Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/47/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. augusta 2015 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného

E. A.

nar. XX.XX.XXXX v E. E., trvale bytom E., Z. č. XXXX/XC, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -245 zo dňa 04.02.2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -245 zo dňa 04.02.2015 bol obžalovaný E. A. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože dňa 30.06.2013 o 14.40 hod. na ceste 1/61 v katastri obce Trenčín - časť U. na kilometri 130,50 riadil autobus značka P. T. E., evidenčné číslo vozidla: T.XXX K. majiteľa B. I., bytom V. G. Z., R. I. XX/XXX, pričom došlo k dopravnej nehode medzi autobusom P. T. E. a motocyklom S. S.-P evidenčné číslo: O ktorý riadil O. Z., trvale bytom O. K., A. XXXX/X, kde vodič A. viedol autobus značka P. po ceste X/XX v pravom jazdnom pruhu cesty smerom od Trenčína na Trenčiansku Teplú a za koncom obce Trenčín - časť Opatová začal predchádzať pre ním jazdiace vozidlo v čase, keď už bol v ľavom jazdnom pruhu cesty predchádzaný motocyklom značka S. vodiča Z., ktorého pri predchádzaní ohrozil, čím porušil § 15 odsek 2 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke následkom čoho došlo k stretu ľavej bočnej časti autobusu vodiča s pravou bočnou časťou motocykla, v dôsledku čoho motocyklista neudržal svoj motocykel na vozovke, spadol a skončil mimo vozovky aj s motocyklom, pričom utrpel podľa znaleckého posudku číslo 39/2013 MUDr. P. ľahké zranenia, a to zlomeninu hlavičky V. záprstnej kosti vpravo s posunom, zmliaždenie vonkajšieho členka vpravo a odreninu ľavého lakťa s dobou liečenia od 30.06.2013 do 16.08.2013 s čiastočným obmedzením vo vykonávaní činností, na ktorých participuje pravá ruka počas jej fixácie sadrou, a to po dobu 33 dní od 30.06.2013 do 02.08.2013, alkohol u vodičov zistený nebol.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr zákona a za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok. Podľa 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodených O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K., A. XXXX/X, okres O. K., B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad Z., R. I. XX/XXX, okres E., a V. J., a. s., so sídlom 851 01 Bratislava, N. XX, IČO: 35 942 436 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného. Odvolanie prokurátora smerovalo proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu. Obžalovaný závažným spôsobom porušil predpisy na úseku cestnej premávky, v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu s následným zranením poškodeného, a preto je dôvodné uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 2 Tr. por. v spojení s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. doplnil napadnutý rozsudok o chýbajúci výrok týkajúci sa neuloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o vine. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy, vykonaného znalcom Ing. M. O., a to najmä tými, ktoré poukazovali na to, že obžalovaný vôbec v čase, kedy sa pred začatím predchádzania pred ním jazdiaceho vozidla presvedčil v spätnom zrkadle autobusu o tom, že nie je on sám predchádzaný iným za ním jazdiacim vozidlom, nemusel vidieť poškodeného, a to hlavne s ohľadom na spôsob jazdy poškodeného na motocykli, na ktorý inak súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal a tento vyhodnotil ako nesprávny a riskantný. Obžalovaný pred tým, než začal predchádzať pred ním pomalšie jazdiace vozidlo, dal najskôr znamenie o zmene smeru jazdy doľava, potom sa presvedčil v ľavom spätnom zrkadle, či už nie je predchádzaný a keďže nebol a ani nevidel motocykel poškodeného, začal uskutočňovať predchádzací manéver pred ním jazdiaceho vozidla, pričom tento uskutočňoval s miernym zrýchľovaním z čo najnižšej rýchlosti a priečne premiestnenie vykonával normálnym spôsobom, nie náhle a prudko, ale ani nie neprimerane pomaly a k zrážke s motocyklom došlo počas tohto premiestňovania už v ľavom jazdnom pruhu. Počas tohto premiestňovania sa však už obžalovaný logicky musel pozerať pred seba a sledovať situáciu pred autobusom a nebolo možné, aby sa počas vybočovania a predchádzania stále díval do spätného zrkadla. Obžalovaný namietal, že motocykel poškodeného nevidel len z toho dôvodu, že tento sa pohyboval v neprimerane blízkej vzdialenosti za autobusom a zrejme v stredovej časti autobusu, z ktorej polohy potom na motocykli prudko a pri prudkej akcelerácii vybočil a začal autobus predchádzať, pričom tak urobil v čase, kedy mu muselo byť zrejmé, jednak zo zapnutého znamenia o zmene smeru jazdy vľavo na autobuse a jednak z postupného priečneho premiestňovania autobusu vľavo, že tak robí v čase, kedy už autobus predchádza iné pred ním jazdiace vozidlo. Takáto obrana obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním vôbec vyvrátená. Aj znalec pripustil, resp. nevylúčil, že počas jazdy mohla nastať taká situácia, že motocykel bol v zákryte autobusu a nebol viditeľný v spätnom zrkadle. Obžalovaný sa snažil otázkami kladenými znalcovi zistiť minimálnu nevyhnutnú dobu, ktorá musela uplynúť od okamihu ukončenia vyhodnocovania situácie v spätnom zrkadle autobusu obžalovaným do okamihu, kedy sa autobus dostal