Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov 1. X. A., narodeného XX. XX. XXXX a 2. X. A., narodeného XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom G., Na G. XX, obaja zastúpení JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Sládkovičova 26, proti odporkyni P. A., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom G., B. XXX/X, zastúpenej JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov 1., 2., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -76 zo dňa 01. 04. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na zvýšenie výživného po tom, čo zistil, že od ostatnej úpravy výživného (rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -322 z 23. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -349 zo dňa 16. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 05. 02. 2014) sa výrazným spôsobom nezmenili pomery na strane navrhovateľa. Došlo k čiastočnému navýšeniu nákladov na jeho potreby aj v súvislosti s ošetrením jeho chrupu, ale tieto výdavky sú jednorázové, nie pravidelné a dlhodobo sa opakujúce. Okresný súd rozhodol podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pričom prihliadol aj na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, návrh zamietol aj z toho dôvodu, že pokiaľ sa navrhovateľ v 1. rade odmieta so svojou matkou kontaktovať, tejto sa nepozdraví, nereaguje na jej podnety, odmieta ju, odmieta si od nej preberať darčeky a iným spôsobom sa k nej nevhodne správa, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd zaviazal odporkyňu na platenie väčšieho výživného tak, ako navrhovateľ požadoval. Aj keď bol život navrhovateľa v 1. rade určite ovplyvnený rozvratom manželstva jeho rodičov, nie je jeho právom rozhodovať o tom, či a akého životného partnera si nájdu jeho rodičia.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak navrhovateľ v 1., ako aj v 2. rade (navrhovateľ v 2. rade len do obdobia plnoletosti navrhovateľa v 1. rade). Uviedli, že od poslednej úpravy výživného, ktorej právoplatnosť nastala vo februári 2014, ale pre ktorú bol rozhodujúci stav v čase september 2013, došlo na strane povinného rodiča aj na strane oprávneného dieťaťa k zmene pomerov. Keďže sa preukázateľne zmenila životná úroveň odporkyne, dieťa má právo podieľať sa na takto zvýšenej životnej úrovni rodiča. V čase poslednej úpravy výživného podľa stavu k septembru 2013 bola odporkyňa práceneschopná a jej príjem predstavoval len nemocenské dávky v rozsahu 450,00 € mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 632,44 €, pričom v roku 2014 nebola práceneschopná. Namietali správnosť záveru okresného súdu, že od poslednej úpravy výživného sa výrazným spôsobom nezmenili pomery na strane navrhovateľa. Z predložených dokladov vyplýva, že len náklady spojené so zubnou starostlivosťou pre navrhovateľa 1/ si vyžiadali

za obdobie 11/2014-12/2014 poplatky u zubára v sume 111,00 €, pokiaľ sú s ošetrením chrupu spojené síce nepravidelné, ale nie zanedbateľné výdavky, tieto by sa mali premietnuť aj do výživného. Výdavky navrhovateľa 1/ preukázateľne vzrástli minimálne v dôsledku vývoja životných nákladov, ktoré predpokladá aj § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá je sama o sebe objektívnou okolnosťou na zmenu výživného. Pojednávanie vo veci bolo vykonané 01. 04. 2015, preto akékoľvek konštatovanie o správaní navrhovateľa 1/ k odporkyni sa týka obdobia maloletosti navrhovateľa 1, pri ktorom je posudzovanie dobrých mravov výslovne vylúčené bez ohľadu na konanie maloletého dieťaťa k rodičovi. Navrhovateľ 1/ v čase, keď bol maloletý, veľmi ťažko znášal správanie odporkyne a rozvrat manželstva svojich rodičov z dôvodov mimomanželského pomeru odporkyne, ktorý trvá nakoniec doposiaľ. Súčasné údajné neúctivé správanie navrhovateľa 1/ v čase jeho plnoletosti, t. j. od 23. 03. 2015 voči odporkyni nevyplynulo ani zo skutkových okolností uvádzaných vo výpovedi navrhovateľa 2/ na pojednávaní konanom 01. 04. 215 ani z iných listinných dôkazov. Rozsudok okresného súdu žiadali vrátiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že rozvrat manželstva zapríčinil otec navrhovateľa 1/, teda navrhovateľ v 2. rade, svojím konaním - týraním blízkej a zverenej osoby, neprispievaním do domácnosti, neprispievaním na výchovu a výživu na maloletého, a pod. Navrhovateľ v 1. rade ako maloletý nemal svoj úsudok, robil hlavne to, čo sa páčilo otcovi. V súčasnej dobe ale jeho správanie voči matke je stále také isté. Ani po pojednávaní od 01. 04. 2015 sa nezmenilo. Rozsudok okresného súdu žiadala ako vecne správny potvrdiť. K vyjadreniu pripojila aj čestné vyhlásenie U.. B. B., sestry odporkyne zo dňa 17. 05. 2015, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že bola niekoľkokrát svedkom stretnutí svojej sestry s jej synom X. A., pri uvedených stretnutiach na ulici, v obchode, v autobuse X. A. svoju matku nepozdravil, neodpovedal jej na pozdrav, neodpovedal na jej otázky, keď sa mu prihovorila, odvracal hlavu, rýchlo hľadal mobil a tváril sa že telefonuje alebo posiela SMS správu a šomral si nadávky. Podobne reaguje aj pri stretnutí s ktorýmkoľvek členom z rodiny z matkinej strany. Takéto prejavy správania sa uňho objavili potom, čo začal bývať so svojím otcom. Odporkyňa k odvolaniu pripojila aj čestné prehlásenie W. K. zo dňa 11. 05. 2015, dcéry odporkyne a sestry navrhovateľa v 1. rade, ktorá prehlásila, že viackrát bola prítomná pri tom, keď jej matka telefonicky kontaktovala jej brata X., ktorý telefonát buď neprijal, alebo v prípade keď ho prijal, tak sa s „s našou mamou rozprával arogantne“. Viackrát bola osobne pri tom, keď sa s matkou stretli s bratom X., ony ho pozdravili a „on sa robil, že nás nevidí, alebo zahodil k smerom k nám rukou, otočil sa a odišiel bez pozdravu“. Taktiež videla aj darčeky, ktoré pre navrhovateľa v 1. rade matka zakúpila a prichystala, a ktoré si on neprišiel k mame zobrať. Uviedla, že jej mladší brat X. sa nerozpráva ani s ich starším bratom J. K..

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, pokiaľ okresný súd návrh zamietol z toho dôvodu, že vo veci od ostatnej úpravy pomerov nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie súdom určeného výživného.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide o

také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvňuje celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod. V žiadnom prípade nie je možné považovať za takúto zmenu napríklad jednorázové výdavky oprávneného spojené s ošetrením jeho chrupu. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie) nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k zmene pomerov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci nedošlo na strane navrhovateľa v 1. rade k takej podstatnej zmene pomerov od predošlého rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -322 zo dňa 23. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -349 zo dňa 16. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 05. 02. 2014), ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Odvolací súd preto uvádza, že aj pokiaľ by neboli splnené podmienky pre nezvýšenie výživného v prospech navrhovateľa z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine), ani v tom prípade by nebolo možné zvýšiť výživné pre neexistenciu tak závažnej zmeny pomerov na strane navrhovateľa v 1. rade, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.