Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Richard Tóth, nar. XX. XX. XXXX, Hollého 1847/34, 927 05 Šaľa, IČO: 34 761 543, zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102566300/2018 zo dňa 12. 12. 2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102566300/2018 zo dňa 12. 12. 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101393263/2018 zo dňa 19. 07. 2018 a vec v r a c i a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014, ktorá sa začala dňa 11. 03. 2015 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly.

2. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 a pri výkone daňovej kontroly sa zameral aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v celkovej sume 127 723,72 eura na základe predložených faktúr, na ktorých sú ako dodávatelia uvedené nasledovné spoločnosti: TENDERFOOD AB, s. r. o., Trenčianska 17, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 398 228 (ďalej len „TENDERFOOD AB, s. r. o.“). Uplatnené právo na odpočítanie dane spolu v sume 25 460,74 eura. O Faktúra č. 1401710 zo dňa 05. 12. 2014, interné č. 2014/158, deklarovaný dátum dodania 05. 12. 2014, základ dane 65 143,68 eura, DPH 20 % 13 028,74 eura, spolu 78 172,42 eura. Dodávka je označená ako kuracie prsia Z. M. (6 x 2 kg), spolu 22 008 kg, šarža: BR XXXX M., expirácia: 4/2016. Dodacia podmienka: DDP Mraziarne Sládkovičovo, miesto expedície a č. veterinárneho skladu: Mraziarne Sládkovičovo a. s. č. 153. K faktúre bol predložený doklad „340 Výdaj cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 08. 12. 2014 s označením skladu 74. Tenderfood AB s. r. o. Nové mesto n/V. Na doklade sa nachádza pečiatka spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo a spoločnosti FRIGOLOG s. r. o. a tri podpisy.

O Faktúra č. 1401728 zo dňa 11. 12. 2014, interné číslo 2014/164, deklarovaný dátum dodania 11. 12. 2014, základ dane 62 160 eur, DPH 20 % 12 432 eur, spolu 74 592 eur. Dodávka je označená ako kuracie prsia Brasil Solené (6 x 2 kg), spolu 21 000 kg, šarža: BR XXXX Y F., expirácia: 02. 03. 2016. Dodacia podmienka: DDP Sládkovičovo, miesto expedície a č. veterinárneho skladu č. 153 Mraziarne a. s. Sládkovičovo. K faktúre bol predložený dodací list č. 1401728 zo dňa 11. 12. 2014 a doklad „340 Výdaj cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 11. 12. 2014 s označením skladu 74. Tenderfood AB s. r. o. Nové mesto n/V. Na doklade sa nachádza iba pečiatka spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo a podpis.

A.P.P.I spol. s r. o., 966 81 Voznica č. 130, IČO: 47 219 254 (ďalej len „A.P.P.I spol. s r. o.“). Uplatnené právo na odpočítanie dane spolu v sume 64 146,34 eura. O Faktúra č. 201400129 zo dňa 08. 12. 2014, interné č. 2014/160, deklarovaný dátum dodania 08. 12. 2014, základ dane 64 263,36 eura, DPH 20 % 12 852,67 eura, spolu 77 116,03 eura. Dodávka je označená ako mrazené kuracie prsia sol. 2 kg x 6 zn. Aurora, BR 1798, dátum spotreby 27. 02. 2016, miesto vykládky Mraziarne Sládkovičovo a. s., 22 008 kg. Súčasťou faktúry je potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201400129 zo dňa 08. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a podpisom, dodací list k faktúre č. 201400129 zo dňa 08. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a daňového subjektu a podpismi a doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 08. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou A.P.P.I spol. s r. o., BR XXXX XZXXXXX/XZX XX. O Faktúra č. 201400131 zo dňa 12. 12. 2014, interné č. 2014/166, deklarovaný dátum dodania 12. 12. 2014, základ dane 64 263,36 eura, DPH 20 % 12 852,67 eura, spolu 77 116,03 eura. Dodávka je označená ako mrazené kuracie prsia sol. 2 kg x 6 zn. F., BR XXXX, dátum spotreby 10. 03. 2016, miesto vykládky Mraziarne a. s. Sládkovičovo, vodič K., ŠPZ XZXXXXX,XZXXXXX, 22 008 kg. Súčasťou faktúry je potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201400131 zo dňa 12. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a podpisom, dodací list k faktúre č. 201400131 zo dňa 12. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a daňového subjektu a podpismi a doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 12. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou A.P.P.I spol. s r. o. BR XXXX XZX XXXX. O Faktúra č. 201400133 zo dňa 16. 12. 2014, interné č. 2014/169, deklarovaný dátum dodania 16. 12. 2014, základ dane 64 153,32 eura, DPH 20 % 12 830,66 eura, spolu 76 983,98 eura. Dodávka je označená ako mrazené kuracie prsia sol. 2 kg x 6 zn. F., BR XXXX, dátum spotreby 11. 03. 2016, miesto vykládky Mraziarne a. s. Sládkovičovo, vodič K., ŠPZ XZXXXXX,XZXXXXX, 22 008 kg. Súčasťou faktúry je potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201400133 zo dňa 16. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a podpisom, dodací list k faktúre č. 201400133 zo dňa 16. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a daňového subjektu a podpismi. O Faktúra č. 201400135 zo dňa 19. 12. 2014, interné č. 2014/171, deklarovaný dátum dodania 19. 12. 2014, základ dane 64 153,32 eura, DPH 20 % 12 830,66 eura, spolu 76 983,98 eura. Dodávka je označená ako mrazené kuracie prsia sol. 2 kg x 6 zn. F., BR XXXX, dátum spotreby 27. 02. 2016, miesto vykládky Mraziarne a. s. Sládkovičovo, 22 008 kg. Súčasťou faktúry je potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201400135 zo dňa 19. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a podpisom, dodací list k faktúre č. 201400135 zo dňa 19. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a daňového subjektu a podpismi a doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 19. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou A.P.P.I. O Faktúra č. 201400137 zo dňa 23. 12. 2014, interné č. 2014/173, deklarovaný dátum dodania 23. 12. 2014, základ dane 63 898,38 eura, DPH 20 % 12 779,68 eura, spolu 76 678,06 eura. Dodávka je označená ako mrazené kuracie prsia sol. 2 kg x 6 zn. M., BR XXXX, dátum spotreby 02. 05. 2016, miesto vykládky Mraziarne a. s. Sládkovičovo, 21 996 kg. Súčasťou faktúry je potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201400137 zo dňa 23. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a podpisom, dodací list k faktúre č. 201400137 zo dňa 23. 12. 2014 s odtlačkom pečiatky A.P.P.I spol. s r. o. a daňového subjektu a podpismi a doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 23. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou A.P.P.I.

