Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/170/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: : Z. X H.. D.., M. Č.: XXX XX XXX, G. G. G. XXX, XXXXXX Z., R. Y., zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporcovi: C. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.064,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.064,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.064,93 Eur od 15.11.2013 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 50,-Eur splatnou vždy k poslednému dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 167,52 Eur a iných trov konania vo výške 63,50 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.03.2015, sa navrhovateľ ako veriteľ proti odporcovi ako dlžníkovi domáha zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1.064,93 Eur, spolu s príslušenstvom - ročným úrokom z omeškania vyčísleným sumou 119,15 Eur a ďalej s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.064,93 Eur za čas od 25.03.2015 až do zaplatenia, titulom nesplatenej sumy splátok revolvingového úveru a jeho príslušenstva, poskytnutého navrhovateľom odporcovi na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2010 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o RÚ“), ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až dňom aktivácie karty zo strany odporcu.

Odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého revolvingového úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania s poukazom na splátkový kalendár, z ktorého vyplýva prehľad platieb odporcu. Prostredníctvom úverovej karty čerpal odporca revolvingový úver spolu vo výške 1.310,43 Eur a navrhovateľovi vrátil len čiastku 245,50 Eur.

V pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu bol odporca informovaný o svojom omeškaní s dlhom a vyzývaný k jeho úhrade. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 29.10.2013 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.429,74 Eur, v lehote do 15 dní od dňa odoslania výzvy.

Vychádzajúc zo splátkového kalendára, navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh v nasledujúcej výške istiny úveru 1.064,93 Eur, neuplatňuje si úroky a poplatky spojené s poskytnutým úverom.

Vyčíslený úrok z omeškania vo výške 119,15 Eur vychádza z dlžnej čiastky 1.064,93 Eur od 15.11.2013 do 24.03.2015 (do dňa spísania návrhu) vo výške 8,25 % ročne.

Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že odporca prvýkrát čerpal úver prostredníctvom úverovej karty 09.10.2012. Prvá úhrada úveru je evidovaná k 12.11.2012 vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca RÚ I t.j. 48,64 Eur a posledná splátka úveru uhradil 11.03.2013 vo výške 49,- Eur. Navrhovateľ zosplatnil úver k 29.10.2013. Na základe predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad, mal súd preukázané, že suma všetkých realizovaných výberov a platieb bola vo výške 1.310,43 Eur. Odporca do podania návrhu jednotlivými splátkami uhradil sumu len vo výške 245,50 Eur.

Odporca po tom, ako mu súd riadne doručil návrh navrhovateľa spolu s prílohami a výzvou na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. §§ 114 a nasl., § 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) sa písomne k návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 31.07.2015 požiadal súd o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, zotrval na podanom návrhu, bez uvedenia ďalších skutočností a dôkazov. Z hmotno- právneho hľadiska navrhovateľ uvádza, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu je prejavom slobodnej vôle odporcu a navrhovateľa, uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.

Súd vo veci v ďalšom priebehu konania rozhodol o návrhu navrhovateľa vychádzajúc z obsahu spisu, najmä z vyššie označených listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:

Z predmetnej úverovej zmluvy/Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2010 vyplýva, že táto zmluva bola uzatvorená za účelom poskytnutia bezúčelového úveru vo výške 2.000,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 59,71 Eur, v počte splátok 84, pri vyčíslení celkových nákladov úveru vo výške 4.662 Eur, pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe z poskytnutého úveru vo výške 26,68 %, pri oznámenej RPMN od 32,2 % do 33,5 %, s prvou splátkou po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a každou ďalšou vždy 15. dňa v kalendárnom mesiaci.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto ÚZ sú aj Úverové podmienky spoločnosti. Klient súčasne svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. K zmluve nepriložil navrhovateľ sadzobník poplatkov a odmien s platnosťou ku dňu uzatvorenia zmluvy.

