Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-15-2015.pdf
PDF · 111.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. H., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: M. H., J.. XX.XX.XXXX, G. S.. Y. XX, E., občan SR a X. H., J.. XX.X.XXXX, G. S. XXX, H., občianka SR, o návrhu otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh otca na zverenie mal. G. do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd upravuje styk otca s mal. G. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od piatku od 14,00 hod. do nedele do 18,00 hod., s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.
Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod., otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý párny rok počas vianočných sviatkov od 28.12. od 18,00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod.; matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 28.12. od 18,00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 18,00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 5P/23/2013-38 z 09.05.2013 v časti úpravy styku otca s dieťaťom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa pôvodne návrhom doručeným súdu 12.3.2015 domáhal, aby mu súd zveril do osobnej starostlivosti mal. G. a plnoletého syna V. a určil matke výživné vo výške 180 eur na G., v sume 120 eur na V.. Návrh odôvodnil tým, že deti bývajú v domácnosti s matkou a starou matkou, pritom matka má známosť, o deti sa nezaujíma, o deti sa stará ich babka. Otcovi bol pridelený mestský byt v E. , deti ho navštevujú, často u neho nocujú. Má v pláne sa o deti starať, požiadať o väčší byt, aktívne vypĺňať ich čas. Pred otvorením prvého pojednávania otec zmenil svoj návrh a žiadal zveriť mal. G. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom s účinnosťou od 1.5.2015, pričom dieťa by si striedali po týždni a odovzdávali si ho v pondelok. Žiadal určiť matke len minimálne výživné, resp. neučiť žiadne výživné a súhlasil, aby matka poberal naďalej rodinné prídavky a daňový bonus. V časti zverenia V. do jeho starostlivosti a
určenie výživného matke zobral návrh späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť. O čiastočnom späťvzatí rozhodol súd samostatným uznesením.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom mal. dieťaťa, výpoveďou svedkyne G. N., pripojeným spisom okresného súdu Skalica sp.zn. 5P/23/2013, písomným vyjadrením matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, správou Obce H., správou Mesta E., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Mal. G. je dieťa narodené z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica č. k. 5P/20/2013-38 zo dňa 9.5.2013 ( právoplatný 22.5.2013). Maloletá G. aj s bratom V. zverená do starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné 100 eur na maloletú G. a na základe rodičov bol určený neobmedzený styk otca s deťmi. V tom čase mala matka netto mesačný príjem 767,70 eur a daňový bonus 41,75 eur. Otec mal netto mesačný príjem cca 17.135 Kč
V súčasnosti pracuje otec ako šofér kamiónu na vnútroštátnej doprave, má pracovnú dobu od 5:00 do 15:00 hod. a má netto mesačný príjem cca 17.518,25 korún českých. Podľa jeho slov nemá problém s alkoholom, keďže je vodič s povolania. Okrem G. otec nemá vyživovaciu povinnosť k iným maloletým deťom. Otec býva v 1 izbovom mestskom byte, maloletá má v ňom vlastnú posteľ a priestor na písanie si úloh. Otec má mesačné výdavky na bývanie vrátane energií po cca 180 eur, spláca hypotéku po 4500 korún českých mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že sa o mal. G. stará len on, babka dieťaťa a krstná mama dieťaťa ( obe zo strany matky). Podľa jeho slov ho obe zavolali s výzvou , aby niečo robil, lebo toho majú už dosť, keďže matka v tom čase chodila domov len raz za (maximálne dva krát) týždeň oprať si veci. Práve stará matka maloletej ( matka G. matky) mu povedala, aby išiel nahlásiť situáciu na sociálku. On si brával deti na víkend. Žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti od 1.5.2015, ale ničím neodôvodnil, prečo práve od tohto dátumu. Súd mal z vyjadrení rodičov pritom preukázané, že od 1.5.2015 sa nerealizuje striedavá osobná starostlivosť nad maloletou a nerealizuje sa ani v čase rozhodnutia súdu. Ako jeden z dôvodov striedavej osobnej starostlivosti uviedol, že inak by priateľ matky ako cudzí človek videl maloletú častejšie ako on - otec. Potvrdil, že maloletá prejavila ochotu byť s ním každý víkend a ako to bolo do podania jeho návrhu na súd. Od podania jeho návrhu na súd k nemu chodí dieťa len dva krát do mesiaca od piatku do nedele. Otec nevedel súdu uviesť, kto bol naposledy triednou učiteľkou mal. dieťaťa. Dodal, že na Slovensku by ho držala jedine striedavá osobná starostlivosť nad mal. G..