ALFA-R s. r. o., T. Vansovej 225/3, 924 00 Galanta, IČO: 36 246 271 (ďalej len „ALFA-R s. r. o.“). Uplatnené právo na odpočítanie dane spolu v sume 36 950,96 eura. O Faktúra č. 323140507 zo dňa 01. 12. 2014, interné č. 2014/156, deklarovaný dátum dodania 01. 12. 2014, základ dane 59 392 eur, DPH 20 % 11 878,40 eura, spolu 71 270,40 eura. Predmet fakturácie je označený ako E71 - kur. prsia sol. 8 x 2 kg s poznámkou BR XXX, dátum výroby 17. 09. 2014, dátum spotreby 10. 03. 2016, počet 1 280 kar. Súčasťou faktúry je dodací list č. 323140507 zo dňa 01. 12.

2014 a doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 01. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou Alfa R. O Faktúra č. 323140516 zo dňa 03. 12. 2014, interné č. 2014/157, deklarovaný dátum dodania 03. 12. 2014, základ dane 64 252,80 eura, DPH 20 % 12 850,56 eura, spolu 77 103,36 eura. Predmet fakturácie je označený ako 055 - kur. prsia 6 x 2 kg s poznámkou BR XXXX, počet 1 840 kar. Súčasťou faktúry je doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 04. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou Alfa R. O Faktúra č. 323140521 zo dňa 09. 12. 2014, interné č. 2014/161, deklarovaný dátum dodania 09. 12. 2014, základ dane 61 110 eur, DPH 20 % 12 222 eur, spolu 73 332 eur. Predmet fakturácie je označený ako 055 - kur. prsia 6 x 2 kg s poznámkou M., BR XXXX, spotr. 13. 04. 2016, počet 1 750 kar. Súčasťou faktúry je dodací list č. 323140521 zo dňa 09. 12. 2014, doklad „330 Príjem cudzích ukladateľov“ č. zo dňa 11. 12. 2014 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou Alfa R a dodací list č. 812/1 zo dňa 08. 12. 2015.

3. Žalobca ako daňový subjekt v podanom daňovom priznaní deklaruje, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr spolu v sume 126 558,04 eura v zmysle o DPH.

4. Daňová kontrola bola ukončená dňa 02. 05. 2017 (t. j. dňom doručenia protokolu spolu s výzvou č. 100687280/2017 z 24. 04. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole). V priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy správca dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, vyhodnotil, že pre správne určenie dane je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010“), a preto vypracoval žiadosti vo forme štandardizovaného formulára „SCAC“. Prostredníctvom kontaktnej osoby pre medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) bolo na Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie CLO, zaslaných celkom sedem žiadostí o MVI v štandardizovanej forme č. 461349/15 (15. 05. 2015), č. 1766916/15 (11. 12. 2015), č. 577561/16, č. 577785/16, č. 577941/16 (28. 04. 2016), č. 1637656/16, č. 1637882/16 (21. 10. 2016) a dve žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 454415/15 (10. 11. 2015) a č. 577941/16 (13. 09. 2016). V súvislosti so zaslanými žiadosťami o MVI využil správca dane možnosť prerušenia daňovej kontroly trikrát: od 17. 12. 2015 do 11. 03. 2016 v prípade žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 454415/15 a žiadosti o MVI č. 1766916/15 (rozhodnutie č. 21464034/2015 z 15. 12. 2015, oznámenie č. 103027030/2016 z 27. 04. 2016), od 29. 04. 2016 do 20. 10. 2016 v prípade žiadosti o MVI č. 577561/16, č. 577785/16, č. 577941/16 a žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 577941/16 (rozhodnutie č. 103027774/2016 z 28. 04. 2016, oznámenie č. 104154158/2016 z 21. 10. 2016) a od 24. 10. 2016 do 11. 04. 2017 v prípade žiadosti o MVI č. 1637656/16, 1637882/16 (rozhodnutie č. 104155652/2016 z 21. 10. 2016, oznámenie č. 100644341/2017 z 19. 04. 2017). V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená od 17. 12. 2015 a rozhodnutie z 15. 12. 2015 č. 21464034/2015 bolo podľa poštového podacieho hárku odovzdané na poštovú prepravu dňa 16. 12. 2015. V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená od 29. 04. 2016 a rozhodnutie z 28. 04. 2016 č. 103027774/2016 bolo podľa poštového podacieho hárku odovzdané na poštovú prepravu dňa 28. 04. 2016. V treťom prípade bola daňová kontrola prerušená od 24. 10. 2016 a rozhodnutie z 21. 10. 2016 č. 104155652/2016 bolo podľa poštového podacieho hárku odovzdané na poštovú prepravu dňa 21. 10. 2016.

Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola skutočnosť, že správca dane potreboval podľa osobitného predpisu získať informácie a podklady pre správne určenie dane.

V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená do 11. 03. 2016, kedy kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť o MVI č. 1766916/15. V druhom prípade, bola daňová kontrola prerušená do 20. 10. 2016, kedy kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala doplnenú odpoveď na žiadosť o MVI č. 577941/16. V treťom prípade bola daňová kontrola prerušená do 11. 04. 2017, kedy kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť o MVI č. 1637656/16 a č. 1637882/16.

5. Listom zo dňa 21. 04. 2017 správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov, ktoré k daňovej kontrole predložil a s poukazom na § 46 ods. 5 daňového poriadku uviedol, že ak má k predmetnej daňovej kontrole k dispozícii nové doklady, dôkazy, resp. vyjadrenia, ktoré chce správcovi dane predložiť, môže tak urobiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto oboznámenia.

Predmetné oboznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 28. 04. 2017, ktorý sa k oznámeniu nevyjadril.

6. Dňa 24. 04. 2017 správca dane vyhotovil protokol z predmetnej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty pod č. 100686962/2017, ktorý bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 02. 05. 2017. Dňa 12. 07. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole.

