Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-150-2014.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletú C. O., narodenú XX. novembra XXXX, bytom S., Fr. I. 7, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa B. R., nar. XX. septembra XXXX, bytom I., O. XX a W. O., nar. XX. mája XXXX, bytom S., C. XXA, o návrhu navrhovateľky B. O., nar. XX. mája XXXX, bytom S., I. 2, práv. zastúpená JUDr. Zdenkom Roštárom, advokátom, so sídlom Brezno, Nám. M.R. Štefánika 19, na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh starej matky na zverenie maloletej C. O., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamieta.
II. Maloletá C. O., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od 26.09.2014 zveruje do osobnej starostlivosti otca.
III. Matka sa s účinnosťou od 26.09.2014 zaväzuje prispievať na výživu maloletej C. O. výživným vo výške 60,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
IV. Matke za obdobie od 26.09.2014 do 03.08.2015 vznikol dlh na výživnom vo výške 614,- Eur, ktorý je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Styk matky s maloletou súd neupravuje.
VI. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VIII. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. augusta 2014 sa navrhovateľka stará matka maloletej C. O. domáhala, aby jej maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Matka maloletej odišla zo spoločnej domácnosti 9. augusta 2014 a odvtedy sa nachádza na neznámom mieste v Košiciach, kde býva s novým priateľom. Otec maloletej sa o maloletú nevie postarať, svoje problémy rieši alkoholom a o maloletú sa teda stará navrhovateľka. Maloletá sa rodičov bojí. Navrhovateľka je zamestnaná v NsP Brezno n.o. a poberá mesačný príjem vo výške 300 Eur a tiež 153 Eur mesačne čiastočný invalidný dôchodok. Býva v trojizbovom byte sama, pričom má náklady na bývanie vo výške 151 Eur mesačne.
Súd návrh navrhovateľky posúdil ako návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Otec maloletej s návrhom súhlasil. Uviedol, že kvôli pracovným povinnostiam nedokáže maloletej zabezpečiť starostlivosť. Maloletú navštevuje, prispieva na jej stravu a oblečenie.
Matka maloletej s návrhom nesúhlasila. Od narodenia sa o maloletú starala až do momentu kedy dňa 9. augusta 2014 otec zobral maloletú k svojej matke, odkiaľ sa maloletá už nevrátila.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v starostlivosti a opatere navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, výchova a opatera je na dobrej úrovni. Maloletá C. je v starostlivosti navrhovateľky od 9. augusta 2014, kedy ju vzala k sebe na prázdniny. Matka maloletej ani po urgenciách nejaví o maloletú záujem. Otec maloletej nemá doriešené finančné záležitosti a preto sa v čase sociálneho zisťovania necíti spôsobilý starať sa o dcéru. Navrhovateľka obýva trojizbový kompletne zariadený byt. Súčasťou bytu je aj detská izba, ktorá je zariadená detským nábytkom a nachádza sa v nej veľa hračiek. Byt v čase sociálneho zisťovania bol v poriadku a v čistote. Podľa vyjadrenia otca tento zdieľal spoločnú domácnosť s matkou maloletej v Košiciach 9 rokov, až do doby, keď sa dozvedel o nevere matky maloletej. Podľa vyjadrenia otca, matka maloletej býva v Košiciach s novým priateľom a pracuje v potravinách. Otec maloletej má finančné problémy, ktoré mu spôsobila matka maloletej a tieto problémy riešil častým požívaním alkoholických nápojov. Kolízny opatrovník vykonal tiež sociálne zisťovanie v domácnosti matky pričom zistil, že táto býva v jednoizbovom byte spolu s priateľom. Písomná zmluva o podnájme k tomuto bytu nie je uzavretá, ale zmluvný vzťah potvrdila majiteľka bytu. Náklady na bývanie hradí priateľ matky maloletej. Kolízny opatrovník na záver dodal, že je dôležité posúdiť mieru náklonnosti maloletej k súčasnému priateľovi matky, nakoľko v byte majú k dispozícii jedinú spoločnú obytnú miestnosť a nie je celkom zrejmé, či je na osoh dieťaťa deliť sa o túto miestnosť s osobou nie blízkou maloletej. Kolízny opatrovník v júni 2015 vykonal tiež sociálne zisťovanie v domácnosti otca maloletej ktorý obýva trojizbový byt, pričom hradí mesačné nájomné. V byte sa nachádza aj detská izba, ktorá je vybavená priestranným lôžkom pre maloleté dieťa a písacím stolíkom s písacími potrebami. V byte bolo počas zisťovania upratané a čisto. Z vyjadrenia psychologičky ÚPSVaR Brezno vyplynulo, že otec prejavuje aktívny záujem o starostlivosť a výchovu maloletej, pracuje na sebe a po pripustení problému s nadmerným požívaním alkoholu v dôsledku traumatizujúceho rozchodu s matkou maloletej používanie alkoholu eliminuje.