Matka pracuje na 4 zmeny (2 dni ráno, 2 dni poobede, 2 dni noc, 2 dni voľno) a má netto mesačný príjem cca 870 eur. Matka býva s dcérou od marca 2015 v prenájme v jedno izbovom byte v E., neďaleko bydliska otca. V ich domácnosti nebýva priateľ matky, ale pomáha jej s výdavkami na bývanie. Matka platí mesačne za prenájom vrátane energií sumu 260 eur, tiež spláca hypotéku na dom po 187 eur mesačne, pritom z toho domu odišla pre pokoj v rodine. V dome zostal bývať s jej matkou jej plnoletý syn, ktorému je ochotná dom previesť do vlastníctva, ak ju z domu vyplatí. Okrem mal. G. nemá iné maloleté deti.
Matka svoj nesúhlas s zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti odôvodnila tým, že to nemá dobrý vplyv na maloletú. Pôvodne nebránila maloletej u otca prespávať, ak mala o to záujem prihliadajúc na to, že robí v štvorzmennej prevádzke. Až po podaní návrhu otca na súd upravila styk otca s malou ma každý druhý týždeň od piatku do nedele. Poprela, že v období svojho bývania s dcérou v dome H. chodila do domácnosti len raz či dva krát do týždňa. Len keď mala cez víkend poobednú a vedela , že dieťa je u otca a V. mal 17 rokov, neprišla domov - ale ráno o 9:00 domov prišla. Deti v dome nebývali sami, lebo s nimi bývala jej matka. Nakoľko doposiaľ nie je styk otca s dieťaťom upravený, navrhla upraviť styk otca s dieťaťom na každý párny víkend v roku od piatku od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
Zhodným tvrdením rodičov i dieťaťa mal súd preukázané, že maloletá u otca nebýva, len k nemu chodieva, otec platí výživné riadne a včas. Dieťa bolo u otca cez chrípkové prázdniny celý týždeň a počas jarných prázdnin, ale inak u neho neprespáva tak, že by od neho chodila do školy. Ich vyjadrením mal súd tiež preukázané, otec s matkou nekomunikuje, veci rieši s maloletou , dokonca uviedol, aby súd nechal úpravu styku na samotnú maloletú. Otec potvrdil tvrdenie matky, že maloletej nedovolí zobrať mimo jeho domácnosti notebook, ktorý kúpil maloletej. Toto svoje konanie odôvodnil tým, že notebook kúpil on , vždy ho mala malá u neho a pokiaľ
má dieťa úlohu , tak „bohužiaľ“ nech maloletej kúpi aj matka alebo navrhol, aby si dieťa prišlo urobiť úlohy k nemu.
Zo svedeckej výpovede G. N. mal súd preukázané, že je matkou G. matky a darovala jej dom v H., v ktorej ona doposiaľ býva aj s plnoletým synom matky G.. Je starobnou dôchodkyňou. Svedkyňa súdu potvrdila, že matka sa o dieťa stará a starala sa, aj keď spolu bývali v H. berúc do úvahy fakt, že matka robí v štvorzmennej prevádzke, tiež nadčasy. Počas ich spoločného bývania sa matka z poobednej zmeny viac menej nevracala, ale doobeda prišla domov, navarila a následne išla zasa do práce na zmenu. Poprela, že by poslala otca na sociálku nahlásiť, že by sa matka o dieťa nestarala. Svedkyňa súdu potvrdila, že jej dcéra s maloletou nebýva s ňou od marca 2015 , kedy sa odsťahovali do prenájmu. Dieťa chodí naďalej do školy v H. preto sa u nej denne na ceste do školy zastaví a následne ide na autobus. Má aj vedomosť, ako navštevuje G. otca. Cez tieto letné prázdniny bola maloletá u otca len 2 dni. Záverom svedkyňa dodala, že maloletá ju prosila povedať, že nechce byť 14 dní u otca, chce bývať u matky, ale keď bude mať matka poobednú alebo nočnú, tak ona sama pôjde spať k otcovi.
Otec uviedol, že by súhlasil, aby dieťa bolo u neho, keď bude mať matka nočnú a poobednú zmenu, tiež dva víkendy v mesiaci.
