Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-194-2015.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne: Q.. S. S., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Y., G. XX, proti žalovanému: Q.R. Z.R., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX S. XX, o zaplatenie 400,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne zamieta.
Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť 400 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Poukázala na to, že so žalovaným uzavrela ústnu zmluvu o pôžičke v roku 2010 na sumu 700 €. Čas plnenia nebol dohodnutý a preto v roku 2014 vyzvala žalovaného na splnenie peňažného dlhu do mája 2014. Žalovaný jej v apríli 2014 splatil sumu 150 €, pričom žalobkyňa požadovala vrátiť zostatok pôžičky vo výške 400 € do konca mája 2014. Žalovaný ju požiadal o predĺženie termínu splatnosti pôžičky, čomu žalobkyňa vyhovela a termín predĺžila do konca júna 2014. Keďže žalovaný termín nedodržal obrátila sa 01.12.2014 na mediačnú kanceláriu za účelom mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaný sa počas mediácie vyjadril, že dlžnú sumu jej nevráti.
Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že pôžičku poskytla žalovanému počas ich spolužitia, ale nepamätala si dátum, bolo to asi v roku 2010, keď žalovaný potreboval 700 € na kúpu auta a sľúbil jej, že ich vráti. Mal ich vrátiť do konca mája 2014, nakoľko tak ho vyzvala. Uhradil jej čiastku 150 € na účet a potom už ďalej neplatil. Sľuboval, že peniaze vráti, keď bude mať. Z pôžičky splatil sumu 150 €, ktorú poslal na účet a ďalšiu sumu 150 € mu žalobkyňa započítala kvôli nezaplatenej poistke. Žalobkyňa mala nehodu s vozidlom, ktoré bolo napísané na žalovaného a všetky záležitosti vybavil žalovaný, pričom bol tam dlh na poistnom, ktorý uhradil žalovaný, preto mu to odrátala z nesplatenej pôžičky a zostatok je žalovaná suma. So žalovaným sa rozišli v máji 2013 a od tej doby ho stále žiadala, aby jej vrátil požičanú sumu. Nevedela v konaní predložiť listinný dôkaz a to písomnú zmluvu o pôžičke, avšak predložila ako dôkaz výpis z účtu, z ktorého vyplýva platba 150 € a výpis z SMS komunikácie účastníkov, kde sa o pôžičke hovorí. Zároveň zdôraznila, že počas spolužitia vybrala na svoje meno ďalší úver, ktorý ale spláca žalovaný a pravidelne jej na účet posiela 90 € mesačne. Dňa 11.04.2014 jej však vložil na účet sumu 240 €, z čoho vyplýva, že bežná splátka 90 € bola navýšená o sumu 150 €, ktorú žalobkyňa započítala žalovanému na úhradu pôžičky. Ako svedkyňu navrhla vypočuť svoju matku, ktorá telefonovala so žalovaným, ktorý jej sľúbil, že pôžičku vráti. K výpovedi svedkyne žalobkyňa uviedla, že svedkyňa nevedela o úvere vo výške 6000 €, ktorý si vybrala na svoje meno a ktorý spláca žalovaný, ale vedela len o pôžičke vo výške 700 €, ktorú poskytla žalovanému a o tom so žalovaným telefonovala.
Žalobkyňa ďalej poukázala na výpis z SMS komunikácie, kde stále žiadala žalovaného o vrátenie sumy 400 € a žalovaný jej na to odpisoval, že nemá finančné prostriedky.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz 21Ro/382/2014-11 zo dňa 05.02.2015, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. V odpore uviedol, že nepožičal si od žalobkyne tvrdenú sumu a teda popieral, že by došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke v roku 2010. Pri mediácii sa vyjadril tak, že sumu 400 € nezaplatí z dôvodu, že žiadnu zmluvu neuzavrel. Naviac poukázal na to, že počas spolužitia vynaložil na žalobkyňu náklady a to: 1000 € na spoločnú dovolenku, 2000 € na spoločné výlety za štyri roky, 170 € na vstavanú skriňu, 240 € polovicu nájomného, 150 € na kúpu TV, 150 € za nedoplatok za byt, 1000 € za tri roky na náklady na auto, 3000 € za štyri roky na príspevky na dieťa žalobkyne, 170 € na sedaciu súpravu, 100 € na kožené kreslo, 70 € na obývaciu stenu, 70 € na komodu. Žalobu považoval za nedôvodnú.
Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa mu nepožičala sumu 700 € v roku 2010 a teda popieral to, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že spláca úver na meno žalobkyne, kde je zostatok cca 2000 € a ktorý uhrádza mesačne po 90 €. Uhradil aj mimoriadny vklad vo výške 240 €, ale jednalo sa o splatenie tohto úveru. V telefonickej komunikácii s matkou žalobkyne spolu hovorili o úvere, nakoľko mala obavu, či bude úver splatený. Žalovaný uviedol, že do konca roku 2015 ten úver vyrovná a riadne ho spláca. Čo sa týka SMS komunikácie žalovaný poukázal na to, že jedná sa o pomstu žalobkyne, nakoľko sa spolu rozišli, keď ju žalovaný nechal, ona chcela vzťah obnoviť s čím on nesúhlasil a preto vznikli následne hádky. V SMS komunikácii sa nič nepíše o tom, že by sa realizovala nejaká pôžička zo strany žalobkyne. Žalovaný naviac poukázal na to, že zmluva o pôžičke nemohla vzniknúť, nakoľko nebola ani určená výška pôžičky, všetko si vytvorila a vymyslela žalobkyňa. Medzi účastníkmi bol vzťah priateľ - priateľka a prebiehal medzi nimi vzájomný tok peňazí, pričom mnoho vecí financoval aj žalovaný. Takisto v tvrdenej pôžičke nedošlo ani k určeniu doby, kedy sa mala požičaná suma vrátiť. Nebol určený ani deň splatnosti a preto žalobkyňa sa nemala domáhať žalobou plnenia, ale mala sa domáhať najprv určenia, kedy má byť dlh vrátený. Poukázal aj na otázku premlčania, nakoľko je dôležitá otázka, kedy prvýkrát žiadala vrátenie pôžičky. V prípade, že pôžička podľa žalobkyne mala byť poskytnutá v roku 2010, tak v roku 2013 by uplynula premlčacia doba v prípade, že pýtala vrátiť peniaze hneď. Trval na tom, že zmluva o pôžičke vôbec nevznikla a v prípade, že by vznikla, tak mal vyššie uvedené námietky. Namietal aj výsluch matky žalobkyne, nakoľko sa jedná o jej blízku príbuznú.
K výsluchu svedkyne uviedol, že spolu sa v telefóne rozprávali o úvere, ktorý bol pôvodne vo výške 6000 € a následne po telefonáte sa aj spísal dodatok ohľadom toho, kedy ho žalovaný splatí. So svedkyňou sa nerozprávali o žiadnej pôžičke vo výške 700 €, nakoľko takúto sumu žalovaný nedlhoval. To, čo bol dlžný žalobkyni spísali písomne a jedná sa o zostatok úveru, ktorý riadne spláca.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Ľ. S., matky žalobkyne, z výsluchu ktorej vyplynulo, že v lete 2014 telefonovala so žalovaným a rozprávali sa o tom, aby vrátil peniaze, ktoré si požičal a žalovaný jej sľúbil, že vráti peniaze najprv do konca školského roka a potom do konca roka 2014. Svedkyňa vedela o sume 700 €, ktoré žalovaný sľúbil vrátiť pri telefonickom rozhovore. O pôžičke svedkyňa vedela od žalobkyne z dôvodu, že žalovaný jej niečo spláca. Osobne nebola prítomná pri uzatváraní pôžičky, len vedela od dcéry, že požičala žalovanému peniaze na niečo s autami. Vedela o sume 700 €, ktoré bol dlžný žalobkyni. Ďalej svedkyňa uviedla, že nevedela o tom, že by účastníci mali medzi sebou nejaký úver vo výške 6000 €. Vedela len o sume 700 €. Svedkyňa potvrdila aj to, že po telefonáte so žalovaným žalobkyňa a žalovaný medzi sebou spísali doklad. Z konfrontácie medzi svedkyňou a žalovaným vyplynulo, že svedkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že hovorili o pôžičke vo výške 700 € a z tvrdenia žalovaného vyplynulo, že sa rozprávali o zostatku úveru vo výške 6000 €, ktorý on spláca a po telefonickom rozhovore spísali aj písomne, čo je dlžný žalobkyni.
Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Zo Záverečnej správy o odmietnutí mediacie zo dňa 11.12.2014 vyplýva, že mediácia bola ukončená z dôvodu, že žalovaný nesúhlasil s riešením sporu, nakoľko uviedol, že požadovanú sumu nevráti, nakoľko neexistujú dôkazy o takomto dlhu.
Z výpisu z účtu žalobkyne za obdobie od marca 2014 do mája 2014 vyplýva, že boli realizované vklady 11.03.2014 vo výške 90 €, 11.04.2014 vo výške 240 € a 14.05.2014 vo výške 90 €.
