Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-49-2015.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/49/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. C. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice II dieťaťa rodičov I. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. T. W. XX zastúpené JUDr. Oľgou Pacolákovou so sídlom v Košiciach na Bielocerkevskej 4 a K. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. T. O.R. XX zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou so sídlom v Košiciach na Štúrovej 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.12.2014 č.k. 27P 268/2013-157 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. G. za obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015 a vo výroku o dlžnom výživnom.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. G. od 26.4.2015 do budúcna a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 5.12.2014 č.k. 27P 268/2013-157 zmenil výrok o výživnom rozsudkom Okresného súdu Košice II z 21.1.2005 č.k. 23P 352/2000-36 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29.7.2008 č.k. 7 CoP 220/2005-103 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. zo 49,79 Eur mesačne na 190 Eur mesačne od 30.10.2013 do budúcna, ktoré výživné je povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa. Dlžné výživné za obdobie od 30.10.2013 do 31.12.2014 spolu 1.969,04 Eur zaviazal otca uhradiť matke maloletej do 90. dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú G. od 1.11.2010 do 29.10.2013.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné maximálne vo výške 100 Eur mesačne. Vyjadril názor, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne pochybil a to tým, že nesprávne posúdil skutkový stav a ním navrhnuté dôkazy, ktoré nebral do úvahy. Uviedol, že voči maloletej Soni bolo naposledy určené výživné v roku 2008, ale pomery účastníkov sa nezmenili do takej miery, aby prvostupňový súd priznal výživné 190 Eur mesačne už aj vzhľadom na vyhodnotenie jeho situácie, pričom prvostupňový súd mal brať do úvahy pomery všetkých účastníkov konania a nielen pomery na strane dieťaťa. Vytkol konajúcemu súdu, že nezobral do úvahy jeho nevyhnutné výdavky smerujúce k prispôsobeniu životných pomerov v Holandsku, jednoznačne preukázané výpismi z účtu a tiež vyživovaciu povinnosť voči Z. H. 250 Eur mesačne. Pri spočítaní všetkých nevyhnutných výdavkov mu ostáva na živobytie absolútne minimálna čiastka, preto nie je schopný plniť výživné vo výške 190 Eur mesačne a zaplatiť dlžné výživné. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že je schopný plniť výživné vo
výške 190 Eur mesačne pri jeho príjme 1.382,84 Eur, avšak nebral do úvahy jeho výdavky a potreby a skutočnosti zohľadňujúce pomery v Holandsku. Otec písomným podaním adresovaným odvolaciemu súdu 5.5.2015 oznámil, že 25.3.2015 bol s ním ukončený pracovný pomer, o čom zároveň predložil potvrdenie, ktorá skutočnosť svedčí o jeho tvrdeniach v odvolaní ako aj o tom, že nie je schopný naďalej platiť súdom určené výživné.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že tvrdenia otca o nezmenených pomeroch od roku 2008 sú zavádzajúce a zjavne preto, že s maloletou nežije v spoločnej domácnosti a ani žiadnym iným spôsobom nevidí zmenu pomerov, predovšetkým jej nutných potrieb, mylne sa domnieva, že maloletej postačuje mesačne len suma 100 Eur. Navrhla odvolanie otca zamietnuť a potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu.
Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. za obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015 a vo výroku o dlžnom výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom do 25.4.2015. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné pre maloletú G. 190 Eur mesačne, je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť k Z.J. H. nar. XX.X.XXXX a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej G. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby maloletej G., ktorá je študentkou druhého ročníka strednej školy, sú rozhodne vyššie, ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a výživné 190 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 6,3 Eur zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného na 190 Eur mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb k maloletej by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že otcom tvrdené životné náklady v preskúmavanom období (od 30.10.2013 do 26.4.2015) naznačujú, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa a v priebehu odvolacieho konania a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne
posúdiť odôvodnené potreby maloletej G. preukázané za rozhodné obdobie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období, t.j. od 30.10.2013 do 26.4.2015 dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojej maloletej dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež dodáva, že sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o príjme otca a spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby maloletej G. vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako aj súvislosti s jej vekom, rastom a školskou dochádzkou, ktoré sa nepochybne zvýšili, považuje za správny a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci. Rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného za obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015, o dlžnom výživnom za obdobie od 30.10.2013 do 31.12.2014 a spôsobe jeho zaplatenia je správne a zákonné, spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného za obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015 a vo výroku o dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil len ďalšie dôvody.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zrušil rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že 25.3.2015 bol s otcom ukončený pracovný pomer, ktorá skutočnosť tvorí podstatnú zmenu pomerov na jeho strane a je relevantná pre určenie výšky výživného. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku o výživnom pre maloletú G. od 25.3.2015 do budúcna, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa v ďalšom priebehu konania sa zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 25.4.2015, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného pre maloletú G. od 25.4.2015 do budúcna. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom pre maloletú G. od 25.4.2015 na úplne novom skutkovom základe, aby účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Bude povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného pre maloletú G. od 25.4.2015 do budúcna a o dlžnom výživnom od 1.1.2015, ako aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.