7. Dňa 14. 07. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, v ktorom žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 126 558,04 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 127 723,72 eura na sumu 1 165,68 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07. 08. 2017, ktoré doplnil v podaní zo dňa 28. 08. 2017. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 102433706/2017 zo dňa 22. 11. 2017 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Dňa 19. 07. 2018 vydal správca dane nové rozhodnutie, v ktorom žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 126 558,04 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 127 723,72 eura na sumu 1 165,68 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23. 08. 2018, ktoré doplnil v podaní zo dňa 14. 09. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 102566300/2018 zo dňa 12. 12. 2018 rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 07. 2018 potvrdil. V odôvodnením svojho rozhodnutia podrobne opísal priebeh daňovej kontroly a zistenia, ktoré boli daňovou kontrolou preukázané. Takisto sa vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali zákonnosti daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, hlavne vo vzťahu k namietanému nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že podmienka určená v § 61 ods. 3 daňového poriadku bola v posudzovanom prípade splnená. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní (resp. v daňovej kontrole) z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Dôvodom na prerušenie daňovej kontroly bola skutočnosť, že správca dane potreboval podľa osobitného predpisu získať informácie pre správne určenie dane. Správca dane môže v konaní pokračovať až vtedy, keď od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky obdrží informácie získané z MVI. V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená do 11. 03. 2016, kedy kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť o MVI č. 1766916/15. V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená do 20. 10. 2016, kedy kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala doplnenú odpoveď na žiadosť o MVI č. 577941/16. V treťom prípade bola daňová kontrola prerušená do 11. 04. 2016, kedy kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť o MVI č. 1637656/16 a č. 1637882/16. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval odvolaciu námietku o nezákonnom prerušení daňovej kontroly za bezdôvodnú. Inštitút prerušenia daňového konania definovaný v § 61 daňového poriadku vo svojej podstate nepotrebuje žiadnu špeciálnu právnu analýzu. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie (resp. daňovú kontrolu), ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane viedol rozsiahle dokazovanie a skonštatoval, že v daňovej kontrole nastala situácia, kedy je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Vykonal teda administratívny úkon, na ktorý je oprávnený. Žiadosti o MVI a žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI zaslal štandardizovaným spôsobom prostredníctvom kontaktnej osoby pre MVI na daňovom úrade Finančnému riaditeľstvu SR, oddelenie CLO a daňovú kontrolu v súlade s § 61 daňového poriadku prerušil, čo malo za následok, že lehoty podľa tohto zákona neplynuli. Po zohľadnení prerušenia daňovej kontroly žalovaný konštatoval, že časový rámec na jej vykonanie prekročený nebol (samotný výkon daňovej kontroly trval 356 dní). Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že daňová kontrola je zaťažená neodstrániteľnými vadami zákonnosti. Neodstrániteľnosť týchto vád spočíva v tom, že niektoré práva kontrolovaného daňového subjektu a tiež povinnosť správcu dane sa viažu k priebehu daňovej kontroly. Nedostatky zo strany správcu dane, ktorý znemožnil kontrolovanému daňovému subjektu realizovať jeho právo v priebehu daňovej kontroly, sa nedá odstrániť v nasledujúcom vyrubovacom konaní. Daňový poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení

neumožňuje správcovi dane, aby vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie. Správca dane ani po doručení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu a vrátení veci na ďalšie konanie nebol oprávnený vykonávať dokazovanie, a to ani na základe povinnosti, ktorú mu v odôvodení zrušujúceho rozhodnutia uložil odvolací orgán. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že v priebehu daňovej kontroly nedošlo zo strany správcu dane k takej vade, ktorá by mala za následok nezákonnosť celej daňovej kontroly. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový úrad ako správca dane vykonáva správu daní. V záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy daní správca dane s ohľadom na ustanovenia § 69 daňového poriadku vedie dokazovanie dovtedy, kým daň nie je správne zistená a jej úhrada zabezpečená. V zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku je jeho úlohou preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Úlohou odvolacieho orgánu nie je usvedčovať kohokoľvek z lži, či púšťať sa do polemík o tvrdeniach ,,pracovníka“ odvolacieho orgánu. Konanie správcu dane síce trpí procesnými vadami, avšak tieto nemajú vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, vyrubovacích konaní, odvolacieho konania a v poradí druhého rozhodnutia správcu dane. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu, že predložil všetky doklady, ktoré príslušné právne predpisy považujú za podmienku na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri nákupe tovaru, a že všetkým jeho dodávateľom v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, čo všetci jeho dodávatelia aj potvrdili, uviedol, že daňový subjekt nemal žiadnu vedomosť o tom, kto vlastne tovar dodal, resp. aký je pôvod tovaru a odkiaľ bol odoslaný. V deklarovanom obchodnom reťazci: J-ten s. r. o. - DSP trade s. r. o. - TENDERFOOD AB, s. r. o., bol tovar daňovému subjektu dodaný v rámci areálu MRAZIARNE a. s., Sládkovičovo od TENDERFOOD AB, s. r. o. Pre TENDERFOOD AB, s. r. o. bol tovar naskladnený s dodacou podmienkou MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo. Ing. M., konateľ spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. a jeho zamestnanec W. V. chodievajú do MRAZIARNÍ a. s., Sládkovičovo za účelom kontroly kvality, značenia tovaru a kvôli administratívnym úkonom, no nevedeli potvrdiť, že práve pri vykládke a nakládke uvedeného tovaru niekto osobne bol. Tovar si TENDERFOOD AB, s. r. o. objednala u spoločnosti DSP trade s. r. o. no nie je známe, odkiaľ bol tovar skutočne dodaný a odoslaný, pričom Ing. M. argumentoval pojmom „obchodné tajomstvo“. Konateľ spoločnosti DSP trade s. r. o. G. W. sa pri ústnom pojednávaní dňa 27. 10. 2015 vyjadril, že dodávateľom tovaru bol J-ten s. r. o. Prepravu tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. zabezpečovala J-ten s. r. o. Za DSP trade s. r. o. nebol nikto pri nakládke tovaru a pri vykládke tovaru prítomný. Vyloženie tovaru bolo vykonávané v MRAZIARNIACH a. s., Sládkovičovo. Nevedel sa vyjadriť, kto tovar vyložil a prevzal. Nevedel sa vyjadriť ani k prepravcovi a vozidlám. Spoločnosť J-ten s. r. o. uskutočňovanie ekonomickej činnosti v danej oblasti nepreukázala. Pôvod tovaru a jeho skutočný odosielateľ je v danom prípade neznámy. V deklarovanom obchodnom reťazci: N & Y s. r. o. - A.P.P.I spol. s r. o. - daňový subjekt (žalobca), bol tovar pre daňový subjekt dodaný priamo do skladu MRAZIARNÍ a. s., Sládkovičovo. F. N., konateľka A.P.P.I spol. s r. o., uviedla, že tovar bol prepravovaný mraziarenskými vozidlami. Nevedela uviesť, kto uskutočnil nakládku, nakoľko nakládku tovaru zabezpečuje dodávateľ spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o. Tovar vykladali zamestnanci MRAZIARNÍ a. s., Sládkovičovo, mená osôb nepozná. Pri vykládke tovaru pre daňový subjekt nebol v MRAZIARNIACH a. s., Sládkovičovo za spoločnosť A.P.P.I spol. s r. o. nikto prítomný. S odvolaním sa na obchodné tajomstvo F. N. uviedla názov svojho dodávateľa bez prítomnosti daňového subjektu. Tovar objednala u spoločnosti N & Y s. r. o. Nevedela uviesť miesto nakládky a nemala nijakú vedomosť o tom, odkiaľ N & Y s. r. o. nakúpila predmetný tovar. Spoločnosť N & Y s. r. o. uskutočňovanie ekonomickej činnosti v danej oblasti nepreukázala. Pôvod tovaru a jeho skutočný odosielateľ je v danom prípade neznámy. V deklarovanom obchodnom reťazci: CROSS CONSULTING, s. r. o. - FEGA FROST, s. r. o. - ALFA-R s. r. o., bol tovar daňovému subjektu dodaný v rámci areálu MRAZIARNE a. s., Sládkovičovo, a to presunutím zo skladu spoločnosti ALFA-R s. r. o. Ing. B. W., konateľ spoločnosti ALFA-R s. r. o., uviedol, že tovar

