedna vec. Ďalšia vec je, ja syna žiadnym negatívnym spôsobom neovplyvňujem, ja viem, situácia je vážna, ťažká pre neho, ja si to uvedomujem, ale ja cez syna neriešim žiadne tieto veci, čo sa tu riešia, žiadne. Naopak viem preukázať, že v X. P. je pri rozhovore dospelých, kde sa rieši rozvod, kde sa rieši starostlivosť. Viem preukázať jednu vec a to je napríklad to, že manželka dávala čítať moje vyjadrenie na súd, ktoré som písal na základe jej vyjadrenia. Keď som sa spýtal u pani X. na úrade, nech mi povie manželka, nech mi povie, alebo nech mi poukážu v čom som klamal, zavádzal, nepovedal nikto nič, každý bol ticho. Takže z mojej strany spýtal som sa viackrát, všetkých kompetentných, pani psychologičky, pani kolíznej opatrovníčky, že ak majú nejaký pocit, že zavádzam, klamem, alebo proste robím zle, nech ma usmernia, nech mi poradia, nikto mi nepovedal nič. Takže ja len toľko k tomu.“

Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na závery poradensko-psychologického procesu v súčasnosti doporučuje dieťa zveriť do starostlivosti matky. Maloletý potrebuje byť v stabilnom prostredí s pocitom istoty, bezpečia. Úrad s návrhom otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, navrhol ho súdu zamietnuť. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože by to zle vplývalo na maloletého po psychickej stránke, ktorý už je rodinnou situáciou dosť zaťažený.

Z charakteristiky maloletého zo ZŠ vyplýva, že maloletý sa pravidelne zúčastňuje na vyučovaní. Vymeškané hodiny má ospravedlnené z dôvodu choroby. Jeho vzdelávacie výsledky a prístup k plneniu si povinností sú priemerné a oproti minulému šk. roku oveľa horšie, čo je spôsobené zmenou situácie v domácnosti. Hlavne v 1. polroku šk. roka bol na vyučovaní apatický, zamyslený, nič ho nezaujímalo, jeho domáca príprava na vyučovanie bola veľmi slabá. Ku koncu šk. roka sa to zlepšilo. Povinnosti si plnil, na vyučovanie bol pripravený. Jeho správanie k spolužiakom, vyučujúcim je dobré, aj keď je dosť uzavretý. Starostlivosť matky základnou školou maloletého je hodnotená ako dobrá, o jeho výchovno-

vzdelávacie výsledky sa pravidelne zaujíma, zúčastňuje sa rodičovských združení a na požiadanie aj sedení s triednou učiteľkou. Maloletý chodí do školy vhodne, čisto oblečený, požadované poplatky má uhradené riadne a včas.

Z matkou predloženej dohody o zmene pracovnej zmluvy vyplýva, že u svojho zamestnávateľa J. W. W. má pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú.

Z potvrdenia zamestnávateľov rodičov vyplýva, že matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 367,53 Eur a otec vo výške 1082,21 Eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2,4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto najlepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý pochádza z manželstva, ktoré doposiaľ trvá. Na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. prebieha konanie o rozvod manželstva, v ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. Odo dňa 15. 11. 2014 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa odsťahoval k svojej priateľke, kde sa zdržiava doposiaľ. Od tohto obdobia rodičia spolužitie neobnovili, z ich vyjadrení nevyplynul záujem o obnovenie spolužitia. Od času, ako nežijú v spoločnej domácnosti, ani spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, nevedú spoločnú domácnosť, jej chod, spoločne nehospodária. Súd tak mal jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienky v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine a preto návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu považoval za dôvodne podaný.