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 17. septembra 2014, na deň 26. septembra 2014, na deň 3. októbra 2014 a na deň 3. augusta 2015. Vykonal dokazovanie v prítomnosti všetkých predvolaných účastníkov konania výsluchom týchto účastníkov, výsluchom svedkov a tiež výsluchom znalca. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka B. O. na pojednávaní dňa 26. septembra 2014 uviedla. že žiada maloletú zveriť do svojej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletej bude lepšie keď bude vyrastať normálne a nebude stresované rodičmi, ktorí sú nezodpovední. Navrhovateľka aj v minulosti maloletej všetko platila, kupovala jej veci a finančne vypomáhala rodičom maloletej. V domácnosti rodičov boli stále hádky a rodičia majú veľké dlžoby. Rodičia sa o dieťa nestarali a keď išli do roboty, dieťa bolo celý deň u susedov. Navrhovateľka dodala, že matka nie je schopná starať sa o maloletú, otec by bol schopný starať sa o maloletú, ale v súčasnej dobe konzumuje alkoholické nápoje. Maloletá aj v minulosti bývala dlhšie časové obdobie u navrhovateľky. Maloletá nebola zvyknutá mať pravidelnú stravu, nemala vštepené hygienické návyky. Navrhovateľka je zamestnaná v NsP Brezno n.o., ako krajčírka. Na pojednávaní dňa 3. augusta 2015 navrhovateľka uviedla, že od októbra 2014 maloletá je v starostlivosti otca v jeho byte a pokiaľ je tento v práci, tak maloletá príde zo školy do bytu navrhovateľky, spravia si spolu úlohy, navečeria sa u navrhovateľky a potom s otcom, ktorý príde z práce idú k nemu domov. Jeden víkend trávi maloletá s navrhovateľkou, pokiaľ otec pracuje a druhý víkend trávi maloletá s otcom. Matka maloletej sa navrhovateľke neozýva, o maloletú sa nezaujíma.
Otec maloletej na pojednávaní dňa 26. septembra 2014 s návrhom nesúhlasil, naopak navrhol maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že má viac finančných možností ako matka maloletej, vie pre seba a maloletú zabezpečiť bývanie. Priznal, že psychicky nezvládol rozchod s matkou maloletej, ale danú situáciu rieši s doktorom. Maloletá býva s ním, vodí ju do školy, stará sa o ňu. Navrhovateľka mu so starostlivosťou o maloletú vypomáha. Otec pre maloletú varí, učí sa s ňou a trávi s ňou voľný čas. Počas
spolužitia s matkou bola v prevažnej miere starostlivosť o maloletú vykonáva ním. Na pojednávaní dňa 3. augusta 2015 otec zotrval na svojom návrhu. Otec spolu s maloletou bývajú v byte, ktorý má otec v nájme. Platí nájomné vo výške 310 Eur mesačne. Náklady na stravu, oblečenie a hygienu vlastnej osoby otec vyčíslil na sumu do 200 Eur mesačne. Pracuje ako murár s priemerným čistým príjmom 1.200 Eur mesačne. Raňajky a desiatu pre maloletú pripravuje otec, následne ju zavezie do školy a po škole ju vyzdvihne, prípadne navrhovateľka a on po práci si maloletú príde vyzdvihnúť k navrhovateľke a večer sa maloletej venuje. Matka maloletú nekontaktuje, nezaujíma sa o ňu, výživné neuhrádza. Maloletej otec uhrádza stravu v škole vo výške 20 Eur mesačne a 4 Eur poplatok za družinu. Otec maloletej platí sporenie vo výške 50 Eur mesačne. Náklady na stravu, oblečenie a hygienu maloletej otec vyčíslil na sumu 150 Eur mesačne. Otec má predbežnú dohodu s lekárkou, že u nej nastúpi ambulantnú protialkoholickú liečbu. Pre prípad zverenia maloletej do svoje starostlivosti otec žiadal od matky výživné vo výške 80 Eur mesačne a styk nežiadal upraviť, na styku sa vie s matkou dohodnúť.
