Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-600-2001.pdf
PDF · 70.15 KB
No categories available
0Er/600/2001
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mraziarne a.s., naposledy so sídlom M. Rázusa 7, Žilina, IČO: 31 562 639, proti povinnému: Vlastimil Lúčan LUNA, s miestom podnikania Dúbrava 394, IČO: 17 875 463, pre vymoženie 291,16 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu SNP 666/12, Žilina, náhradníkom súdnej exekútorky JUDr. Veroniky Kučavíkovej, pod sp. zn. Ex 625/01K, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 0Er/600/2001-51 zo dňa 10. 3. 2015, takto
rozhodol:
Súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi sa náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Veronikou Kučavíkovou sa dňa 7. 6. 2001 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 625/2001 na vymoženie pohľadávky vo výške 8.771,50 Sk s prísl., priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/832/2000 zo dňa 7. 12. 2000. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 007823* zo dňa 22. 6. 2001, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8.771,50 Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Uznesením č. k. 0Er/600/2001-51 zo dňa 10. 3. 2015 súd na základe podnetu súdneho exekútora exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že oprávnený bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania, a povinný je podľa zistení súdneho exekútora nemajetný. Exekučný súd zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Marián Janec v časti výroku o trovách exekúcie. Podané odvolanie odôvodnil tým, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania, ktoré musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 a 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Rozhodovanie o náhrade trov je integrálnou súčasťou rozhodnutia, ktorým súd exekučné konanie zastavuje aj napriek tomu, že Exekučný poriadok ustanovil túto povinnosť až s účinnosťou od 1. 9. 2005. Každé rozhodnutie všeobecného súdu musí byť so zreteľom na konkrétne okolnosti odôvodnené spôsobom, z ktorého logicky presvedčivo vyplývajú jeho právne závery. V tejto situácii bol súd povinný zohľadniť zmysel a účel náhrady trov konania a použiť taký výklad zákona, ktorý by neporušoval základné práva exekútora podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V rámci exekučného konania zložil oprávnený preddavok na vykonanie exekúcie vo výške 33,19 eur. Nakoľko oprávnený zanikol, avšak zostal jeho majetok, je potrebné, aby súd nariadil dodatočnú likvidáciu spoločnosti, v rámci ktorej bude možné zúčtovať náklady na exekúciu z preddavku na vykonanie exekúcie. Na to je potrebné rozhodnutie o trovách exekúcie. Na základe uvedeného žiadal súdny exekútor zrušenie napadnutého uznesenia a priznanie trov exekúcie vo výške preddavku 33,19 eur.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Odvolanie súdneho exekútora smerovalo voči rozhodnutiu súdneho úradníka vo výroku o trovách exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. V súlade s citovanými ustanoveniami sa podaním odvolania rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušilo v časti výroku o trovách exekúcie a vo veci opätovne rozhodne zákonná sudkyňa.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Pôvodným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktoré vo výroku o trovách napadol odvolaním súdny exekútor, bolo zároveň rozhodnuté o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, a to na základe podnetu súdneho exekútora v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z Obchodného registra Okresného súdu Žilina bolo zároveň zistené, že oprávnený bol dňa 14. 9. 2012 ex offo vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie odvolanie podané nebolo, a tieto nadobudli právoplatnosť dňom 16. 4. 2015.
Súd nespochybňuje skutočnosť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, v zásade proti povinnému (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne proti oprávnenému (§ 203 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci však ide o špecifickú situáciu, keď nie je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného ani oprávneného. Povinný bol predmetným rozhodnutím exekučného súdu uznaný za nemajetného, t. j. súd konštatoval, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, s čím sa stotožnil aj samotný súdny exekútor, ktorý navrhoval zastavenie exekúcie práve z tohto dôvodu. Ak teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo by v rozpore s vnútornou logikou súdneho rozhodnutia, keby súd povinného na náhradu trov exekúcie zaviazal. Ako vyplýva z obsahu odvolania súdneho exekútora, tento žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 33,19 eur zrejme proti oprávnenému s
tým, že tieto by boli následne uplatnené pri dodatočnej likvidácii spoločnosti. Takýto postup však nie je možný, nakoľko oprávnený nie je t. č. spôsobilým účastníkom konania. Súd nemôže v žiadnom prípade konať s osobou, ktorá zanikla (výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu), t. j. s osobou neexistujúcou, ani nemôže takúto osobu zaviazať na náhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na skutkový stav, keď neexistuje subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie, rozhodol súd o trovách exekúcie súdneho exekútora tak, že mu náhradu týchto nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.