Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-150-2014.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., MBA, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. júla 2015 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. I., nar. XX.XX.XXXX P. L., trvale bytom K., B. Z. Č.. XXX/XX, C. L., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice,
j e v i n n ý, ž e
dňa 10.3.2014 v čase okolo 07.40 hod. na ulici kpt. Nálepku číslo 15, v Oddelení výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, ráno po výdaji raňajok a po predchádzajúcej slovnej hádke s viacerými odsúdenými ohľadom jednotného oblečenia odsúdených na výdaj stravy, pred ods. T. W., C.. J. T., C.. I. L., C.. P. L., C.. T. W. ako aj ostatnými odsúdenými oddielu C2 nastúpenými pred ubytovňou odsúdených, po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach zo strany ods. T. T., B.. X.XX.XXXX P. W., O. X. V. Č. XXX, C. W., tohto fyzicky napadol tak, že ho jedenkrát udrel zovretou päsťou do oblasti tváre, čím mu takto spôsobil zatvorenú zlomeninu nosa bez posunutia úlomkov, odreninu a zmliaždenie ľavej zygomatickej krajiny tváre, s predpokladanou dobou liečenia nepresahujúcou 10 dní a škodu na bolestnom v sume 403,- eur,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a fyzicky, verejne sa dopustil výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona ďalší úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu poškodenému T. T., B.. X.XX.XXXX, O. X. V., Ž. Č.. XXX/XX vo výške 403,- eur.
odôvodnenie:
Dňa 15.12.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na obvineného Y. I. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. I., výsluchom svedka poškodeného T. T., výsluchom svedkov P. L., T. W., J. T., T. W. H. I. L., výsluchom znalcov MUDr. Petra Kľoca a MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej a čítaním listinných dôkazov a to správy o zdravotnom stave a lekárskych správ poškodeného T. T., spisu ÚVV a ÚVTOS Prešov č. XXXXXX/XXXX-X J., odpisu z registra trestov, charakteristiky ÚVV a UVTOS Prešov, správy Obce Fintice, správy ÚVV a ÚVTOS Košice, fotokópií disciplinárnych trestov, správy o zdravotnom stave obžalovaného a výpisu zdravotnej dokumentácie poškodeného T. T. a na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok, tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, sa stal, tento napĺňa skutkovú podstatu žalovaných trestných činov a spáchal ho obžalovaný Y. I..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo nevypovedať a vypovedať odmietol, preto súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že po slovných konfliktoch, ktoré trvali dlhšiu dobu a po opakovaných nadávkach zo strany poškodeného T. T., dňa 10.3.2014 na nástupe po výdaji raňajok konal neúkladne, v afekte a momentálnom rozčúlení, keď poškodeného udrel jedenkrát päsťou do tváre, čo ľutuje a ľutuje aj následného zranenia, za ktoré už bol disciplinárne potrestaný. Nemyslí si, že by poškodený mohol mať zlomeninu nosa, keďže nekrvácal a nemal ani žiadne viditeľné zranenia, ani sa následne neliečil.
Svedok poškodený T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išli na raňajky, obžalovaný bol nervózny, chcel zobrať prešivák, ale on mu vravel, že nie je taká zima na prešiváky, na čo mu obžalovaný povedal, že ho chytí za kokot a vyhodí von oknom a následne ho udrel päsťou medzi očami a nosom do ľavej časti tváre, odviedli ho na vyšetrenie a povedali mu, že má zlomený nos, pričom mal aj monokel. Obžalovaného neprovokoval, žiadne vulgárne slová mu nehovoril. Lekár mu dal ľad a poslal ho na röntgen, pod okom mal poškriabané, krvácal odtiaľ. Pred incidentom zlomený nos nemal.
Svedok P. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával službu v ÚVV a ÚVTOS Prešov, kde pred jedálenským blokom po jedle nastupovali odsúdení do dvojíc a následne počul pána I. ako povedal, že kto je kokotko, natočil sa k T. a videl, ako tento dostal do oblasti tváre, ale nevie, či dlaňou, alebo päsťou, na čo pána I. vytlačil na kraj a videl odsúdeného L. ako si okrútil opasok okolo ruky a snažil sa dostať k pánu I. a následne sa k nemu pridal aj odsúdený T.. Zranenia odsúdeného si nevšimol, ale na tieto sa ani nezameriaval, v čase úderu bol od nich vo vzdialenosti asi 2 až 3 metre.
Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.3.2014 sa pohádali odsúdený T. s odsúdeným I., kde na raňajkách odsúdený T. nadával odsúdenému I. sprosté slová, odsúdený I. mu povedal, aby prestal, odsúdený T. začal zas a potom odsúdený I. udrel odsúdeného T. jedenkrát do oblasti tváre, na čo sa tento chytil za tvár, odsúdený L. vybral opasok, začal odsúdeného I. biť a potom prišli referenti, ktorí ukončili konflikt. Na odsúdenom T. si po skutku žiadne zranenia nevšimol, nemal nič napuchnuté,
ani krv nevidel. Je pravdou, že pri údere T. do tváre počul, ako niečo zaprašťalo, ako aj, že od lekárky vedel, že odsúdený T. mal zlomený nos.
Svedok J. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri návrate z jedálne, keď stáli nastúpení von, obžalovaný stál po jeho pravej ruke a za ním stál T., ktorý mu nadával, obžalovaný ho upozornil, aby prestal, na čo mu T. nadával ďalej, preto ho obžalovaný jedenkrát udrel do tváre, na čo odsúdený L. vytiahol opasok a udrel ním obžalovaného a spolu s T. ho chceli napadnúť a na to prišiel pán L. a začal ich rozdeľovať. Odsúdený T. zranenia nemal, ani krv mu netiekla, po ošetrení mal miesto natreté, alebo prelepené, už nevie presne.
Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na raňajkách, bola hádka o prešivákoch medzi odsúdenými W. H. T., kde následne T. obžalovanému niečo povedal a už len videl, ako si T. chytil tvár, že ho udrel obžalovaný. T. krv nešla, ale mal to opuchnuté, od T. vie, že bol u lekára. Asi je pravdou, že odsúdený I. udrel odsúdeného T. päsťou do tváre, dnes si už na to nespomína, ako aj je pravdou, že videl, ako odsúdenému T. vznikol opuch tváre.
Svedok I. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň na raňajkách, obžalovaný udrel T. T. do tváre pod okom, po čom sa pýtal obžalovaného, prečo ho udrel a tak prišli referenti, ktorí ich zobrali preč. Poškodený mal poranenie pod okom, tiekla mu krv spod oka, ale z nosa mu netiekla. Incidentu predchádzala hádka medzi nimi, ale čo bolo jej dôvodom, nevie. Znalec MUDr. Peter Kľoc na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený T. T. utrpel pri napadnutí dňa 10.3.2014 zranenia a to zatvorenú zlomeninu nosa bez posunutia úlomkov, odreninu ľavej zygomatickej krajiny tváre, zmliaždenie ľavej zygomatickej krajiny tváre, pričom uvedené poranenia mohli vzniknúť aktívnym a priamym mechanizmom a to úderom päsťou do tváre poškodeného, pôsobením sily strednej intenzity. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenia ľahké, liečené konzervatívne, neoperačne, liečba prebehla bez komplikácií, dĺžka doby liečenia bola stanovená na tri týždne a to v súvislosti so zlomeninou nosových kostí. Znalec ďalej uviedol, že výška náhrady za bolesť poškodeného činila 403,- eur. Obmedzenie bežného spôsobu života bolo krátkodobé, približne v trvaní 4 dni a dĺžka PN v podobných prípadoch nepresahuje 10 dní. Na základe pozitívneho röntgenového nálezu a na základe negatívnej úrazovej histórie poškodeného znalec skonštatoval, že k zlomenine nosových kostí poškodeného došlo pravdepodobne pri útoku obžalovaného, pričom nie je objektívne preukázateľné, že poškodený prekonal v období pred 10.3.2014 zlomeninu nosových kostí. Obvyklý spôsob života poškodeného bol obmedzený bolestivosťou a to počas osobnej hygieny, napr. pri fúkaní nosa, inak nie.
Znalkyňa MUDr. Danica Caisová - Škultétyová na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vyšetrení zistili, že obvinený aktuálne duševnou chorobou netrpí, zistili u neho poruchu osobnosti, ktorú hodnotia ako emočne nestabilnú, prejavujúcu sa zvýšenou dráždivosťou, výbušnosťou, nízkou odolnosťou voči konfliktným situáciám a sklonom k afektom v zlosti. V minulosti obžalovaný užíval drogy a pod vplyvom užívania sa u neho objavili psychické poruchy, ktoré mali schizofrenimorfný klinický obraz, čo bolo v roku 2006 a 2007, v súčasnosti túto poruchu nepovažujú za podstatnú. Trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, sa dopustil vo fyziologickom afekte, nemal chorobnú motiváciu, ani chorobný priebeh, okolnosti skutku si pamätá. Rozpoznávacia schopnosť obžalovaného bola v čase spáchania skutku zmenšená, avšak znížená, ani vymiznutá nebola, ovládacia schopnosť bola znížená, avšak nešlo o podstatné zníženie a toto zníženie nebolo ovplyvnené duševnou chorobou. Obžalovaný je schopný plnohodnotne chápať zmysel trestného konania a je spôsobilý zúčastňovať sa súdnych pojednávaní, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, avšak považujú za vhodné, aby obžalovaný absolvoval ambulantné psychiatrické liečenie s dôrazom na psychoterapiu. Znalkyňa ďalej skonštatovala, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný v minulosti mal trpieť schizofréniou, avšak došli k záveru, že prejavy tohto ochorenia boli vyvolané drogami a potom, čo drogy prestal konzumovať, tak pri vyšetrení žiadne príznaky tohto ochorenia nezistili, preto majú za to, že obžalovaný sa z tohto ochorenia vyliečil.
