Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/51/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 486,-- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 486,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 486,-- eur od 4. septembra 2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 486,-- eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 18. mája 2020 došlo k poškodeniu motorového vozidla predchodcu žalobcu N. SX 4, D.: DK-XXXAP. Keďže predmetné motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo N. I., a na základe ktorej sa nájomca zaviazal zaplatiť nájom vo výške 50,-- eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. 2.1. Listom z 10. júla 2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 9. júla 2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 378,-- eur a ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy 468,-- eur. Zníženie náhrady škody označil žalobca za nedôvodné, keďže poškodený si požičal náhradné vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Žalobca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 11. apríla 2022 bol nárok na zaplatenie dlžnej sumy postúpený z poškodeného - F.. K. A. - na žalobcu ako postupníka. Následne výzvou z 13. apríla 2022 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorý napriek tomu dlžnú sumu neuhradil. 2.2. Žalobca k žalobe pripojil záznam o dopravnej nehode, zmluvu o prenájme motorových vozidiel z 21. mája 2020 uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a F.. K. A. ako nájomcom, odovzdávací protokol z 5. júna 2020, preberací protokol z 21. mája 2020, faktúru zo 7. júla 2020, č. 1-200165 na sumu 864,-- eur, oznámenie žalovaného z 10. júla 2020 o poistnom plnení, zmluvu o postúpení pohľadávky z

11. apríla 2022 uzatvorenú medzi F.. K. A. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, oznámenie o postúpení pohľadávky z 11. apríla 2022 a predžalobnú výzvu žalobcu z 13. apríla 2022.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. mája 2022, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaný namietal, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonné náležitosti podľa , keď nešpecifikoval ani základné údaje o priebehu škodovej udalosti. 4.1. Následne žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď podľa neho poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z ktorej vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý má predstavovať pohľadávku žalobcu. Podľa žalovaného je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom, navyše v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. 4.2. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený náhradné vozidlo užívať, a preto neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň poukázal na to oznámenie o poistnom plnení, z ktorého sa žalobca dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu (t. j. v rozsahu 6 dní - pozn. súdu) mu bolo priznané plnenie za nájom náhradného motorového vozidla. 4.3. K uplatňovaným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti.

5. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že doba prenájmu, ako aj cena prenájmu za náhradné motorové vozidlo bola nevyhnutná a primeraná, keď poškodenému z dopravnej nehody vznikla poškodením veci škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok týkajúcich sa práva na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia v prospech poškodeného. Keďže do nároku na náhradu škody patrí aj škoda súvisiaca s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla, je podľa žalobcu ním uplatnený nárok v celom rozsahu dôvodný. 5.1. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca poukázal na to, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca uzatvoril s poškodenou zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej zo škodovej udalosti z 18. mája 2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru má nárok aj na požadovaný úrok z omeškania, keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín dňa 8. novembra 2022 o 14:20 hod., na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.

7. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 7.1. Poškodený - F.. K. A. - si zmluvou o prenájme motorového vozidla z 21. mája 2020 prenajal od žalobcu motorové vozidlo N. I. na dobu určitú, na obdobie od 21. mája 2020 do 5. júna 2020. Denná sadzba nájmu bola 50,-- eur bez DPH. Žalobca faktúrou zo 7. júla 2020, č. X-XXXXXX fakturoval poškodenému sumu 864,-- eur za celkom 16 dní nájmu. 7.2. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom plnení z 10. júla 2020 priznal dobu prenájmu v trvaní 7 dní s prihliadnutím na technologické postupy udávané výrobcom a uhradil žalobcovi sumu 378,-- eur. Zvyšnú časť nájmu (486,-- eur) žalovaný žalobcovi - na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným (F.. K. A.) zmluvou o postúpení pohľadávky z 11. apríla 2022 - ani následne neuhradil.

8. Podľa ustanovenia , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.1. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2). 8.2. Podľa ustanovenia , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

8.3. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2). 8.4. Podľa ustanovenia , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. 8.5. Podľa ustanovenia , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 8.6. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ods. 8). 8.7. Podľa ustanovenia , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

9. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorého poškodený nárok postúpil) na náhradu škody voči poisťovateľovi subjektu, ktorý spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla.