Matka maloletej na pojednávaní s návrhom nesúhlasila, taktiež nesúhlasila so zverením maloletej do starostlivosti otca, maloletá by mala byť v jej starostlivosti ako matky, nakoľko je jej matkou a vie sa o svoje dieťa postarať. O maloletú sa od narodenia starala, aj keď pripustila zanedbanie starostlivosti o zubnú hygienu maloletej. Maloletá navštevovala predškolské zariadenia v Košiciach, a aj do škôl v Košiciach chodila. Matka maloletej sa častejšie s otcom rozchádzala najmä kvôli jeho alkoholu a jeho vystrájaniu. Matka pracuje ako predavačka vo Freshi. Matka býva v prenajatom byte s priateľom, ktorý uhrádza nájomné. Ich domácnosť je prispôsobená starostlivosti o maloleté dieťa. Matka poprela starostlivosť otca o domácnosť, uviedla, že v domácnosti ona varila a starala sa.
Svedkyňa W. W. na pojednávaní uviedla, že pozná všetkých účastníkov konania. Svedkyňa pravidelne navštevovala domácnosť navrhovateľky a často sa rozprávala s maloletou. Podľa názoru svedkyne najlepšiu starostlivosť vie maloletej poskytnúť navrhovateľka, otec maloletej len pokiaľ sa bude držať a nebude požívať alkohol. Svedkyňa navštívila aj domácnosť rodičov, pokiaľ ešte bývali v Košiciach a zistila, že o domácnosť a o maloletú nie je dostatočne postarané. Rodičom maloletej sa stále finančne vypomáhalo.
Svedkyňa B. J. na pojednávaní uviedla, že pozná všetkých účastníkov konania. K matke maloletej má negatívny vzťah pre jej postoj k životu, k rodine a k dieťaťu. Najlepšiu starostlivosť vie maloletej poskytnúť navrhovateľka. Rodičia maloletej sa o maloletú starali nedostatočne. Počas pobytu svedkyne v Košiciach v domácnosti rodičov maloletej, matka sa vôbec o domácnosť nestarala, celú starostlivosť prenechala na svedkyňu. Navrhovateľka rodičom maloletej finančne vypomáhala, platila za nich aj dlžoby. Rodičia často menili podnájom, nakoľko nedokázali hradiť nájomné. Otec maloletej častejšie pil alkoholické nápoje a následne matka maloletej sa od neho dožadovala kúpy finančne náročných vecí osobnej spotreby a peniaze nedávali na výchovu a rozvoj maloletej. Maloletá nemala základné hygienické návyky, vždy sa jej museli zo strany navrhovateľky kupovať nové odevy. Rodičia sa maloletej venovali málo a v nedostatočne miere.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca PhDr. Márie Homolovej súd zistil, že navrhovateľka má pozitívny záujem o maloletú. Je schopná vnímať potreby a vývinové úlohy maloletej a snaží sa ich uspokojovať. Maloletá vo vzťahu k navrhovateľke prechováva kladné vzťahy. V prezentácii citových vzťahov je významné zastúpenie kladných citových vzťahov medzi maloletou a jej otcom. Prezentácia citového vzťahu k matke je veľmi chudobná. U matky je v popredí vzťah k terajšiemu partnerovi. Matkin vzťah k maloletej sa prezentuje ako indiferentný. U matky ide o oslabenú citovú väzby matky k maloletej. Otec prezentuje o maloletú pozitívny záujem. U maloletej sa v súčasnosti nevyskytuje neurotický terén, avšak maloletá je v citovom pnutí, ktoré je dôsledkom disharmónie v rodinnom zázemí. Navrhovateľka je typ osobnosti s extrovertným sklonom, niekedy zvýšená potreba cenzúry brzdí jej uvoľnenosť a prináša