pre daňový subjekt bol objednaný v spoločnosti FEGA FROST, s. r. o. a táto spoločnosť zabezpečila jeho prepravu do skladov spoločnosti ALFA-R s. r. o. v MRAZIARNIACH a. s., Sládkovičovo. Konateľ FEGA FROST, s. r. o. J. Q. uviedol, že tovar uvedený na faktúrach od CROSS CONSULTING, s. r. o. nakúpil FEGA FROST, s. r. o. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ spoločnosti pre ALFA-R s. r. o. Zamestnanci spoločnosti FEGA FROST, s. r. o. s uvedeným tovarom nemanipulovali. Spoločnosť CROSS CONSULTING, s. r. o. uskutočňovanie ekonomickej činnosti v danej oblasti nepreukázala. Pôvod tovaru a jeho skutočný odosielateľ je v danom prípade neznámy. Žalovaný ďalej k veci uviedol, že predmetom deklarovaných zdaniteľných plnení je tak špecifická komodita, akou je potravina živočíšneho pôvodu (zmrazené kuracie mäso). Pri obchodovaní s tak citlivou komoditou je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu, a to najmä o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej len ,,vykonávacie nariadenie (EÚ) o požiadavkách na vysledovatelnosť“), ktoré sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi tak, ako uvádza správca dane v napadnutom rozhodnutí. Realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany daňového subjektu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z nej vyplývajúcich v zmysle , nakoľko táto hmotnoprávna norma v súvislosti s preukazovaním vecnej a materiálnej stránky deklarovaných odpočítateľných zdaniteľných plnení neliberalizuje dobromyseľného nadobúdateľa. Správca dane dôvodne očakával, že daňový subjekt a jeho obchodní partneri vykonávali podnikanie s potravinami živočíšneho pôvodu v súlade s právnymi predpismi vyhlásenými uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorými vyššie uvedené právne predpisy bezpochyby sú a v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) o požiadavkách na vysledovateľnosť, ktorú je podľa bodu (2) preambuly vykonávacieho nariadenia potrebné zaistiť najmä vo vzťahu k potravinám živočíšneho pôvodu, čo má pomôcť pri odstraňovaní nebezpečných potravín z trhu a tým k ochrane spotrebiteľov. Vykonávacie nariadenie (EÚ) o požiadavkách na vysledovateľnosť, ktoré je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, a ktoré sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie potravín živočíšneho pôvodu vrátane prvovýrobcov, maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovateľov, skladovateľov a prepravcov potravín živočíšneho pôvodu, osobitne upravuje požiadavky na vysledovateľnosť pre sektor potravín živočíšneho pôvodu tak, že prevádzkovatelia potravinárskeho podniku zabezpečia, aby prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, ktorým sa potraviny dodávajú, boli k dispozícii tieto informácie o zásielkach potravín živočíšneho pôvodu: a) presný opis potraviny; b) objem alebo množstvo potraviny; c) názov a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý potravinu odoslal; d) názov a adresa odosielateľa (vlastníka), ak sa líši od prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý potravinu odoslal; e) názov a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorému sa potravina odosiela; f) názov a adresa príjemcu (vlastníka), ak sa líši od prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorému sa potravina odosiela; g) údaje o dávke, šarži, prípadne zásielke a h) dátum odoslania. Pokiaľ ide o formu poskytovania týchto informácii, vykonávacie nariadenie umožňuje (určitú) flexibilitu, podmienkou však je, aby ich mal prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorému sa potraviny dodávajú, jasne a jednoznačne k dispozícii a bude si ich môcť vyhľadať. Predpokladá sa, že informácie budú na obchodnom doklade sprevádzajúcom potravinu alebo budú jeho prílohou. Dokazovaním vedeným správcom dane však bolo zistené, že daňový subjekt ani jeho obchodní partneri nevykonávali podnikanie v súlade v platnou legislatívou pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu. V celom deklarovanom reťazci nie je zrejmé, kedy a prostredníctvom koho vstúpil tovar („údajne“ pôvodom z Z.) na územie európskeho spoločenstva a ani to, kto zabezpečil jeho uvedenie na tuzemský trh. Ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení (EÚ) o požiadavkách na vysledovateľnosť, táto je nevyhnutná v záujme zistenia bezpečnosti potravín a spoľahlivosti informácií poskytovaných spotrebiteľom. Európska komisia teda so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie povýšila ochranu zdravia obyvateľstva nad obchodné záujmy jednotlivca. Týmto spôsobom uložila obchodným spoločnostiam povinnosť dôsledne dbať na vysledovateľnosť tovaru bez ohľadu na „obchodné tajomstvo“. Ak teda daňový subjekt namieta, že nemal vedomosť o tom, kto bol odosielateľom tovaru, potom je táto skutočnosť jasným znakom toho, že k výkonu svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou. Skutočnosť, že nemal ani potrebu zistiť pôvod tovaru a napriek tomu s takýmto tovarom obchodoval, nasvedčuje tomu, že predmetom sporných zdaniteľných plnení bola

