Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky J.. Z. B., T. A.T., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. - W. N. L. B. Č.. X, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 19 v Košiciach, proti odporcovi J.. V. B., W.., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu M. T. N. L. K. Č.. XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. B.É., N.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa J.. Z. B., N.. XX.X.XXXX, zastúpenej JUDr. Čollákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 19 v Košiciach a J.. V. B., W.., N.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov V. B., N.. XX.X.XXXX, P. Z. B., T. A., N.. XX.X.XXXX, uzavreté F. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti K.- B. V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého H. B., N.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške po 250 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 10.3.2015 návrh, ktorým žiadala o rozvedenie ich manželstva s odporcom a o zverenie maloletého syna účastníkov H. na čas po rozvode manželstva rodičov v zmysle rodičovskej dohody do jej osobnej starostlivosti, s právom dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, o zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého výživným v sume 250 Eur mesačne a na tvorbu úspor dieťaťa sumou po 50 Eur mesačne, upraviť styk otca, t.j. odporcu s maloletým a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca doručil tunajšiemu súdu dňa 20.3.2015 písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľky, v ktorom vyjadril súhlas s návrhom v celom rozsahu a zároveň potvrdil skutočnosti udávané navrhovateľkou v návrhu.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 2.6.2015 na základe šetrením zistených skutočností v prípade rozvodu manželstva účastníkov doporučil schváliť rodičovskú dohodu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo F. XX.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. Č. K. - B. V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, obaja majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, u oboch ide o manželstvo prvé, predmanželská známosť účastníkov trvala po dobu 6 rokov, manželstvo uzatvárali z lásky. Ako vyplynulo z písomných podaní účastníkov, ako aj z ich výpovedí na pojednávaní, dôvodom rozpadu manželstva účastníkov je mimomanželská známosť odporcu a jeho odchod zo spoločnej domácnosti z uvedeného dôvodu dňa 2.11.2014, ktorú situáciu sa navrhovateľka snažila riešiť pokusom o obnovu spolužitia, ale bezvýsledne.

Z manželstva účastníkov pochádza maloletý H., ktorý navštevuje materskú škôlku, v súvislosti s čím otec dieťaťa doposiaľ hradí poplatky spolu 50 Eur, hradí dieťaťu taktiež poplatok za výuku anglického jazyka 30 Eur polročne a poplatok súvisiaci s návštevou tanečnej aktivity dieťaťa 8 Eur mesačne, mimo škôlky sa maloletý venuje tenisu, kde mu otec hradí poplatok 68 Eur mesačne, ináč má maloletý potreby primerané veku dieťaťa, zdravotné problémy nemá.

Ani jeden z manželov okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Manželia majú v spoluvlastníctve 5-izbový rodinný dom, v ktorom spolu ale nikdy nebývali, v tomto býva spätne po dobu polroka navrhovateľka spolu s maloletým kde s ňou bývajú aj rodičia, ktorí sú starobnými dôchodcami a v súvislosti s bývaním v ktorom sú doposiaľ platené mesačné platby okolo 200 až 250 Eur mesačne, ktoré navrhovateľka hradí s rodičmi spoločne.

Odporca od odchodu zo spoločnej domácnosti účastníkov býva so svojou priateľkou v jej rodinnom dome, kde býva i dcéra terajšej priateľky, priateľke prispieva na náklady na bývanie a stravovanie po 100 Eur, výšku nákladov súvisiacich s predmetným bývaním súdu uviesť nevedel, taktiež sa nevedel vyjadriť k príjmom svojej priateľky, uviedol, že táto pracuje ako „právnička u JUDr. Š.,“ venuje sa obchodnému právu, nič bližšie o jej zamestnaní uviesť nevedel.

Navrhovateľka vlastní auto značky Mini Cooper, rok výroby 2002, ktoré má vo výlučnom vlastníctve.

Navrhovateľka je zamestnankyňou C. L. M. K., s ktorým zamestnávateľom má uzavretý pracovný pomer na dobu určitú od 1.9.2013 do 31.7.2017 a u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 958,24 Eur od 1.1.2014 doposiaľ.

Odporca je jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Z. B..T..Y.., K. P. Z. B..T..Y.., K., ktoré obe majú sídlo N. L. B. Č.. X M. K..

Zo správy Daňového úradu Košice súd zistil, že spoločnosť Z. B..T..Y.. daňové priznanie za rok 2014 do termínu podania predmetnej správy, t.j. do 30.3.2015, nepodala a z daňového priznania tejto spoločnosti

za rok 2013 vyplýva, že spoločnosť vykázala pri celkových výnosoch 6.615 Eur a nákladoch 17.968 Eur, stratu 11.352 Eur.

Z daňových priznaní spoločnosti Z. B..T..Y.., vyplýva, že v roku 2013 spoločnosť pri výnosoch 68.642 Eur, nákladoch 64.777 Eur vykázala základ dane 5.824,18 Eur a v roku 2014 pri výnosoch 71.773,94 Eur, nákladoch 66.377,56 Eur, vykázala základ dane 8.358,72 Eur a uhradila daň 1.627,38 Eur.

Z predmetných daňových priznaní ďalej súd zistil, že spoločnosť Z. B..T..Y.., ako hlavnú prevažnú činnosť vykazuje výstavbu obytných budov a spoločnosť Z. B..T..Y.., vykazuje ako hlavnú prevažnú činnosť vypracovanie stavebných projektov.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho skutočné čisté mesačné príjmy z podnikateľskej činnosti sú rôzne a pohybujú sa v priemere od 1.500 do 1.700 Eur mesačne.

V priebehu pojednávania vo veci účastníci uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a pričom styk odporcu, ako otca, s dieťaťom zhodne žiadali neupravovať a navrhovateľka návrh v časti, v ktorej žiadala zaviazať odporcu prispievať na tvorbu úspor maloletého vzala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, poukazujúc na to, že odporca dlhodobo prispieva na tvorbu úspor maloletého v rámci poistenia spojeného so sporením mesačne sumou 150 Eur.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je nefunkčným, neplní svoj spoločenský účel a nie je tu ani perspektíva obnovenia manželského spolužitia manželov, pričom ako dôvod rozpadu manželstva účastníkov súd vyhodnotil nezodpovedný prístup odporcu k manželstvu a jeho neveru.

Súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto dohoda je jednoznačne v záujme maloletého a neprieči sa zákonu, rodičmi dohodnuté výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam na strane odporcu ako otca dieťaťa a ako i k odôvodneným potrebám maloletého.

Vzhľadom na to, že účastníci ako rodičia dieťaťa zhodne žiadali styk otca s dieťaťom rozhodnutím súdu neupravovať, styk otca s dieťaťom upravený rozhodnutím súdu nebol.

Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou v časti príspevkov odporcu na tvorbu úspor dieťaťa, v súlade s citovaným § 96 O.s.p., v tejto časti súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.