Zo správy o zdravotnom stave a lekárskych správ poškodeného T. T. vyplýva, že menovaný dňa 10.3.2014 utrpel úraz - pomliaždenia tváre v oblasti ľavého jarmového oblúka s plošnou odreninou, zlomeninu kostí nosa s ich posunom, zlomeninu kosti pravého jarmového oblúka, ktorá bola pravdepodobne staršieho dáta. Zranenia predpokladali liečbu v trvaní približne dva týždne, následnú kontrolu menovaný absolvoval 14.3.2014, viac o ošetrenie nepožiadal.
Zo spisu ÚVV a ÚVTOS Prešov č. 850641/2014-2 DT vyplýva, že dňa 10.3.2014 o 7.40 hod. došlo k disciplinárnemu previneniu, ktorého sa dopustil odsúdený I. Y., zákl. č. XXXXXX, B.. XX.XX.XXXX, odd. C2 tak, že pri presune na výdaj stravy (raňajky) fyzicky napadol odsúdeného T. T. tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, za čo mu bol uložený disciplinárny trest - celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 20 dní.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, z toho trikrát sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, jeden trest mu bol v rámci súhrnného trestu zrušený a jedenkrát mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 11.12.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XTo/X/XXXX zo dňa 16.10.2013 bol obžalovaný uznaný vinným za trestný čin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, za čo mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Z charakteristiky ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že odsúdený bol dodaný do ÚVV a ÚVTOS Prešov zo slobody predvedením, od 29.10.2013 vykonáva trest v oddelení výkonu trestu s miesto výkonu služby v Sabinove, ÚVV a ÚVTOS Prešov. Jeho správanie v tunajšom ústave nebolo na požadovanej úrovni, mal problémy so zvládaním disciplíny, na upozornenia príslušníkov reagoval nekontrolovateľne a impulzívne. Celkovo bol trikrát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol.
Zo správy Obce Fintice vyplýva, že obžalovaný má v obci trvalý pobyt na adrese Na záhumní 310/35, je ženatý, na uvedenej adrese býva s manželkou a 3 maloletými deťmi u rodičov, v obci nemá dobrú povesť, obec neeviduje písomné sťažnosti na jeho osobu.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice vyplýva, že obžalovaný počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný bol celkovo päťkrát, za nesplnenie príkazu a nedodržanie zásad slušného správania, fyzické napadnutie iného odsúdeného, nezachovávanie zásad slušného správania voči osobám s ktorými prichádzal do styku, neslušné a vulgárne správanie voči referentovi režimu, neslušné, drzé a vulgárne správanie voči osobám, s ktorými prichádzal do styku.
Z fotokópií rozhodnutí o uložení disciplinárnych trestov vyplýva, že obžalovanému bol dňa 7.1.2014 uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 7 dní, dňa 11.3.2014 disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 20 dní, dňa 4.6.2014 disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 6 dní, dňa 22.10.2014 disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 10 dní a dňa 10.3.2015 disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 5 dní.
Zo správy o zdravotnom stave odsúdeného Y. I. vyplýva, že menovaný pri vstupnej prehliadke dňa 16.10.2013 uviedol, že trpí duševnou poruchou a v minulosti sa liečil pre závislosť na psychoaktívnych látkach a pre adaptačné ťažkosti pri predchádzajúcom umiestnení v ÚVV a ÚVTOS Prešov, pri nástupe do výkonu trestu nežiadal o žiadne vyšetrenie lekárom špecialistom (psychiatrom), ani neužíval žiadnu pravidelnú liečbu Vo vzťahu k psychickej poruche liečbu využíval počas disciplinárneho trestu od 20.6.2014.
Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie T. T. vyplýva, že tento nemal do 10.3.2014 žiadne problémy s dýchaním, neprekonal žiadny úraz nosa, permanentne neužíval žiadne lieky.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sa stal, tento napĺňa skutkovú podstatu žalovaných trestných činov a spáchal ho obžalovaný Y. I., ktorý je z jeho spáchania usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného T. T., ktorý uviedol, ako ho na raňajkách, po slovnom konflikte, obžalovaný udrel päsťou medzi očami a nosom, do ľavej časti tváre, výpoveďami svedkov P. L., T. W., J. T., T. W.N. H. I. L., ktorí zhodne potvrdili, že na nástupe oddielu po raňajkách v ÚVV a ÚVTOS Prešov obžalovaný I. jedenkrát udrel päsťou poškodeného T. do oblasti tváre, čo nepoprel ani obžalovaný, ktorý však namietal, že uvedeným konaním mala byť poškodenému spôsobená zlomenina nosa, keďže poškodený nekrvácal a nemal
ani žiadne viditeľné zranenia, ani sa následne neliečil. Uvedené tvrdenie obžalovaného však bolo vyvrátené výsluchom znalca MUDr. Petra Kľoca a ním podaným znaleckým posudkom, ako aj jeho doplnkom, z ktorých jednoznačne vyplýva, aké zranenia poškodený pri skutku utrpel, aká je dĺžka ich liečby, ale najmä, že k zlomenine nosových kostí poškodeného mohlo dôjsť a pravdepodobne došlo pri útoku obžalovaného, pričom nie je objektívne preukázateľné, že poškodený prekonal v období pred 10.3.2014 zlomeninu nosových kostí. Uvedené tvrdenie je podporované aj listinnými dôkazmi a to správami o zdravotnom stave poškodeného T., z ktorých vyplýva, že menovaný dňa 10.3.2014 utrpel úraz - pomliaždenia tváre v oblasti ľavého jarmového oblúka s plošnou odreninou, zlomeninu kostí nosa s ich posunom, zlomeninu kosti pravého jarmového oblúka, ktorá bola pravdepodobne staršieho dáta, ako aj, že tento nemal do 10.3.2014 žiadne problémy s dýchaním, neprekonal žiadny úraz nosa a permanentne neužíval žiadne lieky.
Po právnej stránke súd skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Objektívna stránka bola naplnená konaním obžalovaného a to tým, že poškodenému T. T. úmyselne ublížil na zdraví a fyzicky, verejne sa dopustil výtržnosti najmä tým, že napadol iného.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane zdravia a ochrane iných práv a slobôd.
Trest má byť v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona ustanovuje tento zákon v jeho osobitnej časti trestnú sadzbu na šesť mesiacov až dva roky. Vo vzťahu k trestnému činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ustanovuje tento zákon v jeho osobitnej časti trestnú sadzbu až na tri roky.
Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody súd aplikoval u obžalovaného ustanovenie § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona) a že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Zároveň súd vzhľadom na to, že odsudzoval páchateľa za viac trestných činov, uložil mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a zároveň, vzhľadom na to, že odsudzoval páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, uložil mu v zmysle § 43 Trestného zákona ďalší trest.
Pri výmere trestu odňatia slobody za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s trestnou sadzbou až na tri roky vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného i prevahu priťažujúcich okolností a v zmysle § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby na jeden rok. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v zmysle § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, v trvaní 8 mesiacov, pre ktorého výkon ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný uvedený skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd mal za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti trestom
kratšieho trvania, pričom vychádzal najmä z výpovede znalkyne MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej a znaleckého posudku, ktorý podala spolu so znalkyňou MUDr. Elenou Medveckou, z ktorých vyplýva, že rozpoznávacia schopnosť v čase spáchania skutku bola u obžalovaného zmenšená a ovládacia schopnosť v čase spáchania skutku bola u obžalovaného znížená, avšak nepodstatne, s tým, že obžalovanému navrhujú uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, preto mu súd uvedené ochranné liečenie v zmysle § 73 ods. 1 Trestného zákona uložil. Zároveň pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný bol k svojmu konaniu vyprovokovaný zo strany poškodeného T., ktorý mu vulgárne nadával a urážal ho, ako aj že obžalovaný už bol za uvedený skutok postihnutý disciplinárnym trestom celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 20 dní. Súd však nerozhodol o zastavení trestného stíhania v zmysle § 281 ods. 2 Trestného poriadku, v spojení s § 215 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku a to z dôvodu, že obžalovaný už bol za uvedený skutok postihnutý disciplinárnym trestom celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 20 dní, nakoľko toto rozhodnutie nebolo možné, vzhľadom na osobu obžalovaného a spáchaný skutok, považovať za dostačujúce a v zmysle dikcie uvedených ustanovení Trestného poriadku použitie týchto ustanovení je fakultatívne, nie obligatórne.
Keďže poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku riadne a včas a táto bola objektivizovaná výpoveďou znalca MUDr. Petra Kľoca a ním podaným znaleckým posudkom, súd zaviazal obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku na náhradu škody poškodenému za bolesť vo výške 403,- eur.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.