mierne vnútorné napätie. Matka maloletej je into extravertovaný typ osobnosti s výraznou tendenciou javiť sa v dobrom svetle a podávať žiaduce odpovede, čím je oslabená spoľahlivosť jej výpovede. Matka neprezentuje snahu o cielené výchovné pôsobenie na maloletú a taktiež snahu o komplexné uspokojenie potrieb maloletej. Otec maloletej je výrazne extrovertovaný typ osobnosti s prejavmi miernej neistoty. Otec maloletej prejavuje zodpovednosť za zabezpečenie a výchovu maloletej. Navrhovateľka môže byť menej výchovne akceptovaná maloletou. Maloletá preferuje citový vzťah k otcovi. Obaja rodičia majú nedostatky vo výchovnom prostredí. U matky ide o oslabenú citovú väzbu k maloletej, tiež je u nej tendencia vyhýbať sa rozhodovaniu a preberaniu zodpovednosti, u otca ide o zvýšené riziko požívania alkoholických nápojov. Osobnostne je na výchovu maloletej najvhodnejšia navrhovateľka,
avšak je dôležité, aby maloletá výchovného činiteľa prijímala s rešpektom, úctou, aby k nemu mala afilitu, príklonnosť, ktorá je sýtená aj citovým vzťahom. Takýto vzťah má maloletá k otcovi. Na strane matky nie sú vytvorené podmienky na systematickú starostlivosť o maloletú. V prvom rade je tu oslabené citové puto a navyše matka preferuje citový vzťah k novému partnerovi, ktorého maloletá vníma, ako činiteľa, ktorý spôsobil rozpad pôvodného spolužitia jej rodičov. Vzťahy medzi maloletou a otcom sa vzájomným spolužitím posilnili. Otec je ale nestály a rizikový je jeho sklon riešiť osobné problémy alkoholom. V tomto prípade je možné spoliehať sa na pomoc navrhovateľky. Podľa znalkyne sú v súčasnosti vhodnejšie podmienky pre duševný a telesný rozvoj maloletej vo výchovnom prostredí otca. Pre posilnenie citového vzťahu maloletej k matke je potrebný kontakt medzi matkou a maloletou aspoň raz za dva týždne v rozsahu minimálne 5 až 8 hodín. Striedavá výchova v súčasnej dobe by bola záťažou pre maloletú.
Znalkyňa PhDr. Mária Homolová na pojednávaní uviedla, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá. Znalkyňa zistila slabú citovú väzbu maloletej k matke a tiež zo strany matky k maloletej. K otcovi má maloletá najsilnejšiu citovú väzbu. Ak by otec zlyhal, tak je tu pomoc navrhovateľky, ktorá by starostlivosť o maloletú a jej vykonávanie zachránila. Pre matku a maloletú je podľa znalkyne dôležité pestovanie vzájomného vzťahu. Znalkyňa navrhuje maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca, pre ktorého táto zodpovednosť by mala eliminovať spoločenské pitie. V prípade navrhovateľky je dôležitý aspekt generačného rozdielu, kde môže nastať situácia, že by maloletá odporovala navrhovateľke a jej výchova by bola narušená.
Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievaním výživného podľa jej možností a schopností, styk matky s maloletou nežiadal upraviť.
Navrhovateľka B. O. je zamestnaná ako krajčírka v NsP Brezno, n.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 300 Eur a poberá tiež čiastočný invalidný dôchodok vo výške 153 Eur mesačne.
Matka maloletej je zamestnaná ako predavačka v spoločnosti LABAŠ, s.r.o., s miestom výkonu práce Košice s priemerným mesačným príjmom 441, 04 Eur.