Mal. G. v mesiaci jún 2015 ukončila 6. ročník základnej školy. V škole jej matka platí obedy po 20 eur. Dieťa nemá zdravotné problémy, nenavštevuje platené krúžky. K návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti súd osobitne vypočul dňa 14.5.2015 za účasti kolízneho opatrovníka dieťa, aby sa k tomu vyjadrilo. Mal. G. potvrdila, že býva s matkou v 1 izbovom byte na činžiaku asi 1 mesiac, pred tým bývali obe v H. v dome spolu s babkou, priateľom babky a jej bratom. Potvrdila, že matka robí ráno, odpoludnia aj v noci. Podľa jej slov sa nestalo, že by sa matka celý týždeň nevrátila z práce domov. Z poobednej len raz neprišla domov. S matkou trávi voľný čas tak, že chodia korčuľovať, pomáha jej pri domácich prácach a pri varení a keď je u otca, chodia niekedy pomôcť babke do H. do záhrady. G. uviedla, že otec jej povedal o jeho návrhu a pýtal sa jej na jej názor. Mal. G. sa súdu jasne vyjadrila, že by chcela byť u otca každý druhý týždeň od piatku do nedele, tiež cez letné prázdniny vždy týždeň u otca a týždeň u matky. Maloletá si rozumie s obomi rodičmi, vychádza si dobre aj s priateľom matky. Chcela by sa s otcom stretávať tak , aj keď má matka poobednú zmenu. K samotnej starostlivosti matky o ňu počas ich bývania v H. maloletá uviedla, že prala a upratovala mama a niekedy sa dohodla s babkou , že niekedy uvarila. Krstná (sestra matky) im nikdy neprala, nevarila, neupratovala v dome. Niekedy chodila ku krstnej na prespatie, keď mala krstná celý týždeň nočnú , aby nespala jej 16 ročná dcéra S. sama.
Kolízny opatrovník vychádzajúc z výpovedí rodičov a svedkyne dospel k záveru, že v tejto situácii nie je vhodným riešením striedavá osobná starostlivosť., lebo vzťah medzi rodičmi je vážne narušený. Predpokladá, že by to malo negatívny dopad na východu dieťaťa a bral do úvahy aj vyjadrenie samotného dieťaťa. Odporučil rodičom dohodnúť sa na širšom styku v záujme dieťaťa, ktorý by mohol zmierniť konflikty medzi nimi a rodičia by si mohli naplánovať dovolenku aj rok vopred.
V záverečnom vyjadrení uviedol otec , že buď mu súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo inak ide pracovať do Európy. Otec sa nevyjadril na otázku kolízneho opatrovníka, ako by vôbec striedavá osobná starostlivosť fungovala, keďže on s matkou nekomunikuje. Dodal, že ak mu súd nezverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, nenavrhol ani osobitne upravovať jeho styk s dieťaťom cez prázdniny a sviatky.
Okresný prokurátor v závere vychádzajúc z vykonaného dokazovania a vyjadrení rodičov dospel k záveru, že rodičia si prostredníctvom dieťaťa vybavujú svoje vlastné vzťahy. Najlepšie by bolo, keby sa rodičia dohodli, ale to nie je v súčasnosti možné. Vychádzajúc z dôkaznej situácie a samotnej výpovede 12-ročného dieťaťa má za to, že nie je dôvod na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Keďže rodičia sa o styku nevedia dohodnúť, navrhol upraviť styk súdom v zmysle vyjdenia matky.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).
Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd prihliadal na to, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila matka dieťaťa a ani samotná maloletá Barbora, ktorá sa priamo na súde k návrhu vyjadrila. S návrhom nesúhlasil ani kolízny opatrovník z obavy, že by to neprospelo riadnemu vývoju dieťaťa. Taktiež s tým nesúhlasil okresný prokurátor, ktorý mal z vyjadrení rodičov preukázané, že návrh je výsledkom vybavovania si vzťahov medzi nimi. Súd prihliadal podporne na to, že samotný otec súdu neuviedol jeho predstavu reálnej aplikácie striedavej osobnej starostlivosti, ako by si s matkou vymieňali informácie o výchove dieťaťa; práve naopak uviedol, že ak mu dieťa nebude zvedené do striedavej osobnej starostlivosti, tak odchádza do Európy a nežiada ani inak upravovať jeho styk s maloletou. Otec súdu nepreukázal, že by sa matka o dieťa nestarala. Z tohto dôvodu súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa a požiadal kolíznu opatrovníčku vykonať i osobný pohovor s samotným dieťaťom. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd rešpektoval právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom a prihliadal na jej záujmy, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Keďže práve záujem maloletej je prvoradým faktorom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je hlavne vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletej. Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že pokiaľ ide o výchovu a potreby dieťaťa, nie sú v súčasnosti schopní sa takmer na ničom ohľadom maloletej dohodnúť, a to ani len na konkrétnej úprave styku otca s maloletou cez sviatky. Súd prihliadal na to, že rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti mal snahu výsluchom rodičov ( hlavne otca, keďže matka razantne s návrhom nesúhlasila) zisťovať praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako by otec (lebo ten podal návrh) riešil presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná. Totiž nutnosť pravidelného sťahovania množstva vecí by mohlo dieťa vnímať negatívne. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný a preto i zamietol návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd má za to, že je v záujme G., aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jej práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Vzhľadom na vyjadrenia otca ( pr. že má dieťa smolu, lebo nesúhlasí brať si ním zakúpená notebook do domácnosti matky a matka mu má tiež kúpiť
notebook, resp. ak mu súd nezverí dieťa podľa jeho návrhu nežiada osobitne upravovať ani jeho styk s dieťaťom a ide robiť do Európy, ...) súd dospel k záveru, že nateraz nie je možné toto všetko dieťaťu zabezpečiť práve jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd poukazuje na to, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a to medzi sebou navzájom a nie prostredníctvom ich maloletej dcéry spoliehajúc sa , že bude druhého rodiča informovať - to je ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh otca zamietol.
