Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cb-124-2013.pdf
PDF · 91.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobkyne: U. - V., F.. F. E..D.., F. F. X. V., O. P. XX, C.: XXXXXXXX, zast. advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL s.r.o. so sídlom v Bratislave, Panská 17, proti žalobcovi Z. X, F..E..D.. F. F. X. V., P. XX, C.D.: XXXXXXXX v konaní o zaplatenie 1 496,28 Eur s prísl.
rozhodol:
žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 496,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 496,28 Eur od 23.02.2013 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 89,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 719,26 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 496,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 23.02.2013 až do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná si u žalobkyne objednala tovar U. I. XX X. U. X J. XXX M., N. R. XXX M. X. U. XXX M., D. F. XXX X. U. XXX G. na základe objednávky zo dňa 21.01.2013. Dňa 22.01.2013 žalovaná si objednaný tovar prevzala, čo potvrdila svojim podpisom na objednávke č. K.. Dňa 23.01.2013 vystavila žalobkyňa žalovanej faktúru č. I. na sumu 1 496,28 Eur splatnú dňa 22.02.2013. Nakoľko žalovaná nezaplatila svoju pohľadávku, žalobkyňa vyzvala žalovanú upomienkou zo dňa 23.05.2013 a 07.06.2013 a taktiež predžalobnou výzvou zo dňa 21.08.2013 na úhradu dlžnej pohľadávky. K odporu žalovanej žalobkyňa uviedol, že merania, ktoré žalovaná požadovala, neboli vysvetlené, ako mali súvisieť s uplatneným nárokom. Žalobkyňa aj v minulosti dodávala žalovanej rovnaký tovar a žalovaná s ním bez akýchkoľvek dokladov manipulovala, používala ich a jediný problém bol vždy len s úhradou faktúry, pričom žalovaná vždy faktúry uhradila, takže ide o účelové tvrdenia žalovanej. Pokiaľ ide o žalovanej spochybňované prevzatie tovaru, žalovaná ani raz nepoužila takúto argumentáciu, pričom žalobkyňa prekladala žalovanej opakované výzvy na úhradu záväzku. Žalovaná taktiež dňa 01.10.2013 doručila žalovanej stanovisko k výzve právneho zástupcu žalovanej zo dňa 21.08.2013 na zaplatenie záväzku s tvrdením, že predmetný záväzok bude riešený s termínom 15.10.2013, pričom svoj postup žalovaná odôvodnila zvýšeným počtom pohľadávok, čo žalobkyňa považuje za konklugentné uznanie záväzku. Žalobkyňa uviedla, že že technické listy majú charakter všeobecnej informácie, pričom presne sa získavajú skúškami pri výrobe. Zamestnanec žalovanej pán M. si osobne vyžiadal všetky potrebné informácie a zúčastňoval sa namiešania dodaných látok, pričom nešlo o prvú dodávku. Zákonný certifikát bol žalovanej poskytnutý a tento sa nachádza aj na webová stránke, kde mala žalovaná možnosť sa kedykoľvek s ním oboznámiť, pričom medzi účastníkmi dlhodobo obchodný styk prebiehal, čo žalobkyňa predložila viacerými faktúrami, pričom uvedené faktúry preberal zamestnanec žalovanej pán I. P. s rodným číslom XXXXXX/XXXX, ktorý sa aj podpisoval, čo zodpovedá aj podpisu na prijatej objednávke a z ostatných faktúr.
Súd vydal vo veci dňa 06.11.2013 platobný rozkaz, ktorým súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná, ktorá namietala, že pred dodaním tovaru bolo žalobkyňou zabezpečené skúšobné meranie pre dosiahnutie najideálnejšieho dávkovania jednotlivými chemikáliami používanými pre zušľachtenie betónových zmesí, pričom o tejto skúške nemá žalovaná žiadny záznam. O tom či bol tento technologický postup dávkovania doložený, taktiež pri dodávke podľa faktúry I. nebola žalovanej dodaná komplet dokumentácia k uvedeným položkám a to technický list výrobku, správna manipulácia s výrobkom, vyhlásenie o zhode a zákonný certifikát, tovar takéhoto charakteru bez certifikáciu podľa žalovanej nemožno považovať za kompletnú dodávku. Taktiež potvrdenie príjemcu na objednávke zo dňa 22.01.2013 je podpísaný osobou, ktorú žalovaná nedokázala identifikovať ani na základe rodného čísla.
Podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Súd nariadil pojednávanie ktorého sa nezúčastnila žalovaná a žiadala ospravedlniť neúčasť a odročiť pojednávanie z dôvodu dlhšiu dobu pripravovanej služobnej cesty konateľa spoločnosti C.. R.. L. Y.. Nakoľko uvedená žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania bola doručená súdu až 30.07.2015, t.j. deň pred termínom pojednávania, pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 20.07.2015, žalovaná bola riadne poučená podľa § 119 Občianskeho súdneho poriadku o náležitostiach žiadostí o výzvu, ako aj uvedenie prípadného telefonického kontaktu alebo elektronickej adresy, na ktorej je možné ju kontaktovať. Súd vyhodnotil s poukazom na § 119 ods. 1, že nejde o dôležitý dôvod o odročenie pojednávania, preto mal za to, že nakoľko žalovaná bola riadne predvolaná na termín pojednávania, nedostavila sa na pojednávanie a nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, a to aj s prihliadnutím na to, že na samotné vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že ide o dlhodobo plánovanú, dlhšiu dobu pripravovanú služobnú cestu, pričom neuviedla súdu, napriek poučeniu podľa § 119 O. s. p., kedy sa presne dozvedela o dôvode pre odročenie pojednávania, pričom výzvu prevzala dostatočne skoro, súd neprihliadal na takúto žiadosť o odročenie pojednávania. Súd potom ďalej postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalovanej, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením sa s písomnými dôkazmi : faktúry so zaúčtovaním č. I. XXXXXXX, prijatej objednávky na č.l. 8, upomienky na č.l. 9, 10, 11 s doručenkou na č.l. 13, stanoviska k listu na č.l. 14, stanoviska k listu zo dňa 21.08.2013, výpisu z obchodného vestníka zo dňa 19.01.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná pôvodne v obchodnej forme spoločnosti s ručením obmedzením pod obchodným názvom T., F..E..D.., F. F. E. X, G. si v priebehu konania zmenila obchodné meno na Terminal 2, s.r.o., Prievozská 18, Bratislava 2 s identickým IČO. Žalobkyňa vyfakturovala žalovanej faktúrou č. FV 2130056 zo dňa 23.01.2013 sumu vo výške 1 496,28 Eur so splatnosťou 22.02.2013 dodávku tovarov v sume 1 496,28 Eur. Prijatie objednávky bolo podpísané fyzickou osobou s uvedením rodného čísla 540326/3360, ktorý na základe predložených faktúr zodpovedal zamestnancovi žalobkyne I. P., ktorý bol podpísaných na faktúrach ktoré boli vyúčtované na základe obchodného styku medzi žalobkyňou a žalovanou aj zo dňa 18.04.2011, 22.07.2011, 22.08.2011, 22.11.2011, 18.01.2012, 11.09.2012, 23.01.2013 a aj z prepravnej listiny T. S. zo dňa 16.11.2011 podpísaného ručne, uvedenou osobu s identickým rodným číslom. Nakoľko žalovaná nezaplatila žalobkyni uvedenú sumu, žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy upomienkou zo dňa 23.05.2013, 07.06.2013 a predžalobnou výzvou zo dňa 21.08.2013, ktorá bola preukázateľne doručená žalovanej dňa 23.08.2013. Žalovaná vo svojom stanovisku zo dňa 26.09.2013 uviedla, že potvrdzuje, že predmetný záväzok bude riešený s termínom do 15.10.2013, čo žalovaná zdôvodnila pohľadávkami, ktoré žalovanej neprimerane narástli v tomto čase a rieši ich postupným sanovaním s dátumom od 15.10.2013.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinný k dňu 23.01.2013, t.j. vystavenia faktúry (ďalej len „ObZ“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 ObZ., predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 ObZ., kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 ObZ., kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 365 ods. 1 ObZ., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 23.