potravina neznámeho pôvodu (t. j. potravina, pri ktorej podľa nemožno dokladom preukázať prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, alebo pri dovezenej potravine krajinu pôvodu a prevádzkovateľa potravinárskeho podniku), ktorú legálne nenadobudli, a ktorú nemajú oprávnenie používať na svoje zdaniteľné plnenia, pretože v zmysle je zakázané potraviny neznámeho pôvodu umiestňovať na trh. Aj judikáty európskych súdnych dvorov prisvedčili správcovi dane, ktorý nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane za predpokladu, že daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezapojil do obchodného reťazca, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody. Existujú objektívne skutočnosti, že daňový subjekt vedel, mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania. Za danej dôkaznej situácie je možné konštatovať, že v danej veci ide o umelo vytvorené obchodné reťazce, ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty (uplatnením práva na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach, resp. následným oslobodením dodávok tohto tovaru od dane). Súčasťou reťazca je vždy tzv. ,,zmiznutý obchodník“ (J- ten s. r. o., N & Y s. r. o., CROSS CONSULTING, s. r. o.). Ide o spoločnosť, ktorá so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje, ku kontrole nepredloží žiadne doklady ani účtovnú evidenciu. V jej mene vystupuje osoba v postavení tzv. „bieleho koňa“. V každej z uvedených spoločností došlo k zásadným zmenám, ktorých výsledkom je niekoľkonásobné zlúčenie, resp. ich výmaz ,,ex offo“. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty zmiznutého obchodníka sa vyznačuje veľkými objemami dodávok tovaru a služieb, no veľmi nízkou vlastnou daňovou povinnosťou, či nízkym nadmerným odpočtom. V danom prípade napr. spoločnosť CROSS CONSULTING, s. r. o. v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 deklaruje dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa a zákona o DPH v sume základu dane viac ako 3 milióny eur, no vlastnú daňovú povinnosť priznala v sume nižšej ako 200 eur. N & Y s. r. o. deklaruje dodanie tovaru a služieb v tuzemsku v sume základu dane viac ako 6,5 milióna eur, no vlastnú daňovú povinnosť vykázala v sume nižšej ako 600 eur. Ani jedna z uvedených spoločností nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014, v ktorom by priznala akékoľvek vykonávanie ekonomickej činnosti. Zmiznutý obchodník fakturuje tovar „nárazníku“ (napr. DSP trade s. r. o., FEGA FROST, s. r. o. a v danom prípade aj TENDERFOOD AB, s. r. o., A.P.P.I spol. s r. o. a ALFA-R s. r. o.) sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných obchodoch, podáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a vykázanú daň zaplatí. Pravdivosť tvrdení uvádzaných spoločnosťami TENDERFOOD AB, s. r. o., A.P.P.I spol. s r. o. a ALFA-R s. r. o. v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 bola miestne a vecne príslušnými správcami dane preverovaná v priebehu daňových kontrol. Výsledkom týchto daňových kontrol je konštatovanie, že obchodné reťazce, v rámci ktorých mal byť predmetný tovar dodaný, boli vytvorené umelo za účelom získania daňovej výhody. Spoločnostiam v postavení „nárazník“ nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru v zmysle zákona o DPH, ale z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre ( zákona o DPH). Napokon ,,dodávateľ do iného členského štátu“ (v danom prípade daňový subjekt), ktorý deklaruje nákup tovaru od nárazníkovej spoločnosti, uplatňuje právo na odpočítanie dane v zmysle , uskutočňuje dodávky tovaru do iných členských štátov EÚ s oslobodením od dane v zmysle zákona o DPH a požaduje vrátenie nadmerného odpočtu. Pôvod, resp. dovozca tovaru do Európskej únie, nie je známy a rovnako nie je známy ani konečný spotrebiteľ. Všetky tieto obchodné reťazce nesú znaky reťazových, resp. karuselových daňových podvodov. Túto skutočnosť podporujú aj závery miestne, či vecne príslušných správcov dane, ktorí vykonali dokazovanie u jednotlivých článkov reťazca. Napr. dokazovaním u spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. zistili, že ten istý tovar sa cez sklady v Českej republike vrátil späť na Slovensko do skladov MRAZIARNÍ a. s., Sládkovičovo. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia konštatuje, že popísané obchodné reťazce, ktorých súčasťou bol aj daňový subjekt, skutočne nesú typické znaky konaní charakteru „reťazový podvod“, či „karuselový podvod“. Faktom je, že žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity a legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Za danej situácie bol správca dane plne oprávnený nepriznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov TENDERFOOD AB, s. r. o., A.P.P.I spol. s r. o. a ALFA- R s. r. o. a určiť daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 126 558,04 eura. Daňový subjekt vo svojom odvolaní nepodal námietky, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie v poradí druhého rozhodnutia správcu dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že v posudzovanom prípade sa vykonávala daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, ktorá začala 11. 03. 2015 a v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku mala byť ukončená dňa 11. 03. 2016, teda doručením protokolu z daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Daňová kontrola však bola ukončená až 02. 05. 2017. Správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2016 č. 103027774/2016 od 29. 04. 2016 do 20. 10. 2016 a rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2016 č. 104155652/2016 od 24. 10. 2016 do 11. 04. 2017, teda v obidvoch prípadoch na dobu takmer šesť mesiacov. Prerušenie daňovej kontroly na dobu dlhšiu ako tri mesiace je však v rozpore s článkom 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, čo spôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a tým aj nedodržanie zákonnej lehoty na jej vykonanie podľa daňového poriadku. Nevyjadrením sa žalovaného k tejto odvolacej námietke došlo z jeho strany k porušeniu daňového poriadku, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa a .

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne konkrétne stanovisko ani k explicitne uvedenej námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly nemôže byť vydané skôr, ako príslušný orgán zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu. Medzinárodná výmena informácií sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu, t. j. mimo právny rámec daňového poriadku, čo znamená, že ak sa má prerušiť daňová kontrola z dôvodu získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, potom na aplikáciu tohto dôvodu prerušenia daňovej kontroly je nevyhnutnou zákonnou podmienkou dodržanie spôsobu, ktorý pre medzinárodnú výmenu informácií vyžaduje osobitný predpis. Ak podmienky osobitného predpisu nie sú naplnené, potom ani prerušenie daňovej kontroly nemožno považovať za zákonné. Keďže prerušenie daňovej kontroly nie je zákonné, lehota na vykonanie daňovej kontroly počas nezákonne prerušenej daňovej kontroly plynie, čo v tomto konkrétnom prípade spôsobilo nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku.

Žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly došlo k neodstrániteľnej vade zákonnosti, ktorá spočíva v upretí práva kontrolovanému daňovému subjektu upraveného v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Žalovaný výslovne uviedol, že „konštatuje, že daňovému subjektu skutočne nebola poskytnutá lehota na podanie vyjadrenia, ktorá mu bola priznaná v oboznámení správcu dane.“ Žalovaný aj v tomto „druhom“ svojom rozhodnutí potvrdil, že zo strany správcu dane došlo v priebehu daňovej kontroly k upretiu práva žalobcu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, no na rozdiel od svojho prvého rozhodnutia, v ktorom žalovaný explicitne uviedol, že „nemožno považovať daňovú kontrolu za vykonanú zákonným spôsobom a napadnuté rozhodnutie za zákonné“, už v druhom rozhodnutí tvrdí, že neposkytnutie lehoty na vyjadrenie priznanej správcom dane „nemá vplyv na zákonnosť samotnej daňovej kontroly a na ňu nadväzujúcich daňových konaní.“ Aké dôvody viedli správcu dane k zmene jeho právneho názoru sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza, čím zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 63 ods. 5 daňového poriadku.