V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. Takéto potvrdenie s oboznámením s metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov súdu nepreukázal, keďže v predchádzajúcej časti návrhu uviedol, že tieto boli klientovi (odporcovi) zaslané až spolu s kreditnou kartou, teda s časovým odstupom od podpísania zmluvy. Tým súd poukazuje na rozpor skutkových tvrdení navrhovateľa. Zmluvné ustanovenie o oboznámení sa s metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov vzťahujúcich sa k revolvingovému úveru odporcom pri uzatvorení zmluvy a jej podpísaní dňa 11.11.2010 nie je ani súčasťou úverovej zmluvy na 1. strane listiny, nad podpismi jej účastníkov.

Po takomto zistení skutkových okolností súd vyhodnotil právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou podľa charakteru subjektov prejavujúcich vôľu ako právny vzťah spotrebiteľský. Preto vznik právneho vzťahu, ako aj práv a povinností z neho vyplývajúcich musel súd ex offo právne

posúdiť aplikáciou a interpretáciou právnych noriem vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa. Ak zákonom určený typ zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom musí mať náležitosti svojho zmluvného typu vyžadované zákonom a zároveň musí spĺňať podmienky, ktoré sú zákonom určené pre spotrebiteľské zmluvy. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Každá zmluva upravená zákonom môže byť spotrebiteľskou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor ES to zdôraznil právnym názorom: „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom služby a spotrebiteľom.“ Táto smernica bola do právneho poriadku SR transponovaná prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ustanovení § 52 - § 60 Občianskeho zákonníka, platných už v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Treba pripustiť, že uvedené právne normy sa vyvíjali avšak len v zmysle platnej smernice a jej výkladu tak, aby ciele smernice boli splnené. Systém založený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči dodávateľovi služby, pokiaľ ide o jeho kúpnu silu, ako aj úroveň poznania. To vedie spotrebiteľa k prijatiu vopred navrhnutých podmienok bez toho, aby mohol ovplyvniť podmienky zmluvy. Preto aj formulárová zmluva stavia väčšinou spotrebiteľa len pre alternatívu zmluvné podmienky prijať resp. túto zmluvu ako takú odmietnuť. Takýmto spôsobom upravená ochrana spotrebiteľa odôvodňuje povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Ďalej súd musel posúdiť zmluvný typ úverovej zmluvy podľa jej zákonnej úpravy ako zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku podľa § 497 - § 507 - zmluva o úvere a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Takto zabezpečená ochrana spotrebiteľa má práve zabrániť častému javu, aby podnikatelia získavali výhody na úkor spotrebiteľov, o čo sa snažia podnikatelia vopred pripravenou formulárovou zmluvou, ktorej časťou sa stávajú rôzne obchodné podmienky, prostredníctvom ktorých dochádza k štandardizácii obsahu spotrebiteľských zmlúv bez toho, aby mal spotrebiteľ šancu takúto zmluvu pripomienkovať, resp. dosiahnuť úpravu podmienok významných pre spotrebiteľa. Obchodné podmienky sú často neprehľadne, písané miniatúrnym písmom, pre bežného spotrebiteľa, ktorý očakáva poskytnutie očakávanej služby v súlade s profesionalitou a zásadami poctivého obchodného styku, ťažké na zorientovanie a práve prostredníctvom nich sa snaží poskytovateľ služby zbaviť zodpovednosti za informačnú povinnosť vyžadujúcu zákonom pri poskytovaní akejkoľvek služby spotrebiteľovi.

Konštrukcia úverovej zmluvy, z ktorej navrhovateľ uplatňuje svoj nárok ako peňažný dlh vyčíslený sumou 1.064,93 Eur s príslušenstvom podľa názoru súdu nezodpovedá nárokom citovaným Smerniciam Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a 87/102/EHS o spotrebiteľských úveroch a vyššie citovanej vnútroštátnej úprave na ochranu spotrebiteľa. Pri posúdení predmetnej úverovej zmluvy súd vychádzal predovšetkým z okolností, za ktorých bola táto zmluva uzatvorená - odporca potreboval peňažné prostriedky, po preukázaní, že je zamestnaný podpísal úverovú zmluvu, za podmienok v nej bližšie špecifikovaných. Odporca prejavil vôľu uzatvoriť len túto úverovú zmluvu a je len prirodzené, že sa ďalšími zmluvnými podmienkami - obsiahnutými predovšetkým v ÚZP ani nezaoberal, ani nemal vedomosť, že v tejto základnej úverovej zmluve boli bližšie špecifikované aj podmienky pre revolvingový úver. Úskok navrhovateľa ako veriteľa spočíval v tom, že súčasťou tejto predmetnej zmluvy, bol len blankytný záväzok šikovným spôsobom zapracovaný pred koncom zmluvy rozdielnym písmom

