Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-338-2015.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/338/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K.. R. K., nar. 15.4.2004, V. XXX/X, K. X., zast. matkou K.. K. K., nar. 10.4.1983, V. XXX/X, K. X., zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice, proti povinnému: N. K., nar. 2.7.1978, N. H. XX, K., o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Murgašova 3, Košice, pod. sp. zn. Ex 1168/2012, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, zo dňa 20.2.2014, č.k. 39Er/381/2013-35 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 27.12.2012 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie výživného s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 28C/1/2011-61 zo dňa 17.10.2011.
Konštatoval prvostupňový súd, že dňa 4.2.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie zo dňa 6.2.2013. Dňa 4.10.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie s prípisom, v ktorom uviedol, že vyjadrenie povinného o vyplatenie dlžného výživného, bežného výživného a časti trov exekúcie je pravdivé.
Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že predmet exekúcie, ktorým je dlžné výživné uhradil spolu s časťou trov exekúcie a bežné výživné si naďalej riadne a včas plní.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že dňa 11.10.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu vyjadrenie zákonného zástupcu oprávneného, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Pravidelnosť úhrad výživného je dosiahnutá len tým, že sú platby výživného zrážané z účtu povinného exekútorom a zároveň odkázal na svoje vyjadrenie k námietkam povinného, kde podrobne uviedol skutočnosti dôležité vo veci.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na obsah spisu, z ktorého zistil, že ešte dňa 6.5.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu vyjadrenie k námietkam povinného, v ktorom sa uvádza, že povinný je zaviazaný platiť výživné na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 28C/1/2011-61 zo dňa 17.10.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda medzi matkou oprávnenej a povinným ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. R. K., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva počnúc dňom právoplatnosti rozsudku prispievať
na výživu oprávnenej maloletej sumou 170,- eur mesačne, vždy vopred do 15-tého dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky.
Poukazujúc na obsah vyjadrenia k námietkam povinného konštatoval súd, že o námietkach povinného rozhodol súd už uznesením č.k. 39Er/381/2013-26 zo dňa 21.5.2013 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú v časti zaostalého výživného od 1.11.2012 do 31.12.2012 vo výške 340,- eur a exekúciu čiastočne zastavil, a to v časti zaostalého výživného od 1.11.2012 do 31.12.2012 vo výške 340 eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2013.
Prvostupňový súd citujúc ustanovenie § 57 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku uviedol, že ustanovenie § 57 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho podľa § 57 ods. 2, ak sú dané iné dôvody, ako sú uvedené v ods. 1., súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Ďalej zdôraznil, že je potrebné rozlišovať, či sa exekúcia zastaví v plnom rozsahu, alebo len sčasti.
Uviedol tiež, že vo vzťahu k vymáhaniu výživného však Exekučný poriadok obsahuje aj osobitné ust. § 80, podľa ktorého na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
Prvostupňový súd z obsahu spisu, vyjadrenia povinného ako aj oprávneného, zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 28C/1/2011-61 zo dňa 17.10.2011, ktorým súd okrem iného zaviazal povinného prispievať na výživu oprávneného sumou 170,- eur mesačne vopred do 15 -tého dňa kalendárneho mesiaca k rukám zákonného zástupcu. Zároveň vyvodil záver, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné, že povinný riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť, čo potvrdil aj súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Zdôraznil, že predpokladom zastavenia exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku je kumulatívne naplnenie podmienok stanovených v zákone. Predpokladom je, že povinnému sa vykonávajú zrážky zo mzdy, resp. iných príjmov a tieto sa vykonávajú už len ohľadne bežného výživného a možno predpokladať, že povinný si bude svoju vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne.
