Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/13/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: TRAXIM, Sp. z o.o., so sídlom Cypriana Kamila Norwida 5, 05-609 Grójec, Poľská republika, IČO: 147 227 391, zastúpený: V4 Legal, s.r.o, so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Royal Group- EU s.r.o., so sídlom Niklova huť, 926 01 Sereď, IČO: 47 439 530, o zaplatenie 108.966,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 108 966,- eur spolu s úrokom z omeškania 16,75 % ročne zo sumy 108 966,- eur od 26.03.2023 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa 07.11.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 108.966,- eur spolu príslušenstvom a náhradu trov konania.

1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že na základe objednávky žalovaného a jej akceptáciou žalobcom došlo medzi žalobcom, ako predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim k uzatvoreniu Zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie objednaného množstva surového slnečnicového oleja. Žalobca záväzky vyplývajúce zo Zmluvy splnil, a to dodaním 4 cisterien surového slnečnicového oleja. V súlade s dojednaniami Zmluvy došlo zo strany žalobcu k vyfakturovaniu dojednanej kúpnej ceny za dodanie 4 cisterien slnečnicového oleja, a to prostredníctvom faktúry č. 1/S/03/2023 splatnej dňa 25.03.2023, vystavenej na sumu vo výške 27.346,-eur a faktúry č. 2/S/03/2023 splatnej dňa 25.03.2023, vystavenej na sumu vo výške 81.620,- eur. Žalovaný v dobe splatnosti vystavené faktúry neuhradil, a to ani len čiastočne. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo v Zmluve k voľbe rozhodného práva. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a), Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): „ Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.“. Obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi právnym poriadkom Poľskej republiky, t. j. poľským hmotným právom. S poukazom na čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), je žalobca oprávnený podať žalobu na príslušný súd v Slovenskej republike. Vzhľadom na skutočnosť, že v Zmluve neboli medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté úroky z omeškania, budú sa uplatňovať zákonné

úroky z omeškania v zmysle rozhodných poľských právnych predpisov. V zmysle čl. 7 ods. 1 Zákona z 8. marca 2013 o zamedzení nadmerným oneskoreniam v obchodných transakciách „V obchodných transakciách - s výnimkou transakcií, v ktorých je dlžníkom verejný subjekt - má veriteľ, bez výzvy, nárok na zákonný úrok z omeškania v obchodných transakciách, pokiaľ sa strany nedohodli na vyššom úroku, a to za obdobie od dňa splatnosti do dňa úhrady,..“ V zmysle čl. 11c uvedeného Zákona výšku úrokov oznamuje minister hospodárstva. V období od 01.01.2023 do 30.06.2023 bola zákonná úroková sadzba z omeškania 16,75 % ročne. V súčasnosti je zákonná úroková sadzba z omeškania 16,75 % ročne.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.11.2023 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 108.966,-eur, úrok z omeškania 16,75 % ročne zo sumy 108.966,-eur od 26.03.2023 do zaplatenia. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca mu spolu s tovarom- slnečnicovým olejom nedodal certifikát- dokument ISCC alebo REDcert. Uvedené dokumenty sú povinné pre obchodovanie s týmto olejom v celom reťazci t.j. od pestovateľa slnečnice, cez lisovňu, predajcov až po výrobcov biopaliva z dôvodu POS- proof of sustainability- udržateľnosti.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v rámci odporu nijako nespresňuje, či nedodanie dokumentov má byť dôvodom na odopretie úhrady dojednanej kúpnej ceny za preukázateľne objednaný a žalobcom dodaný objem tovaru - slnečnicového oleja. Ak by žalovaný mal na mysli nedostatky, resp. vady dodaného tovaru, žalovaný nikdy tieto domnelé vady nenamietal, neuplatňoval u žalobcu a nie sú ani len nepriamo predmetom nijakej komunikácie či korešpondencie medzi stranami konania. Žalovaný taktiež nijako nepreukazuje predpis alebo úpravu, z ktorej by uvedené povinnosti vyplývali a nijako nespresňuje ani nepredkladá dôkazy o tom, že by v minulosti napr. vyzval žalobcu na doplnenie týchto certifikátov. Žalovaný v podanom odpore jednoznačne vyhlásil (časť D a E odporu), že žalobcom uplatňovaný nárok vedie vo svojom účtovníctve, bola mu ohľadom neho doručená faktúra (pričom nespresňuje ako s ňou naložil okrem jej zrejmého neuhradenia) a navyše žalovaný ako platca DPH uvádza, že faktúry, ktorých nárok na zaplatenie žalobca uplatňuje v tomto konaní dokonca žalovaný uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Žalovaný v odpore uvádza irelevantné tvrdenia bez akejkoľvek súvislosti s uplatňovaným nárokom a znením žalobného návrhu žalobcu, ktoré navyše nepodporuje nijakými listinnými dôkazmi.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu, faktúry č. 1/S/03/2023, faktúry č. 2/S/03/2023, s obsahom CMR listov, ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorí neospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a preto súd konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.