Žalovaný k námietkam žalobcu procesného charakteru uviedol, že „preskúmal konanie správcu dane vo vzťahu k ustanoveniu procesného a konštatuje, že konanie správcu dane trpí procesnými vadami. Odvolací orgán však má za to, že tieto vady nemajú vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, vyrubovacích konaní, odvolacieho konania a II. rozhodnutia správcu dane.“ Žalobca v tejto súvislosti poznamenal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadne úvahy, ktoré by ho viedli k tvrdeniu, že porušenia príslušných ustanovení daňového poriadku nemajú vplyv na zákonnosť daňovej kontroly. Absencia týchto úvah spôsobuje nepreskúmateľnosť uvedeného tvrdenia.

Žalobca k daňovej kontrole predložil všetky doklady, ktoré príslušné právne predpisy považujú za podmienku na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri nákupe tovaru (§ 49 a § 51 zákona o DPH). Zároveň všetkým dodávateľom žalobcu v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť. Z daňového spisu preukázateľne vyplýva, že vznik daňovej povinnosti titulom dodania tovaru žalobcovi potvrdili všetci jeho dodávatelia - TENDERFOOD AB, s. r. o., A.P.P.I spol. s r. o. a ALFA-R s. r. o. Z daňového spisu ďalej preukázateľne vyplýva, že všetci dodávatelia potvrdili dodanie tovaru žalobcovi, vystavené faktúry riadne zaúčtovali a priznali daňovú povinnosť k DPH, tovar bol reálne dodaný žalobcovi, dodanie tovaru do priestorov skladovateľa a jeho ďalšie skladovanie a manipulácia

s ním bolo skladovateľom bezvýhradne potvrdené, žalobca za dodaný tovar riadne zaplatil a žalobca tovar preukázateľne ďalej predal.

Žalobca nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojich dodávateľov. Nemal žiadnu vedomosť o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi. Keďže si osobne preveroval nakúpený tovar nachádzajúci sa na sklade u skladovateľa, mal prehľad o jeho množstve a kvalite. V žiadnom prípade nemal žiadnu vedomosť a ani pochybnosť o tom, že by nákup tovaru od jeho dodávateľov mal byť poznačený podvodom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že „ak teda daňový subjekt namieta, že nemal vedomosť o tom, kto bol odosielateľom tovaru, potom je táto skutočnosť jasným znakom toho, že k výkonu svojej podnikateľskej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou.“ Toto tvrdenie žalovaného považuje žalobca za zavádzajúce. Vo svojom odvolaní žalobca výslovne uviedol, že „nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojich dodávateľov. Nemal žiadnu vedomosť o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi.“ Hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania dane podľa a zákona o DPH žalobca preukázateľne splnil a splnil aj podmienky, ktoré na uplatnenie odpočítania dane vyžaduje Smernica Rady 2006/112/ES, ktorá má prioritu pred v platnom znení.

Žalobca vo svojich odvolaniach a aj v podanej žalobe poukázal na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej nepriznať platiteľovi dane nárok na jej odpočítanie pri nákupe tovaru alebo pri prijatí služby možno len v jednom jedinom prípade, a to, keď sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že ten, kto si uplatňuje odpočítanie dane z faktúr vystavených jeho dodávateľmi, vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. V celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by sa žalobca dopustil nejakého podvodného konania na dani z pridanej hodnoty a ani sám správca dane či žalovaný nepodali podnet na začatie trestného stíhania žalobcu z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu daňového podvodu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 27. 09. 2018, v ktorom najvyšší súd riešil obdobný prípad, keď správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi bez toho, aby zistil objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že sa žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) dopustil podvodu alebo bol účastný na podvode s DPH.

Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 08. 08. 2018, ktorým argumentoval aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný k týmto judikátom nezaujal žiadne stanovisko, hoci sa rozhodnutie v konaní pod sp. zn. týka priamo jedného z dodávateľov žalobcu, ktorý mu dodával tovar v inom zdaňovacom období, a to spoločnosti Mima Market, s. r. o. V danom prípade išlo takisto o nákup brazílskeho kuracieho mäsa, pričom správca dane neuznal kupujúcemu COSMO, s. r. o. nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Mima Market, s. r. o., pretože sa správcovi dane nepodarilo preveriť u dodávateľa tejto spoločnosti, či dodal tovar spoločnosti Mima Market, s. r. o. Išlo pritom o úplne identický prípad (stačí zmeniť názov spoločnosti COSMO, s. r. o. na Richard Tóth a názov spoločnosti Mima Market, s. r. o. v ďalších prípadoch na TENDERFOOD AB, s. r. o. alebo na A.P.P.I spol. s r. o. alebo na ALFA-R s. r. o.), a preto bolo potrebné tomuto rozsudku venovať náležitú pozornosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 12. 2018 a aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 07. 2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k predmetnej žalobe zo dňa 07. 08. 2019 žiadal, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Trval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Po preštudovaní predmetnej žaloby dospel k záveru, že žalobca neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu. K jednotlivým námietkam žalobcu zaujal stanovisko v súlade s príslušnou časťou odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktorú v potrebnom rozsahu zopakoval.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

12. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 04. 10. 2019 akcentoval skutočnosti podrobne opísané v žalobe a trval na eurokonformnom výklade ustanovení zákona o DPH, ako aj príslušných článkov smernice 2006/112/ES. Do pozornosti správneho súdu dal tú skutočnosť, že v posudzovanom prípade nedošlo k daňovému úniku, bola zachovaná zásada neutrality dane z pridanej hodnoty, pretože dodávatelia daň preukázateľne pri vzniku svojej daňovej povinnosti priznali a správcom dane a ani žalovaným nebola preukázaná účasť žalobcu na nejakom podvodnom konaní s DPH.

