Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoKR-14-2015.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/14/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa - dlžníka V., s.r.o., J. XXX, XXX XX Y. Z., A.: XX XXX XXX, o návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie dlžníka, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 1R/1/2015-137 zo dňa 15.6.2015, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.
P o t r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením reštrukturalizačné konanie dlžníka zastavil.
Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 110 ods. 1, 2, § 112 ods. 2, § 116 ods. 1, 2, 5, § 206 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR).
Uviedol, že dňa XX.X.XXXX podal navrhovateľ - dlžník na tunajšom súde návrh na povolenie reštrukturalizácie. V návrhu uviedol, že je v úpadku formou platobnej neschopnosti. Na základe tejto skutočnosti poveril správcu E.. D. R., so sídlom kancelárie D. XX, XXX XX R. V., na vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Reštrukturalizačný posudok je zo dňa XX.XX.XXXX.
Za účelom zistenia, či sú splnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie, podrobne preskúmal reštrukturalizačný posudok vypracovaný správcom. V posudku správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka vzhľadom na to, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, dlžník je v úpadku tak, ako je to podrobne uvedené v reštrukturalizačnom posudku, možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie dlžník. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že reštrukturalizačný správca vypracoval posudok v čase vtedy platných právnych predpisov a dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie taktiež v čase vtedy platných právnych predpisov. Následne súd začal reštrukturalizačné konanie z dôvodu, že návrh spolu s prílohami spĺňa zákonné náležitosti návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Následne však súd v napadnutom uznesení už uvádza, že reštrukturalizačný posudok už nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle novely publikovanej v zbierke zákonov č. 87/2015 dňa 29.4.2015. Odvolateľ zdôraznil skutočnosť, že predmetná novela Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nebola v čase vypracovania posudku ani v pripomienkovom konaní v NR SR, táto nebola ani schválená NR SR a následne ani podpísaná prezidentom SR. Nie je predsa možné, aby zákonodarca prijímal právny predpis s retroaktívnymi právnymi účinkami, pretože toto považuje odvolateľ za v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež je toho názoru, že takýmto konaním zákonodarcu došlo k porušeniu základných práv dlžníka
na možnosť reštrukturalizácie spoločnosti a teda docielenia toho, že v prípade reštrukturalizácie našej obchodnej spoločnosti by veritelia dostali väčšie plnenie svojich pohľadávok zo strany dlžníka ako v prípade konkurzu.
Navrhovateľ je toho právneho názoru, že súd prvého stupňa týmto zamedzil veriteľom väčšie uspokojenie ich pohľadávok voči dlžníkovi, čo môže vyústiť do podania mnohých žalôb veriteľov dlžníka o náhradu škody voči Slovenskej republike. Navrhovateľovi nie je zrejmé, či sa súd vysporiadal s touto skutočnosťou pri svojom rozhodovaní o zastavení reštrukturalizačného konania dlžníka.
Navrhovateľ poukázal na dôležitú skutočnosť, že väčšia časť záväzkov dlžníka je voči zahraničným subjektom, a teda je toho názoru, že súd prvého stupňa týmto konaním zamedzil ochranu zahraničných investícií, čo môže mať za následok postup zahraničných veriteľov voči Slovenskej republike za účelom ochrany svojich investícií.
