Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Er-870-2013.pdf
PDF · 78.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/870/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zastúp. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti povinnému V. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. R. X, S. N., o vymoženie povinnosti zaplatiť 241,24 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp.zn. EX 30289/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o námietkach povinného, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.12.2013 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému a vymožením jeho povinnosti zaplatiť 241,24 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen zo dňa 20.11.2008, a to za neodvedenie preddavkových platieb za dodávku plynu na odberné miesto na Strážskej ceste č. 1139/47 vo Zvolene.
Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom dňa 26.02.2014, prebral povinný dňa 23.05.2014.
Dňa 06.06.2014 podal povinný na poštovú prepravu podanie adresované súdnemu exekútorovi, označené ako námietky proti exekúcii. Povinný v doručených námietkach uviedol, že dlh, ktorý je predmetom exekúcie, vznikol za obdobie rokov 2004 - 2007, pričom však on v byte, ktorý je odberným miestom plynu, vyše 15 rokov nebýva, a po rozvode s manželkou v roku 2002 mu zaniklo aj právo spoločného nájmu k tomuto bytu. Z tohto dôvodu sa teda nemohol podieľať na vzniku dlhu, a navyše nemohol ani prebrať poštou doručovaný platobný rozkaz sp. zn. 23Ro/84/2008-22 zo dňa 20.11.2008, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Nakoľko predmetný platobný rozkaz neprevzal do vlastných rúk, nemohol proti nemu podať opravný prostriedok. Vzhľadom k tomu, že nájomníkom bola v čase vzniku dlhu na adrese odberného miesta iba jeho bývalá manželka s deťmi, nemohol sa povinný vôbec podieľať na vzniku dlhu a nedoplatky za spotrebovaný plyn za roky 2004 až 2007 mala uhrádzať jeho bývalá manželka. S poukazom na všetko uvedené považuje povinný exekúciu za neoprávnenú.
S prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu a tiež vzhľadom na obsah podaných námietok rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 16Er/870/2013-28 zo dňa 26.01.2015 o námietkach povinného tak, že ich ako neodôvodnené zamietol. Toto uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.
Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote dňa 20.02.2015 odvolanie, v ktorom uviedol, že súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdeniami ohľadom miesta pobytu v čase vzniku nedoplatku na úhradách za plyn, a tiež namietal, že súd nemôže pri posudzovaní účinnosti doručenia exekučného titulu - platobného rozkazu vychádzať z domnienky, že toto doručenie
bolo vykonané v súlade so zákonom, keď on v čase doručovania predmetného platobného rozkazu už v byte na Strážskej ulici vo Zvolene nebýval. Súd sa preto nedostatočne zaoberal otázkou, kto za neho prebral platobný rozkaz, preto žiadal okrem zrušenia napadnutého uznesenia zrušiť aj vydaný platobný rozkaz a tiež poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Podľa § 374 ods. 4 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523202'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku) a proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam nevyhovelo, zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko v uvedenej veci rozhodoval vyšší súdny úradník, podľa § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. podaním odvolania povinným došlo zo zákona k zrušeniu vydaného uznesenia. O námietkach povinného preto opätovne rozhoduje sudca, pričom jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Podľa § 50 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Účelom exekučného konania je nútený výkon právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorých obsah nebol dobrovoľne splnený. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom exekučného titulu. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takého nároku preto nemožno uplatniť ani ako námietky a ani návrhom, aby exekúcia bola vykonaná voči inej osobe, než tej, ktorá je ako povinný označená v exekučnom titule. Predmetom námietok v zmysle § 50 Exekučného poriadku môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vydaní exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky sú vo všeobecnosti procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
K podanému odvolaniu povinného a k dôvodom v ňom uvedeným považuje súd za potrebné poznamenať, že v zmysle § 50 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Z uvedeného vyplýva, že námietky musia byť riadne odôvodnené, pričom v nich musí povinný uviesť všetky dôvody, ktoré má na ich odôvodnenie, keďže na dôvody, ktoré by uviedol po lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd nemôže prihliadať. Právna teória tu hovorí o tzv. koncentračnej zásade. Vzhľadom k tomu potom pri opätovnom rozhodovaní zákonný sudca mohol prihliadnuť len na dôvody uvedené v námietkach proti exekúcii a nie na dôvody, ktoré povinný uviedol v podanom odvolaní.