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 11. 10. 2022. Koncipient právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že netrvá na žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty uvedenej v čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-186/20 Hydina SK. Aj naďalej trval na svojom stanovisku, že daňová kontrola bola prerušená nezákonným spôsobom, pretože správca dane vydal rozhodnutie o jej prerušení skôr, ako príslušný orgán FR SR zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu (MVI) príslušnému orgánu iného členského štátu, t. j. že v čase vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, resp. v deň, od ktorého bola daňová kontrola prerušená, neboli splnené podmienky podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady č. 904/2010. V ňom sa uvádza, že žiadosť o MVI má byť podaná príslušným orgánom žiadajúceho štátu v presne stanovenom euroformulári, ak niektorá z podmienok nie je splnená, potom nemožno tvrdiť, že bolo naplnené ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého správca dane môže daňovú kontrolu prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. K tejto skutočnosti sa opakovane vyjadroval aj NS SR, ktorý z dôvodu, že daňová kontrola bola prerušená skôr ako príslušný orgán FR SR zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu, rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného zrušil. V celom rozsahu zotrval aj na ostatných žalobných námietkach procesného charakteru, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 05. 2017 k protokolu, v odvolaní zo dňa 14. 09. 2018 a v žalobe zo dňa 11. 02. 2019. Poukázal predovšetkým na existenciu neodstrániteľnej vady zákonnosti daňovej kontroly, ktorá spočíva v upretí práva žalobcu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku a nesplnení zákonných povinností správcu dane uvedených v § 46 ods. 5 daňového poriadku. Aj samotný žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 22. 11. 2017 túto skutočnosť bezvýhradne potvrdil. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSS SR pod sp. zn. zo dňa 27. 06. 2022, v ktorom sa riešil identický prípad obchodovania s brazílskych kuracím mäsom. Aj v tomto prípade všetci priami dodávatelia potvrdili dodanie tovaru žalobcovi, vystavené faktúry riadne zaúčtovali a daň odviedli. Tovar bol reálne žalobcovi dodaný do priestorov skladovateľa a jeho ďalšie skladovanie a manipulácia s ním bolo skladovateľom bezvýhradne potvrdené. Identifikácia nakúpeného a následne predaného tovaru je nespochybniteľná. Na základe týchto skutočnosti nemožno tvrdiť, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Do pozornosti správneho súdu dal aj právnu vetu z rozsudku NSS SR pod sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022, v zmysle ktorej: „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov, nemajú personálne vybavenie, nemajú materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. V prípade žalobcu správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom netvrdili ani nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa žalovaný so všetkými námietkami žalobcu v potrebnom rozsahu vysporiadal už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07. 08. 2019. K procesnému porušeniu § 46 ods. 5 daňového poriadku odkázala na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného uvedeného na strane 7, kde sa konštatuje, že „na základe zistených skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014. Svoje pochybnosti v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 daňového poriadku daňovému subjektu oznámil dokumentom Oboznámenie - vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly č. 100672160/2017 zo dňa 21. 04. 2017, splnomocnenému

zástupcovi daňového subjektu zo dňa 28. 04. 2017. V nadväznosti na uvedené pochybnosti správca dane poučil daňový subjekt, že ak má k predmetnej kontrole k dispozícii nové doklady, dôkazy, resp. vyjadrenia, ktoré chce predložiť, môže tak urobiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením§ 46 ods. 5 daňového poriadku.“ Zároveň zdôraznila, že žalobca pri svojej ekonomickej činnosti preukázateľne nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol dostatok objektívnych skutočností, na základe ktorých je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca si deklarované právo na odpočítanie dane uplatnil neopodstatnene.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (, , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 12. 2018, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ale aj správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 07. 2018 (čoho sa žalobca taktiež domáhal v zmysle ) je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 08. 11. 2022 pri dodržaní podmienok podľa .

15. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa , , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa , , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa , alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) a lebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa , , , na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa , platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

16. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania žalovaného a správcu dane), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku v aktuálnom znení, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 daňového poriadku v aktuálnom znení, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v aktuálnom znení, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku v aktuálnom znení, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku v aktuálnom znení, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku v aktuálnom znení, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku v aktuálnom znení, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10 veta prvá a druhá daňového poriadku v aktuálnom znení, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

Podľa § 61 ods. 1 až 6 daňového poriadku v aktuálnom znení, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku v aktuálnom znení, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku v aktuálnom znení, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 74 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku v aktuálnom znení, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

17. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , , veta prvá , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

18. Z obsahu podanej žaloby, ako aj z vyjadrenia koncipienta právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní vyplýva, že žalobca v zásade namietal týchto päť podstatných skutočností: a/ nezákonný spôsob prerušenia daňovej kontroly, čím zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 46 ods. 10 daňového poriadku, keďže „za zákonný spôsob prerušenia daňovej kontroly možno považovať výlučne taký, kedy rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydané správcom dane nebude vyhotovené skôr ako v deň, kedy príslušný orgán, t. j. Finančné riaditeľstvo SR, zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu“, b/ upretie práva žalobcu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, c/ absenciu úvah žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom na jednej strane konštatuje, že „konanie správcu dane trpí procesnými vadami“ a zároveň bez bližšieho odôvodnenia uvádza, že „odvolací orgán však má za to, že tieto vady nemajú vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, vyrubovacích konaní, odvolacieho konania a II. rozhodnutia správcu dane“, d/ nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci, keďže žalobca k daňovej kontrole predložil všetky doklady, ktoré príslušné právne predpisy považujú za podmienku na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri nákupe tovaru, e/ nesprávne právne posúdenie veci, keď vzhľadom na objektívne zistené skutočnosti nebolo preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím konaním podieľa na podvodnom konaní svojich dodávateľov či odberateľov.

19. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá dňa 11. 03. 2015 (v deň uvedený v oznámení č. 9401401/5/431745/2015 z 26. 02. 2015 o daňovej kontrole) a ukončená dňa 02. 05. 2017, t. j. dňom doručenia protokolu spolu s výzvou č. 100687280/2017 z 24. 04. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy správca dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, vyhodnotil, že pre správne určenie dane je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010“), a preto vypracoval žiadosti vo forme štandardizovaného formulára „SCAC“. Prostredníctvom kontaktnej osoby pre medzinárodnú výmenu informácií (ďalej „MVI“) na daňovom úrade, bolo na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie CLO, zaslaných celkom sedem žiadostí o MVI v štandardizovanej forme č. 461349/15 (15. 05. 2015), č. 1766916/15 (11. 12. 2015), č. 577561/16, č. 577785/16, č. 577941/16 (28. 04. 2016), č. 1637656/16, č. 1637882/16 (21. 10. 2016) a dve žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 454415/15 (10. 11. 2015), č. 577941/16 (13. 09. 2016). V súvislosti so zaslanými žiadosťami o MVI využil správca dane možnosť prerušenia daňovej kontroly trikrát: od 17. 12. 2015 do 11. 03. 2016 v prípade žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 454415/15 a žiadosti o MVI č. 1766916/15 (rozhodnutie č. 21464034/2015 z 15. 12. 2015, oznámenie č. 103027030/2016 z 27. 04. 2016), od 29. 04. 2016 do 20. 10. 2016 v prípade žiadosti o MVI č. 577561/16, č. 577785/16, č. 577941/16 a žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 577941/16 (rozhodnutie č. 103027774/2016 z 28. 04. 2016, oznámenie č. 104154158/2016 z 21. 10. 2016) a od 24. 10. 2016 do 11. 04. 2017 v prípade žiadosti o MVI č. 1637656/16, 1637882/16 (rozhodnutie č. 104155652/2016 z 21. 10. 2016, oznámenie č. 100644341/2017 z 19. 04. 2017). Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly a po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola prebiehala v období od 11. 03. 2015 do 16. 12. 2015, od 12. 03. 2016 do 28. 04. 2016, od 21. 10. 2016 do 23. 10. 2016, od 12. 04. 2017 do 02. 05. 2017, t. j. celkom 353 dní). K tvrdeniu žalobcu, že lehota na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu začína