10. Prvotnou otázkou, s ktorou sa musel súd pri svojom rozhodovaní vysporiadať, je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a teda či je nositeľom žalobou uplatneného práva na náhradu škody. 10.1. Žalobca je podľa názoru súdu v spore aktívne vecne legitimovaný, jeho aktívnu vecnú legitimáciu bez ďalšieho zakladá oznámenie poškodeného (ako postupcu) o postúpení pohľadávky z 19. júna 2020, ktoré bolo doručené žalovanému. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikát č. R XXX/XXXX, v zmysle ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ 10.2. Súd zastáva názor, že dlžník (t. j. žalovaný) - ak nejde o prípad predpokladaný v ustanovení alebo ods. 2 (o aký sa v rozhodovanom spore nejedná - pozn. súdu)

- nie je oprávnený namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže je pre neho podstatné len oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, ktoré definuje subjekt, voči ktorému je dlžník povinný splniť svoj záväzok (hoci tento záväzok, resp. jeho časť dlžník spochybňuje). Otázka platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je v takom prípade právne relevantná len v prípadnom spore medzi postupcom a postupníkom, na spor medzi postupníkom a postupcom táto otázka nemá žiadny vplyv. Rovnaké konštatovanie platí aj vtedy, ak žalobca predloží súdu nielen oznámenie o postúpení pohľadávky, ale aj samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Navyše súd poukazuje na to, že žalovaný ani len popisne netvrdil, že by poškodený F. (postupca) nemal voči nemu právo na náhradu škody.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že z obsahu zmluvy o postúpení nevyplýva, že by predmetom postúpenia bolo aj príslušenstvo pohľadávky, súd uvádza, že na totožnú námietku dal odpoveď už v skoršom rozsudku vydanom v obdobnom spore medzi žalobcom a inou poisťovňou zo skupiny Vienna Insurance Group zastúpenou tým istým advokátom ako žalovaný v aktuálne rozhodovanom spore (konkrétne v právoplatnom rozsudku z 3. februára 2022, sp. zn. ), v ktorom uviedol, že predmetom postúpenia bola nielen istina, ale aj jej príslušenstvo. V prípade pochybnosti o obsahu sporného zmluvného dojednania je potrebné zohľadňovať aj právnu úpravu, v zmysle ktorej

s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva spojené s pohľadávkou (v zmysle ). Súd uznáva, že môže nastať situácia, kedy postupca postúpi na postupníka, len istinu pohľadávky, a nositeľom práva na zaplatenie príslušenstva pohľadávky ostane postupca, avšak v takom prípade by musela byť predmetná skutočnosť výslovne uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky takéto dojednanie neobsahuje, a preto sa na danú vec aplikuje dispozitívne ustanovenie , v zmysle ktorého na žalobcu prešiel z poškodenej nielen nárok na náhradu škody, ale aj príslušenstvo postúpenej pohľadávky (t. j. úrok z omeškania).

12. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody, z ustanovenia vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným (F.), tento nárok riadne preukázať. 12.1. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z vyššie označeného ustanovenia , ale aj z ustanovenia zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody.

13. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného.

14. Žalobca si podľa názoru súdu svoju povinnosť splnil, keďže svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi odvodzoval z faktúry č. 1-200165 a z ňou fakturovanej sumy 864,-- eur predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo za 16 dní, pričom celý fakturovaný nárok vyplýva z predloženej zmluvy o prenájme motorového vozidla, ktorá bola uzatvorená na obdobie od 21. mája 2020 do 5. júna 2020. 14.1. Zároveň súd konštatuje, že poškodené motorové vozidlo poškodeného bolo prevzaté do opravy autoservisom X. A. s.r.o. dňa 21. mája 2020 v zmysle zákazkového listu predloženého žalobcom na nariadenom pojednávaní. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej autoservisom LMT Group s.r.o. na poškodeného vyplýva, že deň poskytnutia služby bol 5. jún 2020, a tento dátum je potrebné považovať za deň ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Jedná sa o totožný dátum, ku ktorému bol ukončený nájom náhradného motorového vozidla, a teda poškodený si od žalobcu požičal náhradné motorové vozidlo len po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla. 14.2. Ak žalovaný pri určení rozsahu poskytnutého plnenia vychádzal z času na opravu vozidla zohľadňujúceho technologické postupy udávané výrobcom, súd konštatuje, že pre posúdenie účelnosti a nutnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je určujúca skutočná dĺžka opravy (t. j. obdobie od 21. mája 2020 do 5. júna 2020) a nie ideálna dĺžka opravy uvádzaná výrobcom.