7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dodal, že odpor ktorý podal žalovaný nebol v súlade so zákonnými požiadavkami o upomínacom konaní, nakoľko žalovaný uviedol faktúry vo výkaze DPH a teda mal svoj odpor podložiť listinnými dôkazmi, dostatočne vyvracajúcimi opodstatnenosť žalobného návrhu, čo sa nestalo. V rámci odporu žalovaný uviedol výlučne nepodložené tvrdenia o údajných nedoručených podkladoch tovaru zo stany žalobcu, pričom žalobca vyslovene popiera, že by takéto podklady mali byť doručované spolu s tovarom, ktorý si žalovaný objednal. Žalobca preukázal splnenie svojho záväzku, ktorým bolo doručenie žalovanému objednaný tovar za dojednanú kúpnu cenu a žalovaný preukázateľne nesplnil svoj záväzok uhradiť túto kúpnu cenu žalobcovi, čo žalovaný ani nerozporoval.

8. Faktúrou č. 1/S/03/2023 vystavenou dňa 15.03.2023, splatnou dňa 25.03.2023, fakturoval žalobca žalovanému surový slnečnicový olej v sume 27.346,- eur. Faktúrou č. 2/S/03/2023 vystavenou dňa 15.03.2023, splatnou dňa 25.03.2023 fakturoval žalobca žalovanému surový slnečnicový olej v sume 81.620,-eur.

9. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a), Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre

zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

10. Podľa článku 535 zákona zo dňa 23.apríla 1964 , Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veci a vec mu odovzdať a kupujúci sa zaväzuje vec prevziať a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu.

11. Podľa čl. 7 ods. 1 Zákona z 8. marca 2013 o zamedzení nadmerným oneskoreniam v obchodných transakciách, Pri obchodných transakciách - s výnimkou transakcií, pri ktorých je dlžníkom verejný subjekt, má veriteľ nárok, bez výzvy, na zákonné úroky z omeškania v obchodných transakciách, ibaže by si strany dohodli vyššie úroky, za obdobie od dňa splatnosti peňažného plnenia do dňa úhrady, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky : 1) veriteľ splnil svoj záväzok; 2) veriteľ nedostal úhradu v termíne stanovenom v zmluve.

12. Podľa čl. 11c vyhlášky Ministra rozvoja a technológií zo dňa 21. decembra 2022 o výške zákonných úrokov z omeškania v obchodných transakciách, výška zákonných úrokov z omeškania v obchodných transakciách je od 01.01.2023 do 30.06.2023 16,75 % ročne- v prípade obchodných transakcií, v ktorých dlžníkom nie je verejný subjekt, ktorý je zdravotníckym subjektom.

13. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú byť relevantné z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena, ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.

14. Popierajúca strana musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí (ďalej len „ “). Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná. V zásade však platí, že každý pozná predmet svojho konania, t.j. to čo urobil a predmet svojho vnímania, t.j. to čo videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.

15. Žalovaný si teda v tomto smere nesplnil procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu vyplývajúcu z ust. . Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca mu spolu s tovarom nedodal potrebnú dokumentáciu resp. certifikáty, ktoré sú potrebné pre obchodovanie s takýmto tovarom. Súd má za to, že žalovaným uvedené popretie nemá charakter popretia skutkových tvrdení žalobcu, ktorý v žalobe a ďalšom vyjadrení tvrdil, že žalovanému riadne dodal ním objednaný tovar a to slnečnicový olej za dojednanú kúpnu cenu ohľadom ktorého vystavil faktúry a poprel, že by žalovaným uvádzané certifikáty (ISCC alebo REDcert) mali byť doručené spolu s tovarom.

16. V konaní teda nebolo sporným, že strany sporu uzatvorili ústnou formou kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar- surový slnečnicový olej, čo v konaní preukázal listinnými dôkazmi a to listinami CMR. Žalovaný zároveň nepreukázal, že by namietal a uplatnil si vo vzťahu k žalobcovi údajné vady dodaného tovaru spočívajúce v nedodaní ním uvádzaných certifikátov. Zároveň v konaní

neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázal, že by žalobcovi vyplývala povinnosť predložiť certifikáty udržateľnosti zo zmluvných dojednaní medzi stranami sporu alebo z právneho predpisu.

17. Súd tiež poukazuje na to, že je nesporné, že žalovaný uviedol faktúry v účtovníctve a vo svojom kontrolnom výkaze, pričom tieto nereklamoval, preukázateľným spôsobom nerozporoval, s ohľadom na čo sa celá argumentácia žalovaného javí ako účelová. S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vyhovel a túto mu priznal ako dôvodnú.

18. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to v uplatnenej výške 16,75 % ročne zo sumy 108.966,-eur od 26.03.2023 (t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 2/S/03/2023) do zaplatenia.

19. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).