Súd sa vyporiadal aj s návrhom matky na úpravu styku otca s dieťaťom na každý párny týždeň v roku od piatku od 14,00 hod. do nedele do 18,00 hod., lebo sa nevedia na styku sami dohodnúť, súdom neupravený styk robí v praxi problémy a doposiaľ súdom styk určený ani upravený nebol. Otec prejavil záujem mať dieťa aj cez Vianočné sviatky ( je to zaznamenané ak na hlasovom zázname). Súd pri navrhovanej úprave styku prihliadal v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Na druhej strane prihliadal na to, že obaja rodičia majú nie len povinnosti ( či starať sa o dieťa alebo platiť výživné), ale i právo podieľať sa osobne na výchove dieťaťa, stretávať sa s maloletou. Toto svoje právo ale rodičia nemôžu uplatňovať bez toho, aby brali ohľad na psychický a zdravý duševný vývoj dieťaťa. V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave styku vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, vyjadrenia dieťaťa a svedkyne, prokurátora ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpal súd podklad pre svoje rozhodnutie. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že hlavným problém je ani nie tak v styku ako v absencii komunikácie medzi rodičmi a doposiaľ v nevyrovnaní sa s vzájomným rozchodom zo strany otca. Súd mal preukázané, že v súčasnosti sa realizuje styk otca s maloletou vždy každý druhý týždeň od piatku do nedele (od piatku od 14,00 hod. do nedele do 18,00 hod), preto i v takomto rozsahu upravil styk otca s dieťaťom. Dieťa prejavilo ochotu tráviť letné prázdniny rovnako s oboma rodičmi, ale nakoľko samotní rodičia konkrétny rozsah styk cez prázdniny nenavrhli a berúc do úvahy vyjadrení otca, že ide pracovať ako vodič do Európy, súd z opatrnosti nateraz styk rodičov s maloletou cez všetky prázdniny neupravil . Takto ostala rozsah styku cez prázdniny zatiaľ len na dohode rodičov, resp. ich akceptovaní vôle dieťaťa, kedy chce byť cez prázdniny u ktorého rodiča. Obaja rodičia síce prejavili súhlas, aby dieťa prespávalo u otca cez týždeň v dne, kedy matka pracuje na poobednú a nočnú zmenu, ale nakoľko takto navrhnutý styk by bol nevykonateľný ( t.j. nedal by sa exekučne vymáhať) a samo o sebe sa nedá presne do výroku vymedziť dátumovo tieto zmeny matky do budúcna, súd takto navrhnutý styk upraviť nemohol. Pokiaľ sa budú ale rodičia na takomto styky dohodnúť, nič im vtom brániť nebude aj bez súdneho rozhodnutia. Súd mal preukázané, že medzi rodičmi nie je zhoda ohľadom rozsahu styku s maloletou ani len cez Vianočné sviatky a nakoľko ide o najväčšie sviatky majúce vplyv aj na zdraví vývoj dieťaťa, súd nad rámec ( keďže ide o beznávrhové konanie a súd koná v záujme dieťaťa) upravil rodičom styk v období od 23.12. do 02.1. nasledujúceho roka. Súd styk upravil už od 23.12., kedy sa začína vianočná atmosféra až do 2.1. nasledujúceho roku, kedy sa končí silvestrovká atmosféra, pričom jeden rok bude mať matka dieťa cez Vianoce a otec na Silvestra a v ďalší rok bude styk realizovaný opačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky, kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Skalica, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie zo strany otca do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.