Otec maloletej je SZČO - murár s priemerným mesačným príjmom 1.200 Eur.
Podľa § 44 ods.1, ods. 2, ods. 3 písm. a/ Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na základe ktorej vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Navrhovateľka podala návrh na zverenie maloletej C. O. do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej. Súd preto návrh otca považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Maloletá žije v domácnosti otca, tento o ňu zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, a zo záverov znaleckého posudku vyplýva skutočnosť, že k otcovi má maloletá najsilnejšiu citovú väzbu. Znalkyňa zistila slabú citovú väzbu maloletej k matke a tiež zo strany matky k maloletej. Podľa názoru súdu sú v súčasnosti najvhodnejšie podmienky pre duševný a telesný rozvoj maloletej vo výchovnom prostredí otca, a preto súd rozhodol tak, že maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti otca.
Keďže súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, súd konštatuje, že na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nie je splnená zákonná podmienky vyžadovaná v § 44 ods. 1 Zákona o rodine a to, že náhradná osobná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. V tomto konkrétnom prípade otec maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť. Teda v prípade navrhovateľky nie je splnený ani prvý zákonný predpoklad na zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti a preto z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky B. O. na zverenie maloletej C. do jej náhradnej osobnej starostlivosti v celom rozsahu zamietol. Takisto súd nerozhodoval o návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, pretože jej návrh nemal všetky náležitosti návrhu podľa § 43 O.s.p. a preto súd na tento návrh neprihliadal, avšak v konečnom dôsledku vo veci starostlivosti o maloletú bolo rozhodnuté.
Maloleté deti sú vzhľadom na svoj vek svojou výživou odkázané na rodičov. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 441, 04 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na základe uvedených skutočností súd určil matke povinnosť prispievať na maloletú C. výživným vo výške 60 Eur mesačne počnúc dňom 26. septembrom 2014, t.j. dňom kedy návrh otca spĺňal všetky náležitosti podľa § 43 O.s.p. Súd vychádzal z príjmu matky netto 441,04 Eur a zohľadnil jej výdavky na exekúcie vo výške 70 Eur mesačne a tiež sumu do 200 Eur (rovnakú ako v prípade otca a týkajúcu sa ošatenia, stravy a hygieny matky za kalendárny mesiac). Z príjmu 441,04 Eur súd teda zohľadnil výdavky 270 Eur. Zo zvyšku tejto sumy t.j. 171,04 Eur súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 60 Eur mesačne. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre matku znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov matky (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň matky, nebolo v jej schopnostiach a možnostiach.
Súd teda v prevyšujúcej časti návrh otca na zaviazanie matky platením vyššieho výživného zamietol.
Súd dlh na výživnom za obdobie od 26. septembra 2014 do 3. augusta 2015 ustálil na výške 614 Eur s tým, že povolil matke, aby tento dlh na výživnom zaplatila k rukám otca do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa nejedná o sumu, ktorá by nebola v možnostiach a schopnostiach matky v danej lehote ju splatiť k rukám otca maloletej.
Styk matky s maloletou otec nežiadal upraviť, a preto ho súd neupravoval a ponechal ho na dohode rodičov. Je na rodičoch maloletej, aby svoje vzájomné vzťahy upravili tak, aby ostalo zachované právo maloletej na stretávanie sa s matkou, pričom súd si osvojil názor znalkyne, čo by mal otec rešpektovať a umožniť matke pre posilnenie citového vzťahu maloletej k matke kontakt medzi matkou a maloletou aspoň raz za dva týždne v rozsahu minimálne 5 až 8 hodín.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie môže začať i bez návrhu. V zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu možno začať konanie vo veci starostlivosti o maloletých.
O trovách konania súd rozhodol § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti účastníkom konania. Súd do konania pribral uznesením znalca, ktorý si však do času rozhodovania súdu uplatnil len znalečné za znalecký posudok, pričom znalečné za účasť na pojednávaní si znalec uplatní dodatočne a súd bude o tomto nároku rozhodovať dodatočne. Nakoľko o týchto trovách konania sa ešte len bude rozhodovať, súd o týchto trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.