Keďže sa exekúcia vedie už len na bežné výživné, pričom možno predpokladať, že povinný si bude svoju vyživovaciu povinnosť plniť naďalej dobrovoľne, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil. Na záver uviedol, že v prípade, že si povinný v budúcnosti nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla uznesenie o zastavení exekučného konania zrušiť a v exekučnom konaní riadne pokračovať. Nesúhlasila so zastavením exekúcie a uviedla, že návrhom na vykonanie exekúcie voči povinnému zo dňa 27.12.2012 sa domáhala vymoženia výživného s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 28C/1/2011-61 zo dňa 17.10.2011 z dôvodu, že povinný si neplnil bežné výživné spôsobom uvedeným vo vyššie uvedenom rozsudku, výživné platil len na základe opakovaných urgencií zo strany matky (niekedy aj s mesačným oneskorením), pričom tento stav sa opakoval každý mesiac. Uviedla ďalej, že od minulého roka je na plnom invalidnom dôchodku, teda jej finančné prostriedky sú značne obmedzené a podstatnú časť jej rozpočtu na dostatočnú výchovu a výživu oprávnenej tvorí práve výživné. Považovala konanie povinného v celosti za účelové, a to s cieľom presvedčiť súd, že po zastavení exekučného konania si bude pravidelne plniť povinnosť uloženú mu súdom. Mala však za to, že nie je dôvodne predpokladať, že povinný si po zastavení exekučného konania bude plniť svoju povinnosť, platiť na oprávnenú výživné riadne a včas.
Ďalej uviedla, že je pravdou, že povinný odkedy sa dozvedel, že matka oprávnenej podala návrh na začatie exekúcie, si plní svoju povinnosť riadne a včas, avšak toto konanie považuje matka oprávnenej za účelové a zdôraznila, že to bola práve hrozba exekúcie, ktoré donútila povinného k riadnemu plneniu
si povinností. Uviedla, že je presvedčená, že po zastavení konania opätovne nastane stav ako pred začatím exekučného konania, čím dôjde k výraznému narušeniu podstaty a účelu výživného, t.j. ochrany dieťaťa ako ekonomický najslabšieho subjektu, pričom vzhľadom na invaliditu matky oprávnenej, t.j. jej znížený rozpočet, je dôvodne predpokladať, že uvedený stav nastane, čo i len jedným omeškaním plnenia si povinnosti povinným.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že je si vedomý potrebami maloletej Natálie a ubezpečil, že výživné bude uhrádzať pravidelne a presne podľa rozhodnutia súdu vždy vopred k 15 dňu v mesiaci k rukám maloletej R.. Na to, aby to prebiehalo v prospech maloletej R. vyhlásil, že v Slovenskej sporiteľni, kde ma vedený účet zadá trvalý príkaz na úhradu výživného.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu (§ 374 ods. 4 O.s.p.), a preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné.
Exekučným titulom v exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 17.10.2011, č.k. 28C/1/2011-61, ktorým súd manželstvo povinného N. K., nar. X.X.XXXX a K. K., rod. Q., nar. XX.X.XXXX (matky maloletej R. K., nar. XX.X.XXXX) rozviedol a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. oprávnenej na čas po rozvode manželstva tak, že maloletú oprávnenú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca (povinného) zaviazal prispievať na výživu maloletej, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku sumou 170 eur mesačne vždy vopred do 15-tého dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2011.
Vychádzajúc z obsahu exekučného spisu (z listinných dôkazov, vyjadrenie povinného i oprávnenej) je nesporné, že v časti zaostalého výživného vo výške 340 eur za obdobie od 1.11.2012 do 31.12.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a čiastočne zastavená, a to v časti zaostalého výživného za uvedené obdobie, keďže k úhrade uvedenej sumy došlo pred začatím exekučného konania, v dôsledku čoho nebol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie v tejto časti dôvodný, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj sama oprávnená.
S poukazom na vyššie uvedené, exekúciou na základe vydaného exekučného titulu sa teda vedie iba na bežné výživné, povinný si riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť, čo vyplýva aj z vyjadrenia súdneho exekútora k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v konečnom dôsledku aj z odvolania oprávnenej, aj keď matka oprávnenej toto konanie povinného považuje za účelové.
Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
Citované zákonné ustanovenie, v prípade, že ide len o bežné výživné, dáva možnosť konanie zastaviť, ak podľa správania sa povinného možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
V danom prípade súd prvého stupňa správne uzavrel, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a preto správne rozhodol, pokiaľ exekúciu zastavil, keďže k tomu boli splnené zákonné podmienky.
Povinný je v trvalom pracovnom pomere, exekúcia sa týka len bežného výživného, povinný si riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť a vychádzajúc aj z jeho vyjadrenia, je si vedomý potrebami
maloletej a sám vyhlásil, že výživné bude naďalej uhrádzať pravidelne podľa rozhodnutia súdu za účelom riadnej a pravidelnej úhrady zabezpečí aj trvalý príkaz na úhradu výživného. V prípade, že by si povinný v budúcnosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, tak ako na to poukázal aj súd prvého stupňa, oprávnený môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.