- menším ako hlavný úverový záväzok, o ktorý mal odporca prioritný záujem - ako posledný odsek zmluvy s odkazom na úverové podmienky (vyššie je citovaný). Ďalej poskytovateľ úveru sám inicioval ďalší úverový vzťah zaslaním úverovej karty na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy.

Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné právne posúdenie zmluvného dojednania: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) zmluvu o poskytovaní revolvingového úveru I., b) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., na základe ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, ..., to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.“

Aplikáciou vyššie citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že takéto zmluvné dojednanie obchádza verejný záujem na ochrane spotrebiteľa, preto mu nepriznal právnu ochranu a návrh navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný. Na zdôvodnenie takéhoto právneho posúdenia ďalej uvádza:

Zvolený spôsob dojednaného zmluvného záväzku označeného ako revolvingový úver hlboko ignoruje základné zásady zmluvného práva - záväzky musia byť medzi zmluvnými stranami jasné. Vôbec nerešpektujú vôľu zmluvného subjektu, v tomto prípade odporcu, vedúceho k uzatvoreniu dvojstranného právneho úkonu - úverovej zmluvy za konkrétnym účelom - v tomto prípade poskytnutia bezúčelového úveru. Začlenenie zmluvnej podmienky - v podobe revolvingového úveru sa úplne vymyká z tohto rámca, a pripravuje veriteľovi len možnosť pre ďalšie úverové zaťaženie dlžníka. Pre platnosť právneho úkonu musí byť prejav vôle zaväzujúceho subjektu spojený už so samotným vznikom právneho úkonu, t.j. pri jeho založení resp. pri uzatvorení zmluvy jej podpísaním, prejav vôle subjektu byť viazaný zmluvou nemožno odvodiť až od účinnosti zmluvy, ako je to naformulované v zmluve použitím úverovej karty, samotným výberom peňazí. Už v momente podpísania základnej úverovej musí mať dlžník jasnú vedomosť o vzniku takejto možnosti do budúcna a tiež o tom, čo je obsahom takéhoto záväzku.

Podľa názoru súdu je nedostatočné, ak podstatné náležitosti úverového vzťahu sú vo vedľajších dojednaniach zmluvy, t.j. v úverových podmienkach. Úverové podmienky majú spresniť len už dojednané esenciálne náležitosti zmluvy, ktoré zákon bezpodmienečne vyžaduje. V tomto zmluvnom ustanovení základnej úverovej zmluvy je len všeobecne dojednanie o uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., teda spotrebiteľ nemá priamo z úverovej zmluvy základnú predstavu o obsahu záväzku. Nebol informovaný pred uzatvorením zmluvy o výške úverového rámca, o výške splátok, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď je zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená alebo doplnená, o možnosti ukončenia zmluvy a tieto minimálne náležitosti neboli písomné potvrdené. Tieto podstatné náležitosti posudzovaného zmluvného vzťahu vyplývajú len z úverových podmienok hlava 8. - 10. Súd považuje takýto postup veriteľa za jednostrannú manipuláciu, pretože takýmto spôsobom sú podmienky úveru spotrebiteľovi vopred neznáme, tento sa o nich dozvedá až následne. Nemá nijakú možnosť vstupovať do zmluvného vyjednávania a tieto ovplyvňovať a teda logicky nastáva medzi zmluvnými stranami značná nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je dôležité aj skúmať, akým spôsobom si veriteľ overoval bonitu dlžníka, jeho schopnosť splácať revolvingový úver, keďže bol poskytovaný s časovým odstupom od uzatvorenia základnej úverovej zmluvy. Pri takomto postupe veriteľa, tento nemohol mať bezpečne zistenú schopnosť dlžníka splácať dlh a následne využíval len sankčné ustanovenia zmluvy pri výzvach na splatenie dlhu.

