Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-71-2015.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/71/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanej: W. G., nar. X.X.XXXX, H. XXX, o zaplatenie 391,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.10.2014 č. k. 16C/202/2013-41, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že žalobca uplatnil nárok proti žalovanej na zaplatenie 391,00 eur s prísl. podľa nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 a žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem zmenkovej sumy 391,00 eur aj zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 391,00 eur od 12.5.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 391,00 eur od 26.7.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,30 eur. Zo zmenky č. 901700365 zistil, že bola vystavená dňa 21.12.2009 v Michalovciach na zmenkovú sumu 391 eur a žalovaná sa zaviazala, že ju zaplatí pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 12.5.2010. Uviedol, že na zmenke je uvedené, že je splatná: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a bola podpísaná žalovanou ako vystaviteľom zmenky.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa článku 2 ods. 1, čl. ods. a bodu 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa § 75, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1, § 48 ods. 2 bodu 2 a § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, s ktorou žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, zabezpečila ako veriteľ svoj záväzkový vzťah z tejto zmluvy zmenkou vystavenou žalovanou 21.12.2009. Poukázal na právny názor vyslovený v skoršom uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 2Ncb/280/2013 zo dňa 26.6.2013, podľa ktorého aj keď ide v konaní o nároky zo zmenky, ide o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu je potrebné uplatnený nárok posúdiť nielen podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Súd prvého stupňa mal za to, že žalovaná má v tomto konaní postavenie spotrebiteľa. Uviedol, že zmenková suma uvedená na zabezpečovacej zmenke prevýšila zákonom povolené maximum, bola teda vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., preto takúto zmenku nesmie veriteľ prijať a je povinný zmenku dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, čo platí aj pri zmene majiteľa zmenky alebo pri postúpení práv zo zmenky. Uzavrel, že zabezpečenie úveru uvedenou zmenkou odporuje zákonu, je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, z ktorého nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Z tohto dôvodu žalobca nie je oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky zo zmenky, preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov nepriznal, lebo úspešnej žalovanej nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tvrdil, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, lebo žalovaná uplatnený nárok nepoprela a napriek tomu súd prvého stupňa nárok žalobcu zamietol. Uviedol, že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol žalobu pre absolútnu neplatnosť zmenkovej zmluvy, žalobca uviedol, že takýto termín „zmenková zmluva“ nepozná a nie je mu jasný. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky je neplatná, pretože zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal vystavenie zmenky a tiež vyplnenie zmenky veriteľom, preto dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda ani neplatnou podmienkou zmluvy. Žalobca uviedol, že je majiteľom zmenky, ktorá je bez vád a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenke. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca na výzvu súdu nedoplnil návrh o konkrétny právny titul. Takýto postup súdu, ktorým podmieňuje rozhodnutie vo veci doplnením návrhu, ktoré nie je pre prejednávanú vec relevantné, považoval žalobca za odňatie možnosti konať pred súdom. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a žalovanou, nárok proti žalovanej uplatňuje ako vlastník zmenky, ktorú nadobudol indosamentom. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku preto považoval za neprípustné a nezákonné a poukázal na to, že súd prvého stupňa sa aplikáciou ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Uviedol s poukazom na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., že za určitých okolností môže žalovaná zo zmenky vznášať tzv. kauzálne námietky, súd však nie je oprávnený suplovať iniciatívu žalovanej a vzhľadom na hmotnoprávny charakter takýchto námietok súd nie je oprávnený ani žalovanú na ne upozorniť. Žalobca vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože porušil poučovaciu povinnosť tým, že prekročil rozsah oprávnenia podľa § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zdôraznil, že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné, preto zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný a žalobcovi nie je ani známy obsah údajného zmluvného záväzku. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca, ani žalovaná však dokazovanie týmito dôkazmi nenavrhli. Uviedol, že ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. umožňuje súdu v sporovom konaní vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, mal však za to, že takýto postup súdu musí vyplynúť z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov. V predmetnej veci však takáto potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy nenastala, navyše súd prvého stupňa tento svoj postup ani neodôvodnil, a preto mal súd prvého stupňa rozhodnúť len na základe predloženej zmenky. Žalobca uviedol, že na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia mohla žalovaná vzniesť námietky proti zmenke, ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Zdôraznil, že súd nie je legitimovaný, aby postupom podľa § 120 ods. 1 vety prvej O. s. p. vznášal námietky proti zmenke za žalovanú, ak tak urobil, porušil podľa žalobcu princíp kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené 18.12.2014.
Odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s .p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd považuje za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán a podľa článku 9 Nariadenia môže vykonať aj dokazovanie. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.
Odvolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa preto, že vyzval žalobcu na doplnenie podaného návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia a vykonal dokazovanie oboznámením exekučného spisu, je nedôvodné, pretože z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie oboznámením exekučného spisu a na obsah exekučného spisu sa v napadnutom rozsudku ani neodvoláva.
Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože navrhovateľovi nedoručoval podľa prílohy 2 Nariadenia „tlačivo B“- žiadosť súdu o doplnenie na opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, aj keď navrhovateľ k návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz iba zmenku vystavenú žalovanou dňa 21.12.2009 na sumu 391,00 eur.
Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov žiadala vystaviť a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jej pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou len zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Predmetná zmenka bola vystavená dňa 21.12.2009, to znamená, že mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nový zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1, písm. b/ s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.
Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého navrhovateľom, a to zmenky z 21.12.2009.
Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať len podľa Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, lebo navrhovateľ vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Navyše odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní.
Súd prvého stupňa posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového a tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovanou na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej má žalovaná postavenie spotrebiteľa a zmenka bola vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa založil na skutkových zisteniach, na základe ktorých vec posúdil po právnej stránke, pričom tieto skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
V spise sa okrem návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia, výpisu z obchodného registra žalobcu, vyjadrenia žalobcu a zmenky, z ktorej nemožno zistiť, z akého záväzkového vzťahu vznikla, nenachádzajú žiadne iné listinné dôkazy predložené žalobcom a súd prvého stupňa si žiadne listiny k záväzkovému vzťahu, z ktorého mala zmenka vzísť, od žalobcu nevyžiadal zaslaním mu tlačiva B Nariadenia. Ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložená zmenka je zmenkou zabezpečovacou, že zabezpečovala pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy a že bola vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani z obsahu spisu nemožno zistiť, ako súd prvého stupňa dospel k týmto skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa teda vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z prednesov účastníkov, ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil, lebo súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec vracia podľa § 221 ods. 2 O. s. p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu. Súd prvého stupňa preto vyzve žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom, nie sú dostatočné. Vyzve žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia. Ak žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd prvého stupňa podľa čl. 4 ods. 4 vety druhej Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.
Súd prvého stupňa je podľa § 226 ods. 1 O. s. p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.