Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9P-193-2015.pdf
PDF · 66.77 KB
Case nature
Subarea
9P/193/2015
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. F. S., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXA R. N., Q. F., F XLB, T. U. a J.. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XX G. J. H., XXXXX O., A., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa,
rozhodol:
Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 20.7.2015 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú M. F. S., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 13C/339/2010-52 zo dňa 1.12.2010 mesačne v sume 60,- eur.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ešte pred tým, akoby sa súd začal meritórne zaoberať s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú M. F. S., súd v zmysle § 103 OSP skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby mohol v predkladanej veci konať a rozhodnúť. Medzi základné podmienky konania na strane súdu patrí právomoc, čo predstavuje oprávnenie a zároveň povinnosť súdu konať a rozhodnúť o určitej veci.
Z dôvodu výskytu medzinárodného cudzieho prvku v osobe maloletého dieťaťa, ako aj jeho oboch rodičov, keď všetci spomínaní bývajú mimo územia Slovenskej republiky, súd pri skúmaní svojej právomoci v danej veci s poukazom na § 2 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyvodil povinnosť na predmetný právny vzťah aplikovať Nariadenia Rady č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ako nariadenie Rady).
Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa Článku 3 písm. b) nariadenia Rady, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa Článku 10 nariadenia Rady, v členských štátoch, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa udaní matky v jej návrhu na začatie konania, matka žije s maloletou v meste O. vo A., kde si prenajíma byt. Maloletá v O. navštevuje školské zariadenie a zúčastňuje sa mimoškolských aktivít. Matka v O. pracuje ako živnostníčka v oblasti kozmetiky od októbra 2013.
Článok 3 písm. b) nariadenia Rady právomoc súdu vo veciach vyživovacej povinnosti viaže na obvyklý pobyt oprávnenej osoby (v danom prípade maloletého dieťaťa). Termín obvyklý pobyt je jeden z významných pojmov medzinárodného práva súkromného. Ide o nielen jeden z hraničných určovateľov v oblasti kolízneho práva, ale zároveň o jedno zo základných kritérií justičných pravidiel v oblasti medzinárodného procesného práva. Pojem obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky a jednoznačne ani v medzinárodných predpisoch a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území predmetného štátu a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Záver o tom, v ktorej krajine má účastník konania obvyklý pobyt, závisí od vyhodnotenia všetkých okolností v danej veci s prihliadnutím na miesto bydliska, dôvod, pracovné zaradenie, osobné a rodinné väzby, prípadne ďalšie súvisiace okolnosti. Pre určenie miesta obvyklého pobytu účastníka konania nie je dôležité, kde má tento účastník (formálne) registrovaný trvalý pobyt, rozhodujúce je miesto jeho faktického (skutočného) pobytu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá pracuje vo A., kde aj býva a kde i maloletá navštevuje školu, mal súd za preukázané, že miestom obvyklého pobytu maloletej je A.. Matka svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odôvodňovala najmä tiež vysokými životnými nákladmi vo A. z čoho mal súd zato, že tento jej pobyt v zahraničí nie je len prechodného charakteru, ale že naopak, s maloletou sa tu plánuje zdržiavať na stálo.
S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj citované ustanovenia nariadenia Rady, súd konštatuje, že vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletú M. F. S., nar. XX.X.XXXX, nemá právomoc konať. Právomoc v predmetnej veci majú súdy A. N..
Podľa § 104 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.