Zároveň dlžník podal návrh na prerušenie reštrukturalizačného konania podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Tento návrh odôvodnil tým, že v čase medzi rozhodnutím súdu o začatí reštrukturalizačného konania a zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v obchodnom vestníku došlo k nepriamej novelizácii ZoKR. Poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia a to ustanovenie §§ 206b, 206c. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na to, že je zrejmé, že znenie zákona ZoKR vrátane už novelizovaných ustanovení o príprave posudku (§ 209 ZoKR) a náležitostiach návrhu na povolenie reštrukturalizácie (§ 112 ZoKR) sa v zmysle prechodných ustanovení a to § 206b ods. 1 ZoKR aplikujú aj na daný prípad a to aj napriek tomu, že ako príprava a náležitosti posudku, tak aj náležitosti návrhu, ba dokonca aj rozhodnutie súdu o začatí reštrukturalizačného konania zo dňa X.X.XXXX predchádzali prijatiu novelizovaného znenia ZoKR. Navyše, v čase poverenia správcu dlžníkom, ako aj v čase vypracovania posudku ešte nebola predmetná novelizácia ani prerokúvaná v NR SR, teda účastník konania nemal žiadnu možnosť predvídať a s ohľadom na zákaz retroaktivity ani len predpokladať dosah novelizácie na už prebiehajúci proces reštrukturalizácie. Zákonodarca evidentne opomenul špecifikum reštrukturalizačného konania, ktoré nezačína poverením správcu na vypracovanie posudku, by dokonca ani podaním návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie (tak ako to všeobecne platí v občianskom súdnom konaní už pri podaní návrhu), ale až zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku v zmysle § 113 ods. 3 ZoKR, ktorému však predchádza zložitý, prísne formálny proces prípravy, ktorý taktiež musí spĺňať zákonom definované predpoklady. Na základe prechodného ustanovenia § 206b ods. 1 tak súd pri rozhodovaní o povolení reštrukturalizácie v zmysle § 116 ZoKR musí predchádzajúci proces podrobiť skúmaniu, či predložený posudok obsahuje náležitosti už podľa novelizovaného znenia a zároveň, či boli splnené podmienky pri príprave takého posudku rovnako podľa takto novelizovaného znenia a to napriek tomu, že v čase prípravy posudku takéto ustanovenia nie len že neplatili, ale vzhľadom na absenciu legisvakačnej lehoty tieto nebolo možné ani predvídať.
Z uvedeného vyplýva, že táto novelizácia sa vzťahuje de facto aj na konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti zákona 87/2015 Z.z., resp. inak povedané, novelizované ustanovenia Zákona č. 87/2015, ktorým bol zmenený aj ZoKR tak jednoznačne platia aj do minulosti.
Naznačenej nepriamej retroaktivite pritom bolo možné účinne predísť prijatím primeranej legisvakačnej lehoty, teda lehoty medzi dňom platnosti a dňom účinnosti zákona (resp. dňom účinnosti dotknutých ustanovení) tak, aby sa novelizované znenie nežiadúco nedotklo prípadov, kedy nie len že súdu už bol doručený (v tom čase bezvadne) vypracovaný posudok, ktorý (v tom čase v súlade so zákonom) reštrukturalizáciu odporučil, ale dokonca súd už rozhodol o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka uznesením tak, že začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, avšak v súlade s ustanovením § 113 ods. 3 ZoKR sa reštrukturalizačné konanie začalo zverejnením uznesenia o začatí konania v Obchodnom vestníku až po nadobudnutí účinnosti novelizovaného znenia ZoKR.
Vzniká tak situácia, kedy sa na konanie (síce formálne začaté po účinnosti novelizácie) vzťahuje úprava, ktorá ako podmienku následného povolenia reštrukturalizácie definuje (nové) náležitosti, ktoré pôvodne bezvadný návrh a bezvadný posudok (teda posudok, ktorý bol v čase jeho vypracovania a predloženia súdu, ako aj v čase rozhodovania súdu o začatí reštrukturalizačného konania bezvadný), nespĺňa.
Dlžník podotkol, že v danom prípade neexistuje naliehavý všeobecný záujem odôvodňujúci absenciu legisvakačnej lehoty, čo sa aj odzrkadlilo v dôvodovej správe, kde absentuje akékoľvek zdôvodnenie tohto, podľa jeho názoru ústavne nekonformného zásahu.