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi prebiehal obchodný styk, a v rámci neho vznikla ústne dohodnutá kúpna zmluva podľa § 409 ods. 1 ObZ a záväzkový vzťah podľa § 488 OZ, na základe ktorej žalobkyňa dodala žalovanej tovar v hodnote 1.496,28 Eur a previedla vlastnícke právo na žalovanú k nemu a žalovaná bola povinná zaplatiť kúpnu cenu. Suma, ktorá mala byť žalovanou zaplatená, bola žalobkyňou riadne vyfakturovaná žalovanej, ktorá túto faktúru prevzala dňa 23.01.2013 prijatou objednávkou. Žalovaná nesplatila uvedenú faktúru vystavenú dňa 23.01.2013 v lehote splatnosti 22.02.2013, čím sa dostala do omeškania podľa § 365 ods. 1 ObZ. Medzi účastníkmi teda vznikol záväzkový vzťah podľa § 488 OZ a kúpna zmluva podľa § 409 ods. 1, na základe ktorej si žalobkyňa ako predávajúci podľa § 411 ObZ splnil svoje povinnosti. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v zmysle § 447 a § 448 ObZ riadne a včas, čím sa dostala. do omeškania podľa § 365 ods. 1 ObZ, nakoľko nesplnila riadne a včas svoju pohľadávku, čím vznikol žalobkyni nárok popri nároku na zaplatenie kúpnej ceny aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 s odkazom na § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Tento bol v čase omeškania vo výške 8,75 % ročne, na ktorý súd spolu s dlžnou sumou zaviazal žalovanú. Námietky žalovanej vyjadrené v odpore súd nevyhodnotil ako dôvodné, žalovaná nepreukázala žiadnu dohodu ohľadom skúšobných meraní dodanie technických listov a zákonných certifikátov, ani nepreukázala spochybnenie prevzatia tovaru neidentifikovateľnou osobou, ktorá mala konať za žalovanú, nakoľko z vykonaného dokazovania súd mal za to, že túto prevzala osoba zamestnanca žalovanej I. P., ktorá dlhodobo v rámci obchodného styku preberala tieto tovary, pričom žalovaná prostredníctvom zamestnanca si vyžiadala všetky potrebné informácie. Iný zamestnanec žalovanej (pán M.) sa zároveň zúčastňoval pri namiešaní predmetu kúpnej
zmluvy a zároveň bol aj poskytnutý zákonný certifikát, pričom tento sa nachádza na webovej stránke, kde sa mala možnosť žalovaná s ním oboznámiť. Keďže obchodný styk medzi účastníkmi už prebiehal dlhodobo aj v minulosti a to najneskôr od 18.04.2011 až do 23.01.2013, pričom žalovaná uhrádzala kúpnu cenu za tovary. Je preto zrejmé, že ak by boli nejaké nedostatky zo strany žalobcu, tento styk by neprebiehal takmer 2 roky, žalovaná by nehradila kúpnu cenu za dodané tovary, ale by tovar riadne reklamovala, čo sa neudialo. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval výhrady žalovanej za relevantné a pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na ne preto neprihliadol.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech pozostávajúci z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku vo výške 89,50 Eur podľa § 137 O.s.p. Súd priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 18.09.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 30.06.2015 a účasť na konaní pred súdom dňa 31.07.2015, pričom odmena za jeden úkon predstavovala 71,37 Eur podľa ustanovenia Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K tomu súd priznal náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby v roku 2013 a 7,81 Eur a za úkony právnej služby v roku 2015 vo výške á 8,39 Eur. Ďalej súd priznal náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za cestu z Bratislavy do Lučenca a späť za 12 začatých pol hodín vo výške 167,76 Eur, náhradu pohonných hmôt vo výške 170,75 Eur a náhradu za použitie motorového vozidla v cene pohonnej hmoty 1,554 Eur za 1 liter pohonných hmôt v priemernej spotrebe 10,2 litra na 100 km a ceste tam a späť 2 x 250 km, čím dokopy náhrada trov právneho zastúpenia činí sumu 716,96 Eur, ktoré súd priznal a vyčíslil v súlade s § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 4 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a § 7 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla a § 1 ods.1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.