Po opakovanom preskúmaní námietok povinného, a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný v rámci podaných námietok neuviedol absolútne žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu
a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, a nie sú tu ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, nie je možné vyhovieť odvolaniu voči rozhodnutiu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Skutočnosť, že povinný svoje námietky dodatočne doplnil v podanom odvolaní zo dňa 17.02.2015, t.j. po uplynutí zákonnej 14-dňovej lehoty na podanie námietok, nemožno s poukazom na vyššie zmienenú koncentračnú zásadu zohľadniť. Súd totiž môže zobrať do úvahy iba dôvody, ktoré povinný uviedol v základnej lehote na podanie námietok, ktorá mu uplynula dňa 06.06.2014.
Pokiaľ povinný v podaných námietkach uvádzal, že exekučný titul mu nemohol byť doručený, pretože on už v čase doručovania uvedeného rozhodnutia na danej adrese nebýval, tu súd poukazuje na to, že v predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp.zn. 23Ro/84/2008 zo dňa 20.11.2008, ktorý bol v zmysle zabezpečenej poštovej doručenky doručený do vlastných rúk povinného dňa 18.12.2008. Pritom podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je náhradné doručenie pri platobnom rozkaze vylúčené a navyše, doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Nie je možné v exekučnom konaní vykonávať dokazovanie ohľadom správnosti údajov na takejto doručenky, resp. spochybňovať originalitu podpisu osoby, ktorá doručenku podpísala.
Z obsahu pripojeného spisu 23Ro/84/2008 súd zistil, že súd vydal platobný rozkaz dňa 20.11.2008, ktorý doručoval účastníkom konania prostredníctvom poštových úradov. Z vrátenej doručenky, ktorá má vzhľadom na vyššie uvedené, charakter verejnej listiny, bolo preukázané, že odporcovi (povinnému) bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk 18.12.2008. Tento deň je preto nutné považovať za deň doručenia platobného rozkazu, a teda lehota 15 dní na podanie odporu začala povinnému plynúť deň po jeho doručení, t.j. 19.12.2014. V rámci uvedenej lehoty odporca (povinný) žiadny opravný prostriedok voči platobnému rozkazu nepodal. Povinný mal teda možnosť namietať tvrdené skutočnosti v rámci pôvodného - základného konania, kde mu bola poskytnutá 15-dňová lehota na podanie odporu. Okolnosť, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť aj napriek deklarovanému fyzickému neprevzatiu si tohto rozhodnutia, idú na vrub samotného povinného.
Zároveň v prípade, že sa povinný zo spoločnej domácnosti na adrese odberného miesta plynu odsťahoval, mal povinnosť nahlásiť zmenu bydliska, resp. zmenu odberateľa plynu na tejto adrese. Oprávnený, t.j. SPP, a.s. vychádzal totiž pri fakturácii platieb za dodávky plynu z údajov uvedených na Prihláške odberu plynu zo dňa 18.10.1990, kde ako odberateľ je uvedený Marián Mikuláši, pričom aktuálnosť údajov v tejto prihláške nebola povinným žiadnym spôsobom dodatočne upravovaná. Nesplnenie si odhlasovacej povinnosti povinného nemožno použiť v jeho prospech pri rozhodovaní o námietkach.
S poukazom na listinné dôkazy preukazujúce doručenie predmetného platobného rozkazu je súd toho názoru, že oprávnený postupoval správne pri uplatnení svojej pohľadávky voči povinnému, a na základe poskytnutých informácií súd vydal platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci. Exekučný súd v žiadnom prípade nemôže zasahovať do práva priznaného veriteľovi v exekučnom titule, ani posudzovať vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu.
Súd po preskúmaní celkových okolností prípadu, s prihliadnutím na pretrvávajúcu judikatúru a ustanovenia právnych predpisov vyhodnotil námietky povinného za nedôvodné. Skutočnosti uvádzané povinným totiž, tak ako to uviedol aj oprávnený, existovali ešte pred vznikom exekučného titulu, preto ich zásadne nemožno uplatniť. Vzhľadom k tomu, že povinný nepreukázal okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. iné dôvody neprípustnosti exekúcie, tunajší súd ako súd exekučný by konal protizákonne, keby námietkam, predmetom ktorých sú skutočnosti existujúce už pred vydaním exekučného titulu, vyhovel. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných ustanovení zákona súd rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).