Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-164-2015.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/164/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: E. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, A., štátny občan SR, o zaplatenie 326,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 120,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 120,57 eur od 12.3.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 30.3.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 326,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 261,33 eur od 12.3.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.2.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal odporcovi predzmluvný formulár a návrh zmluvy a odporca vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 261,33 eur do 11.3.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním na súd dňa 12.5.2015. Uviedol, že doposiaľ na základe splátok spolu vo výške 79,43 eur zaplatil na účet navrhovateľa (2700334262/8330) dňa 7.4.2014 49,43 eur, dňa 18.6.2014 sumu 10 eur, dňa 17.7.2014 sumu 10 eur, dňa 1.7.2014 sumu 10 eur a to z účtu č. 520700-4203630190/8360 vedeného v MBANK a.s. a dôkaz k tvrdeným skutočnostiam preukázal (čl.23).
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 22.6.2015.
Účastníci uzavreli dňa 9.2.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a klient sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy ( čl. IV. bodu 1) a úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V zmysle čl. IV bod 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním a tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej (ako i tretej) upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky - celkové náklady vo výške 30 eur.
Zároveň dňa 9.2.2014 účastníci uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 200 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 261,33 eur do 1.2.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 61,33 eur.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac a právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah
ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V predmetnej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na odporcovi ako dlžníkovi. V konaní odporcom bolo preukázané, že uhradil celkom sumu 79,43 eur, to znamená, že pri konštatovaní bezúročnosti pôžičky odčítaním sumy splátok 79,43 eur od poskytnutej istiny 200 eur zostatok neuhradenej sumy predstavuje dlh vo výške 120,57 eur. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by odporca zostatok dlhu pôžičky uhradil, preto návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 120,57 eur vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 120,57 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku ani na výzvu, vznikol navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Základná úroková sadzba ECB k 12.3.2014 bola 0,25 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,25 %. Súd nárok navrhovateľa v časti príslušenstva (úroku z omeškania) považoval za dôvodný a popri istine 120,57 eur priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 120,57 od 12.3.2014 do zaplatenia.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu a to vo výške 65 eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané poštou. Navrhovateľ však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti so zasielaním týchto
výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 65 eur ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.