Taktiež poukázal na nesúlad právnej úpravy s Ústavou SR z dôvodov retroaktivity s poukazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na prax Ústavného súdu SR i súdneho dvora Európskej únie. S poukazom na vyššie odôvodnené pochybnosti o ústavnosti ustanovenia § 109 ods. 3 písm. c) a d) ZoKR (prípravou plánu) ustanovenia § 110 ods. 1 písm. g) a h) ZoKR (náležitosti návrhu na povolenie reštrukturalizácie) v spojení s ustanovením § 116 ZoKR (podmienkami ich povolenia reštrukturalizácie súdom) a prechodným ustanovením § 206b ods. 1 najmä pri spoločnej aplikácii s ohľadom na špecifickosť priebehu a najmä začatie reštrukturalizačného konania považuje rozporné s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na základe čoho navrhol, aby došlo k prerušeniu reštrukturalizačného konania až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, pričom zároveň podal návrh na začatie konania v súlade s právnymi predpismi podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
Na základe tohto podaného návrhu odvolací súd pred rozhodnutím o merite veci sa zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu odvolateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a zistil nasledovné:
Návrh na začatie reštrukturalizačného konania podal dlžník (odvolateľ) na Okresný súd Prešov dňa XX.X.XXXX s prílohou, ktorú tvoril reštrukturalizačný posudok označený ako č. 1/2014.
Uznesením č.k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX publikovanom v Obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.
Dňa XX.X.XXXX dňom vyhlásenia podľa čl. 121 nadobudol účinnosť Zákon č. 87/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vyššie uvedeným zákonom došlo, okrem iného aj k novelizácii ustanovenia § 116 ods. 2 písm. c) Zákona č. 7/2005, ktorý znie, že posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.
Nedošlo však k novelizácii ustanovenia § 116 ods. 1, 2 ZoKR, ktoré sú naďalej účinné a ktoré sa naďalej aplikujú so zákonom stanovených podmienok v ods. 2, ktoré sú potrebné na povolenie reštrukturalizácie a to bez ohľadu na prechodné ustanovenia úpravám účinným dňom vyhlásenia uvedených v § 206b a § 206c novely.
Z hľadiska posudzovania podmienok reštrukturalizácie podľa záverov odvolacieho súdu vyššie citovanou novelou nedošlo k žiadnej retroaktivite z hľadiska aplikácie ustanovenia § 116 ods. 2 ZoKR ako na to poukázal odvolateľ a preto bolo potrebné takýto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný, nespĺňajúci náležitosti uvedené v § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. zamietnuť.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 116 ods. 2 písm. b) ZoKR súd povolí reštrukturalizáciu, okrem iného, ak obsah posudku je jasný a zrozumiteľný.
V prejednávanom prípade z reštrukturalizačného posudku odvolací súd zistil, že tento nie je jasný a zrozumiteľný. Obsahu posudku z hľadiska čisto ekonomických ukazovateľov nie je možné vytýkať konkrétne nesprávnosti.
Na strane druhej, správca pri príprave posudku nevenoval pozornosť aj ďalším otázkam podstatným pre posúdenie posudku a to najmä v uvedení podrobnej charakteristike podnikateľskej činnosti.
V posudku nie je jednoznačne uvedené, akú konkrétnu výrobu dlžník realizuje, t.j. čo vyrába, ako vyrába, v akých priestoroch vyrába, na akých strojoch vyrába, t.j. chýba charakteristika výrobných prostriedkov aj z hľadiska toho akú majú technickú životnosť aby spĺňali aj bezpečnostné normy pre výrobu do budúcna. Ďalej nie je zrejmé ako sa jednotlivý zamestnanci dlžníka podieľajú konkrétne na realizácii výrobného procesu. Chýbajú aj konkrétne závery a predpoklady o tom ako bude do budúcna zabezpečený odbyt výrobkov (neidentifikovateľný) aj do budúcna. Taktiež nie je zrejmé akým spôsobom by bol zabezpečený výrobný proces z hľadiska bezpečnostných noriem pri znížení počtu pracovníkov, ako sa navrhuje v reštrukturalizačnom posudku.
Podľa záveru odvolacieho súdu na povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené všetky podmienky uvedené v § 116 ods. 2 ZoKR.
V prejednávanom prípade odvolací súd zistil, že nebola splnená jedna zo zákonných podmienok na povolenie reštrukturalizácie uvedená v ustanovení § 116 ods. 2 písm. b) ZoKR a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecné správne potvrdil, i keď z iných dôvodov ako to odôvodňoval súd prvého stupňa, ktorý takýmto odôvodnením zadal príčinu na právny názor odvolateľa vyjadrený v návrhu na prerušenie konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.