Z SMS komunikácie medzi účastníkmi v období medzi 01.03.2014 až 10.12.2014 súd zistil, že žalobkyňa viackrát požadovala od žalovaného vrátenie dlžnej sumy. Pri úhrade sumy 240 € dňa 11.04.2014 na účet žalobkyne bola SMS komunikácia, kde žalobkyňa vyzývala žalovaného na zaplatenie splátky 90 € plus 300 €, pričom žalovaný jej odpísal, že posiela 90 € a 150 €. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá peniaze, nepožičia si a je rád, že aspoň takto sa to podarilo. Zo správy z 02.05.2014 vyplýva, že žalobkyňa žiadala splátku a navyše 400 €. Z odpovede žalovaného vyplýva, že 90 € pošle dvanásteho a ostatné, keď bude mať. Zo správy žalovaného z 19.05.2014 vyplýva, že sa ospravedlňuje, že neposlal peniaze, keď sa mu niečo uvoľní, tak pošle. Na ďalšie výzvy žalobkyne, aby poslal peniaze, žalovaný dňa 13.06.2014 odpovedal: „Keď nemám peniaze nazvyš, tak neviem, akonáhle zarobím, tak pošlem. Keď budem mať, tak ti pošlem a hotovo. Rob, čo chceš.“ Dňa 20.06.2014 žalovaný na výzvu na zaslanie peňazí uviedol: „Rád by som, ale nemám. Potrebujem zaplatiť pokutu.“ Zo správy žalobkyne zo dňa 14.07.2014 vyplýva, že či žalovaný nie je schopný jej dať 400 € s tým, že čo podpísal papier, má zaplatiť celý úver do 31.12.2015, pričom žalovaný jej na výzvu, či jej dá 400 € odpovedal 14.07.2014 - „Dám, keď budem mať navyše, teraz nemám.“ Zo správy žalobkyne z 25.07.2014 vyplýva, že sa chce so žalovaným stretnúť a spísať papier, že jej vráti 400 €, na čo žalovaný odpovedal toho istého dňa, že nemá teraz navyše. Dňa 26.09.2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie 400 €, ktoré jej má dať na ruku. Opätovne dňa 03.11.2014 ho vyzvala na vrátenie 400 €. Dňa 03.11.2014 žalovaný odpovedal, že: „Keď budú. Skús súd a možno prídeš aj o gate.“
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto ju zamietol.
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 400 € istiny s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky, ktorú mala poskytnú žalovanému v roku 2010 v celkovej výške 700 €, z ktorej jej dlhoval sumu 400 €.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 Občianskeho zákonníka (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou zmluvy je dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Stačí aj dohoda v tom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôli dlžníka.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť preukázať tvrdenú skutočnosť. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.
Žalobkyňa v konaní tvrdila, že uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke v bližšie neurčený deň v roku 2010, kde mu mala požičať sumu 700 € na zakúpenie auta a žalovaný mal vrátiť uvedenú sumu. V konaní nevedela predložiť žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a tvrdila, že došlo k ústnej zmluve o pôžičke. Následne poukázala na SMS komunikáciu so žalovaným, z ktorej vyplýva, že ho vyzývala na vrátenie dlžnej sumy 400 €, pričom žalovaný je sľuboval vrátenie, resp. oznamoval, že teraz nemá. Zároveň žalobkyňa poukázala aj na výsluch svedkyne - svojej matky, ktorá v telefonickom rozhovore vyzývala žalovaného na vrátenie pôžičky a tento jej sľúbil, že pôžičku vráti.
Žalovaný na druhej strane popieral to, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a namietal výpoveď svedkyne v tom smere, že zaviazal sa splatiť úver, ktorý na svoje meno vybrala žalobkyňa a ktorý splácal aj po tom, čo sa rozišli a to po 90 € mesačne.
Na základe uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, ktorým by preukázala, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke so žalovaným na sumu 700 € a že by z tejto pôžičky žalovaný dlhoval ešte sumu 400 €. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobkyňa len tvrdila, že požičala žalovanému uvedenú sumu, avšak nevedela uviesť ani dátum, kedy sa tak malo stať. Žalobkyňa uviedla, že z uvedenej sumy jej žalovaný zaslal 150 € na účet a 150 € mu odpočítala ako náklady, ktoré zaplatiť v súvislosti s poistnou udalosťou ohľadom motorového vozidla. Je pravdou, že v SMS komunikácii žalobkyňa vyzývala žalovaného, aby jej doplatil sumu 400 €, avšak nie je tam nikdy uvedený titul, na základe ktorého má byť žiadaná suma zaplatená. Naviac obidvaja účastníci zhodne potvrdili, že po telefonickom rozhovore svedkyne so žalovaným uzavreli písomnú dohodu ohľadom splatenia úveru pôvodne vo výške 6000 € na meno žalobkyne, ktorý spláca žalovaný.
Za daného dôkazného stavu súd mal zato, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, nakoľko v prípade, že by existovala dlžná suma z titulu pôžičky, určite by bola uvedená v písomnom potvrdení, v ktorom sa žalovaný zaväzoval doplatiť úver na meno žalobkyne. Keďže jednoznačne nebolo v konaní preukázané poskytnutie finančných prostriedkov pre žalovaného, súd v týchto pochybnostiach nemohol priznať právo žalobkyne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Neúspešnej žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.