Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-229-2015.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/229/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, v konaní zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, s adresou pre doručovanie Orange Slovensko, a.s. Metodova 8, Bratislava, proti odporcovi G. U., B.. XX. XX. XXXX, X. X. X., K. X. XXX/XX, o zaplatenie 307,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 169,78 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 23. 08. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 12. 05. 2015 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 307,19 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za služby poskytnutých navrhovateľom, ktoré vznikli na základe zmluvy o pripojení a náhradu škody.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 OSP a § 200ea ods. 1 OSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení č. H. zo dňa XX. XX. XXXX a dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, zmluvou o pripojení č. H. a dodatkom k tejto zmluve zo dňa XX. XX. XXXX, faktúrami za obdobie od apríla roku 2013 do júna 2013, pokusom o pokonávku zo dňa 08. 08. 2013.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z., na základe ktorej navrhovateľ ako poskytovateľ služieb poskytol na základe takejto zmluvnej povinnosti odporkyni služby tak, ako si ich táto zvolila pri využívaní verejnej mobilnej telefónnej sieti a odporkyni ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby určené podľa odpočtu poskytnutých služieb vyúčtovaných navrhovateľom vo forme daňového dokladu a to faktúry.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi služby a to v období od uzavretia zmluvy, pričom odporca tieto služby využíval a vznikla mu povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby, pričom tieto povinnosti si nesplnil za mesiace apríl až jún roku 2013, takže mu vznikol dlh vo výške 428,28 Eur.
Po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 08. 08. 2013 došlo k odpísaniu časti pohľadávky vo výške 108,50 Eur, preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatnil. Zároveň odporca reagoval na pokus o pokonávku úhradou časti pohľadávky vo výške 150,-- Eur. Predmetom konania teda zostala časť vo výške 169,78 Eur.
Z uvedeného potom súd konštatuje, že navrhovateľov návrh na úhradu sumy 169,78 Eur s príslušenstvom je oprávnený a zaviazal odporcu na úhradu tejto sumy spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 23. 08. 2013 až do zaplatenia, keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Zároveň si však navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody vo výške 137,41 Eur, ktorá mala vzniknúť tak, že odporcovi odpredal dve telekomunikačné zariadenia a to HTC Wildfire S white vo výške 35,78 Eur a Huawei MediaPad vo výške 101,63 Eur. Navrhovateľ tvrdil, že akciová cena týchto zariadení bola 109,-- Eur a 99,-- Eur, pričom predajná cena bola 247,-- Eur a 370,-- Eur, poskytnutá zľava predstavovala sumu 138,-- Eur a 271,-- Eur, teda uplatnená škoda predstavovala sumu 35,78 Eur a 101,63 Eur.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to čo už poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škodu vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu. Takto vymedzený nárok treba posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je kumulatívne splnenie všetkých podmienok t. j. protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok spôsobuje, že zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je samotná škoda. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ tvrdil, že mu porušením zmluvnej povinnosti odporcom vznikla škoda, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou hodnotou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd v danej súvislosti uvádza, že za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podanou žalobou by bolo možné dosiahnuť aj iným spôsobom napr. podmieneným právnym úkonom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou koncového zariadenia tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením svojho rozhodnutia tak, že sa nesplnili jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre priznanie práva na náhradu škody, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol ako nedôvodný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 a 2 OSP tak, že obaja účastníci v konaní boli úspešní takmer každý v jednej polovici, a preto súd právo na náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.