Uzatvárajúc záväzok o revolvingovom úvere neobsahuje minimálne esenciálne náležitosti vymedzené základnými ustanoveniami pre tento typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere majúce vplyv na platnosť uzatvorenia takejto zmluvy. Zvolená konštrukcia zmluvy obchádza zákon a preto nemôže byť pre spotrebiteľa v tejto časti záväzná.

Túto argumentáciu možno podporne podložiť aj definovaním obchodných podmienok v ustanovení § 273 Obchodného zákonníka, systematicky začleneného do súkromného práva. Časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Musí ísť však o obchodné podmienky určité, vytvorené dlhodobejšími obchodnými kontaktmi a ustálené pravidlá styku medzi podnikateľskými subjektmi. Majú zavádzať do obchodno-zmluvných vzťahov poriadok, právnu istotu a sú založené na tradícii. Najdôležitejšie pre obchodné podmienky je ich bezpečná znalosť a obojstranná akceptácia.

Súdiac z citovaného zákonného ustanovenia tieto sa týkajú obchodnej činnosti podnikateľských subjektov dlhodobejšie spolupracujúcich, ktorí navzájom vedia predvídať svoje obchodné správanie. Nie je možné, resp. je neprípustné, aby zmluvné záväzky určené veľkému počtu nekonkrétnych subjektov

- spotrebiteľom, boli absolutizované v obchodných podmienkach a tieto potom svojím významom mali mať prednosť pred samotným zmluvným záväzkom a jeho zákonnom určeným obsahom v tomto prípade pred zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí bezpodmienečne obsahovať zmluvný záväzok definovaný v zákone vo vymedzenom obsahu.

Je nesporné, že odporca prostredníctvom úverovej karty realizoval výbery a platby v sume 1.310,43 Eur, celkovo však odporca do podania návrhu uhradil navrhovateľovi sumu 245,- Eur. Keďže čerpal viac ako doteraz navrhovateľovi uhradil, aby z dôvodu neplatného zmluvného dojednania nevzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 na úkor navrhovateľa ako veriteľa, súd zaviazal odporcu na zaplatenie rozdielu, ktorý medzi uvedenými sumami vznikol, teda peňažnej sumy vo výške 1.064,93 Eur.

Ako sankciu za nesplatenie peňažného dlhu riadne a včas je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi z dlžnej sumy zákonný úrok z omeškania za čas omeškania počnúc od prvého dňa nasledujúceho po márnom uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej odporcovi na splnenie peňažného záväzku podľa § 517 ods. 2 v platnom znení v spojení s § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinného od 01.02.2013. Úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z uplatnenej istiny úveru súd priznal počnúc prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu od 15.11.2013 do zaplatenia.

Pri rozhodovaní o splatnosti prisúdenej sumy súd aplikoval ustanovenie § 160 ods. 1 veta druhá OSP vychádzajúc zo skúseností z rozhodovania obdobných prípadov, keď dôvodom nesplácania úveru je zlá sociálna situácia dlžníka, pričom zobral do úvahy aj rozsah nesplatenej úverovej istiny a výšku úverovej splátky, s určením podmienok ich splatnosti, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Táto výhrada pre odporcu znamená, že je povinný pravidelne mesačne plniť svoj peňažný záväzok, pretože neplnením tohto záväzku riadne a včas (nezaplatenie čo i len jednej splátky alebo jej časti) umožňuje veriteľovi žiadať od dlžníka splatenie celého dlhu naraz.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ bol úspešný v konaní a súd mu priznal náhradu preukázateľne účelne vynaložených trov.

Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila trovy konania a tieto vyčíslila v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v zmysle jej ustanovení §10 ods. 1, §13a ods. 1 písm. a), c), §15 písm. b), § 16 ods. 3, §18 ods. 3 za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, písomne podanie na súd v tarifnej odmene 2 x 61,41 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur a 20% DPH, trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 167,52 Eur.

Ako iné trovy konania priznal súd náhradu zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške vo výške 63,50 Eur. Celkovo priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 231,02 Eur. Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).