do polohy, v ktorej došlo ku jeho kontaktu s motocyklom, avšak znalec túto veľmi podstatnú otázku nevedel konkrétne a zrozumiteľne zodpovedať. Naviac znalec pri odpovedi na otázku č. 5 v závere podaného znaleckého posudku vo vzťahu k možnosti videnia motocyklistu neprihliadal na zakrivenie komunikácie, pretože v mieste dopravnej nehody sa jednalo o tiahlu mierne ľavotočivú zákrutu z pohľadu jazdy autobusu ako aj motocykla, ktoré zakrivenie práve aj pri zákryte motocyklistu autobusom umožňovalo motocyklistovi vidieť do protismeru. Obžalovanému je vlastne kladené za vinu a vytýkané znalcom, že nezačal na motocyklistu reagovať už v tej istej sekunde, ako sa mu tento zjavil v spätnom zrkadle a teda, že trvalo nesledoval situáciu v spätnom zrkadle, čo však v skutočnosti nebolo možné a nebolo by ani logické a obvyklé. Takéto počínanie od obžalovaného ako vodiča autobusu a ani vo všeobecnosti od žiadneho vodiča nemožno objektívne požadovať a skutočnosť, že obžalovaný si takto nepočínal, nemožno považovať za jeho protiprávne konanie majúce za následok vznik predmetnej dopravnej nehody. Takéto konanie nemožno subsumovať ani pod nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Tr. zák., z hľadiska posúdenia naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. po subjektívnej stránke tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Z uvedených dôvodov obžalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodí.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie podaných odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora ani obžalovaného nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery. Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné. K námietkam obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci znalec z odboru dopravy Ing. M. O. podal vyčerpávajúci znalecký posudok a aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní musel prihliadať predovšetkým na závery tohto znaleckého posudku. Ako obžalovaný uviedol aj vo svojom odvolaní, predbiehajúci manéver uskutočňoval po pozretí sa do ľavého spätného panoramatického zrkadla, s miernym zrýchľovaním, z čo najnižšej rýchlosti a priečne sa premiestňoval normálnym spôsobom, nie náhle a prudko. Odvolací súd nevylučuje, že obžalovaný nemusel motocyklistu pri tomto pohľade pred začatím predchádzania a vybočovania vidieť, ale na druhej strane, práve toto pomalé premiestňovanie a akcelerácia stačilo motocyklistovi, aby sa dostal až na úroveň vodiča autobusu, kde došlo ku kolízii. V každom prípade však znalec zotrval na závere, že celé toto konanie obžalovaného ako vodiča autobusu trvalo 2,5 až 3 sekundy, a teda počas tejto doby mohol zaregistrovať motocyklistu v ľavom spätnom zrkadle a zabrániť nehode jemným zabočením doprava. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa vodič, ktorý robí predchádzací manéver, pozerá hlavne dopredu, avšak zároveň periférne by mal sledovať aj dianie za sebou v ľavom spätnom zrkadle. Obyčajne sa to deje tak, že vodič, ktorý robí predchádzací manéver, aj viackrát čo len na milisekundu, pohľadom preverí situáciu za sebou. A na uskutočnenie tohto mal obžalovaný podľa znalca z odboru dopravy čas 2,4 až 3 sekundy. Ak by tak urobil, nepochybne by vodiča motocykla za sebou musel zaregistrovať. K námietke obžalovaného, že znalec vyhodnotil jazdu motocyklistu ako nesprávnu a riskantnú, s týmto sa odvolací súd stotožňuje, zároveň však podotýka, že nesprávnosť a riskantnosť spočívala v tom, že autobus obiehal v príliš blízkej bočnej vzdialenosti od neho, ale nie v nejakej hazardérskej rýchlosti, prípadne iným hrubým porušením pravidiel cestnej premávky. Touto okolnosťou sa odvolací súd ešte bude následne zaoberať. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v dôvodoch napadnutého rozsudku, na základe ktorých uznal obžalovaného za vinného a v celom rozsahu si ich osvojil. Pokiaľ sa teda týka výroku o vine, nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné. K odvolaniu prokurátora, ktorý sa domáhal uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu obžalovanému, odvolací súd uvádza, že uloženie tohto trestu nepovažuje z hľadiska prevýchovy a nápravy obžalovaného za potrebné. V predmetnom prípade ide u obžalovaného, ktorý je trestne bezúhonný a je nepochybné, že na vzniku dopravnej nehody sa výraznou mierou podieľal aj poškodený. Predbiehací manéver poškodeného taktiež nebol v súlade s dopravnými predpismi, pretože tento nedodržal minimálny bezpečný odstup od autobusu a v prípade, ak by tento odstup bol o nejakých 45 cm väčší, k dopravnej nehode by nemuselo dôjsť. Z miesta plánku nehody totiž vyplýva, že vodič motocykla mal k ľavému okraju vozovky ešte priestor 2,8 metra a nemal dôvod tlačiť sa smerom k autobusu, ktorý predbiehal. Od spôsobenia dopravnej nehody uplynula už doba dvoch rokov, počas ktorej obžalovaný naďalej autobusom denne jazdí. Podľa jeho tvrdenia, najazdil takmer 1,5 milióna kilometrov a uloženie trestu zákazu činnosti by bolo represívne a nie prevýchovné. Napokon samotný zákaz činnosti by mohol mať existenčné dôsledky na obžalovaného a jeho rodinu.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval podané odvolania za dôvodné a tieto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.