15. Ak žalovaný spochybňoval, či poškodený bol nútený užívať náhradné (prenajaté) motorové vozidlo, súd poukazuje na to, že osobné motorové vozidlo predstavuje v súčasnosti vec bežnej potreby. V takejto situácii, ak mal poškodený svoje motorové vozidlo - ktoré bežne (v rámci dennej potreby) užíval - v oprave, je len logické, že motorové vozidlo potreboval, a preto bol poškodený nútený si prenajať a užívať náhradné motorové vozidlo prenajaté od žalobcu. 15.1. Zároveň súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že samotný žalovaný vyhodnotil prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako účelný, keďže poškodenému poskytol čiastočné plnenie. Ak by prenájom náhradného vozidla v okolnostiach rozhodovaného sporu účelný nebol, logicky by žalovaný neposkytol poškodenému ani len čiastočné plnenie. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že postup samotného žalovaného pri likvidácii uplatneného nároku na náhradu škody vylučuje dôvodnosť (opodstatnenosť) procesnej obrany žalovaného v rozhodovanom spore o neúčelnosti nájmu náhradného motorového vozidla.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny 486,-- eur ako dôvodný.

17. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania až do právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody, ak si žalovaný splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia a , súd predmetné tvrdenie považuje za nesprávne. 17.1. Súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo 14. októbra 2021, sp. zn. a a z 28. októbra 2021, sp. zn. . Vo všetkých troch prípadoch boli ústavným súdom zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo konštatované, že poškodený nemá voči poisťovni nárok na úrok z omeškania v prípade náhrady škody podľa , čo znamená, že ústavným súdom došlo k zrušeniu rozhodnutí, v ktorých bol vyslovený právny názor totožný s argumentáciou žalovaného prezentovanou v rozhodovanom spore. Nielen ústavný súd, ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v kasačnom uznesení z 23. februára 2022, sp. zn. ) jednoznačne odmietol argumentáciu poisťovateľov, v zmysle ktorej by nemali platiť úrok z omeškania z náhrady škody, keďže táto nemá oporu v zákone a ústave. 17.2. Vo vzťahu k posúdeniu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania z vyplatením náhrady škody, súd poukazuje na záver ústavného súdu, v zmysle ktorého platí, že ustanovenia zákona o PZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá zákona o PZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľke vyplatila jej dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov ( zákona o PZP) a 15 dní ( zákona o PZP) od ich uplatnenia si sťažovateľkou, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jej dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa a zákona o PZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľkou uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľke dostala do omeškania (k tomu viď nález ústavného súdu z 28. októbra 2021, sp. zn. , bod 28. jeho odôvodnenia). 17.3. Pri správnej aplikácii , a v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti (podľa ) a dňovej lehoty na plnenie (podľa ). Nárok na náhradu škody poškodeného bol u žalovaného uplatnený dňa 19. mája 2020, a preto sa uplynutím 3. septembra 2020 dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody vo výške 486,-- eur, ktorý dobrovoľne poškodenému, resp. žalobcovi neuhradil. 17.4. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva (t. j. vo výške 5 % ročne) zo sumy 486,-- eur od 4. septembra 2020 do zaplatenia. 17.5. V prevyšujúcej časti (t. j. za obdobie 25. júla 2020 do 3. septembra 2020) vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny ako nedôvodný.

18. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 486,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 486,-- eur od 4. septembra 2020 do zaplatenia (výrok I.). 18.1. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a žalobcovi, ktorý mal v časti istiny plný úspech a čiastočný neúspech len v časti uplatneného úroku z omeškania, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.). 19.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).