plynúť najskôr odo dňa, kedy príslušný orgán zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu, a zároveň končí tým dňom, kedy je príslušnému orgánu zaslaná odpoveď od príslušného orgánu iného členského štátu, správny súd uvádza, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia , keďže tento sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty ( ), pričom ustanovenie daňového poriadku stanovuje len jednu podmienku, a to, že deň prerušenia daňovej kontroly nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu. V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená od 17. 12. 2015 a rozhodnutie z 15. 12. 2015 č. 21464034/2015 bolo podľa poštového podacieho hárku odovzdané na poštovú prepravu dňa 16. 12. 2015. V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená od 29. 04. 2016 a rozhodnutie z 28. 04. 2016 č. 103027774/2016 bolo podľa poštového podacieho hárku odovzdané na poštovú prepravu dňa 28. 04. 2016. V treťom prípade bola daňová kontrola prerušená od 24. 10. 2016 a rozhodnutie z 21. 10. 2016 č. 104155652/2016 bolo podľa poštového podacieho hárku odovzdané na poštovú prepravu dňa 21. 10. 2016. Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia daňového poriadku. K dátumu, ktorý stanovil správca dane ako deň, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval správca dane v súlade s daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, správny súd konštatuje, že uvedené nariadenie stanovuje lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, tieto lehoty sú však záväzné len pre dožiadaný orgán. To, že dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nepostupuje v súlade s uvedeným nariadením a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti ním stanovenú, neznamená, že správca dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej nariadením Rady (EU) č. 904/2010 pokračovať v daňovej kontrole. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. S poukazom na uvedené je akýkoľvek odkaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp. zn. zo dňa 10. 07. 2018 tohto času irelevantný, a preto sa ním správny súd v tejto časti ďalej nezaoberal.

20. K procesu medzinárodnej výmeny informácií správny súd poznamenáva, že správca dane by mal prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane najskôr odoslal prostredníctvom žalovaného žiadosť o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudziemu štátu a až následne prerušil daňovú kontrolu a po doručení odpovede v daňovej kontrole pokračoval. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu voči daňovníkovi, a preto je vylúčené, aby v rámci tohto obdobia došlo k obmedzeniu základných práv a slobôd daňového subjektu.

21. Správny súd sa stotožnil s odôvodnením žalovaného, že v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Po zohľadnení obdobia, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená a lehoty neplynuli, správny súd konštatuje, že správca dane dodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, keď dňa 24. 04. 2017 vypracoval protokol z daňovej kontroly č. 100686962/2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100687280/2017 zo dňa 24. 04. 2017, doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 02. 05. 2017. Doručením protokolu spolu s predmetnou výzvou bola daňová kontrola v súlade s ustanovením § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončená.

22. S namietaným prekročením maximálnej dĺžky daňovej kontroly úzko súvisí aj druhá žalobná námietka, spočívajúca v upretí práva žalobcu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane listom zo dňa 21. 04. 2017 oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov, ktoré k daňovej kontrole predložil a v nadväznosti na ne podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku uviedol, že ak má k predmetnej daňovej kontrole k dispozícii nové doklady, dôkazy,

resp. vyjadrenia, ktoré chce správcovi dane predložiť, môže tak urobiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto oboznámenia. Predmetné oboznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 28. 04. 2017 a lehota na podanie prípadného vyjadrenia k nemu uplynula žalobcovi dňa 15. 05. 2017 (pondelok). Z uvedeného je zrejmé, že správca dane ukončil daňovú kontrolu skôr (doručením protokolu žalobcovi dňa 02. 05. 2017), ako by márne uplynula lehota na uplatnenie žalobcovho práva. V časti protokolu, ktorá je vyhradená pre vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, správca dane uviedol, že žalobca bol so zistenými skutočnosťami oboznámený, ale do dňa vyhotovenia protokolu nebolo na daňový úrad doručené žiadne vyjadrenie k uvedenému oboznámeniu.

23. Podľa § 45 ods. 2 písm. f/ daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane síce formálne umožnil žalobcovi preukázať tieto skutočnosti v rámci poskytnutej lehoty 15 dní, avšak na jej uplynutie nečakal a protokol z daňovej kontroly vyhotovil skôr (24. 04. 2017), ako si splnomocnený zástupca žalobcu predmetné oboznámenie vôbec prevzal (28. 04. 2017). Vyššie uvedený postup správneho orgánu vyhodnotil správny súd v kontexte zistených časových súvislostí ako obchádzanie zákonom stanovenej jednoročnej prekluzívnej lehoty na výkon daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 daňového poriadku). Pokiaľ by totiž správca dane pristúpil k vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly až dňom nasledujúcim po márnom uplynutí tejto lehoty a v uvedený deň ho žalobcovi aj doručil (žalobca sa k oboznámeniu nevyjadril, v dôsledku čoho by nebolo potrebné posudzovať, či daňový subjekt pochybnosti správcu dane odstránil ale nie), t. j. 16. 05. 2017, nedodržal by maximálnu lehotu trvania daňovej kontroly, pretože táto by k uvedenému dňu po zohľadnení celkovej doby prerušenia daňovej kontroly trvala až 367 dní.

24. S prihliadnutím na závažnosť zisteného pochybenia v postupe správcu dane, ktorú v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný náležite nevyhodnotil, dospel správny súd k záveru, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 daňového poriadku). V prípade, ak bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a uvedených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Pre úplnosť správny súd k veci poznamenáva, že charakter opísanej nezákonnosti vylučoval nápravu uvedeného stavu postupom podľa § 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, ktorý žalovaný v reakcii na konštatované porušenie § 45 ods. 2 písm. f/ daňového poriadku vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 22. 11. 2017 vo vzťahu k prvému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 14. 07. 2017 uviedol (strana 9), a ktorým sa správca dane vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 19. 07. 2018, potvrdeným žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, aj riadil.

25. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu podľa zrušil, pretože v konaní daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a postup v zmysle záverov správneho súdu ( ). Vzhľadom na dôvod zrušenia obidvoch rozhodnutí daňových orgánov sa s ďalšími žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe správny súd nezaoberal.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uplatnených v žalobe), priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( v spojení s o súdnych úradníkoch).

27. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.