V prejednávanej veci sa matka domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Otec s návrhom matky nesúhlasil, vo svojom prvom vyjadrení žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Následne, tak ako v rozvodovom konaní, aj v rámci tohto konania sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Podmienky, za ktorých môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vymedzuje ust. § 24 ods. 2 Zák. o rodine. Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, a ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov teda nepostačuje len záujem rodiča osobne vychovávať dieťa a jeho spôsobilosť na výchovu dieťaťa, ale táto forma výchovy musí byť predovšetkým v záujme dieťaťa a musí lepšie zaisťovať jeho potreby. Potrebu súčasného splnenia všetkých podmienok ustanovenia § 24 ods. 2 vyjadruje zákon spojkami „a ak“. Hoci zákon o rodine prikazuje súdu rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa nikde nedefinuje. V záujme dieťaťa je všetko, čo je mu na prospech. Na prospech dieťaťa je len harmonické rodinné prostredie, ktoré zaručuje jeho zdravý telesný a duševný vývoj. Rodinou nie je len rodina vytvorená pokrvným putom, ale aj rodina vytvorená vôľou určitých ľudí žiť spolu. Maloletý od odchodu otca k svojej priateľke žije v domácnosti matky v prostredí, v ktorom dlhodobo žije, má v ňom svoje sociálne, citové väzby. Otec maloletého žije v domácnosti s priateľkou a jej dieťaťom. Maloletý domácnosť otca navštevuje, taktiež počas pracovného týždňa pred hodinou v základnej umeleckej škole ho navštevuje v práci, trávil s otcom dovolenku počas súčasných letných prázdnin. Starostlivosť rodičov o dieťa preveroval kolízny opatrovník šetrením pre toto konanie, ale aj pre rozvodové. Kolízny opatrovník zhodnotil, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky pre výchovu maloletého. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Dôvodom zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti podľa otca je jeho obava, že matka nebude dôsledná pri kontrole plnenia školských povinností. Súd však charakteristikou na maloletého zo strany základnej školy mal preukázané, že práve matka je tá, ktorá so školou spolupracuje, maloletý síce dosahuje priemerné výsledky, ale na vyučovanie sa pripravuje. V 1.polroku šk. roka 2014/2015 sa jeho výsledky zhoršili, čo škola zhodnotila súčasnou rodinnou situáciou maloletého. Ku koncu šk. roka, kedy už len matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého, sa vyučovacie výsledky zlepšili. Rodičia maloletého, ako aj maloletý sa zúčastňujú poradensko-psychologického procesu, z ktorého vyplynulo, že v súčasnosti maloletý cíti väčší pocit istoty, bezpečia pri matke a pri rozhodovaní o maloletom je potrebné brať do úvahy jeho postoje, potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje, že vo svojich výpovediach otec poukazoval na svoje potreby, predstavy, túžby, pričom si neuvedomoval, že maloletý je už vo veku, kedy tiež má svoje predstavy, želania, túžby, ktoré je nutné pre jeho zdravý, všestranný vývoj rešpektovať. Maloletý súčasným rozchodom rodičov je zmätený, potrebuje preto stabilné výchovné prostredie. Podľa názoru súdu striedavá osobná starostlivosť za daného stavu by bola pre maloletého zaťažujúca, pretože ešte sám emocionálne nespracoval odchod otca z ich domácnosti, jeho novú domácnosť a osoby, s ktorými žije. Súd preto na otca apeluje, aby svojim trpezlivým, láskavým spôsobom ponechal maloletému čas na to, aby sa s novými skutočnosťami, ktoré nastali v jeho rodine, postupne vyrovnal. Súd tiež v danej veci považuje za nutné uviesť, aby rodičia vo výchove boli jednotní. Obaja rodičia majú odlišné predstavy o výchove maloletého a preto striedavá osobná starostlivosť aj z tohto dôvodu by bola pre maloletého zaťažujúca. Súd pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vyžaduje, aby schopnosť rodičov komunikovať a dohodnúť sa fungovala aspoň do takej miery, aby rodičia boli informovaní o udalostiach týkajúcich sa zdravia, školských povinností maloletého, mimoškolských aktivitách, čo tiež súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané. Samotný maloletý v prejednávanej veci bol prostredníctvom kolízneho opatrovníka vypočutý, prejavil vôľu zotrvať v domácnosti matky a s otcom sa stretávať. Súd na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za danej rodinnej situácie prežívania dieťaťa, by nebolo v jeho záujme a preto návrh otca na zverenie maloletého ako nedôvodný zamietol. Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá od odchodu otca plnohodnotne zabezpečuje starostlivosť o maloletého.

Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 13 rokov, ukončil 7. ročník ZŠ. Maloletý navštevuje základnú umeleckú školu výtvarný odbor za polročný poplatok 32 Eur. Inú platenú záujmovú činnosť maloletý nemá. Maloletý je zdravý. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemajú. Otec dosahuje čistý mesačný prijem vo výške 1082,21 Eur, žije v domácnosti s priateľkou, ktorá dosahuje podobný príjem. Súd po zohľadnení takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že matkou navrhovaná výška výživného v sume 200 Eur zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto v tejto časti návrhu matky vyhovel a otca zaviazal

prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne. Súd má zato, že takto určené výživné je otec schopný uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy a zároveň zodpovedá právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ust. § 62 ods. 2, posledná veta Zák. o rodine. Súd považuje za nutné zdôrazniť, že výživné je plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb, zdravotným stavom a to tak pravidelné mesačné, ako aj nepravidelné, výnimočné. Pri určovaní výšky výživného súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 367,53 Eur. V tejto súvislosti súd však poznamenáva, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého, ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič, t.j. otec. Je preto práve povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu. Záverom v súvislosti s určovaním výšky výživného súd uvádza, že zohľadnil výrazný nepomer v príjmoch domácnosti otca na 3 osoby a v domácnosti matky na 2 osoby.

Počiatok určenia výživného súd určil od 01. 12. 2014, ako rodičia nežili v spoločnej domácnosti a otec si v rámci svojich možností, schopností neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.

Otcovi tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2014 do 04. 08. 2015 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) vo výške 800 Eur (8 mesiacov × 200 Eur = 1600 Eur - 800 Eur, ktorými otec za rozhodné obdobie prispel na výživu a to 28. 01. 2015 sumou 200 Eur, 28. 02. 2015 vo výške 100 Eur, 12. 03. 2015 vo výške 100 Eur, 10. 04. 2015 vo výške 100 Eur, 12. 05. 2015 vo výške 100 Eur, 12. 06. 2015 vo výške 100 Eur, 10. 07. 2015 vo výške 100 Eur). Súd do zročného výživného nezapočítal finančné hotovosti odovzdané otcom 18. 11. 2014 a 26. 12. 2014 vždy v sume 350 Eur, pretože rodičia v tom čase mali ešte spoločný účet, na ktorý matke chodila mzda a uvedené sumy sú totožné s príjmom matky a preto nebolo možné ich považovať za príspevok otca na výživu maloletého. Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných 50 Eur mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku, ako aj príjem otca.

Súd vzhľadom na neusporiadané vzťahy medzi rodičmi a doporučenie kolízneho opatrovníka považoval za nutné striktne upraviť styk otca s maloletým. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča, v danom prípade otca, s maloletým je jednak zabezpečenie toho, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča vo svojej domácnosti a tiež, aby oprávnený rodič sa mohol podieľať na výchove, výžive maloletého. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloletý má záujem sa s otcom stretávať, má k nemu dobrý vzťah, otec má vytvorené podmienky na realizáciu styku s maloletým. Súd má tiež zato, že je nutné, aby sa vzťah otca s maloletým naďalej upevňoval, udržiaval a mali možnosť aktívne tráviť spolu čas a tým mať spoločné zážitky. Súd preto rozsah styku otca upravil čo najširšie, ale tým, že zohľadnil na strane maloletého jeho vek, zdravotný stav, denný režim, plnenie školských, mimoškolských aktivít a na strane otca jeho sociálne, ekonomické podmienky a tiež aj pracovnú dobu tak, aby mu umožňovala riadne si maloletého od matky prevziať. Súd pri určovaní hodín prevzatia a odovzdania dieťaťa tiež zohľadnil pracovnú dobu matky tak, aby maloletého od otca po realizácii styku mohla riadne prevziať.

Súd ako miesto preberania dieťaťa rodičmi určil vchod do obytného domu matky. Súd zároveň matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.