Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_9C-166-2013.pdf
PDF · 137.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/166/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcovia: 1. D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ., X. G. XX, 2. D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ., X. G. XX, 3. D. Ľ., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ., X. G. XX, žalobca v 3. rade právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: DOPRASTAV, a.s., Bratislava, Drieňová 27, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Hudákom, advokátom so sídlom Alžbetina 41, Košice, o určenie rozsahu zodpovednosti za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, takto
rozhodol:
Žalovaný je zodpovedný za smrteľný pracovný úraz V. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal dňa XX.XX.XXXX v rozsahu 100 %. O náhrade trov konania rozhodne súd v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 11.12.2013 sa žalobcovia domáhali určenia zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz so smrteľným následkom, ktorý sa stal dňa XX.XX.XXXX V. D. (nar. XX. XX. XXXX). Vo vzťahu k nebohému V. D. je žalobkyňa v 1. rade pozostalou manželkou a žalobcovia v 2. a v 3. pozostalými deťmi. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobkyňa v 1. rade podala Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava žiadosť o priznanie jednorazového odškodnenia a žiadosť o priznanie náhrady nákladov spojených s pohrebom. Pozostalé deti, teda žalobcovia v 2. a v 3. rade, podali Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava žiadosť o priznanie náhrady nákladov spojených s pohrebom. V prebiehajúcich správnych konaniach medzi žalobcami a žalovaným došlo k sporu o rozsah zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. Žalovaný na výzvu Sociálnej poisťovne, aby vyjadril svoje stanovisko k určeniu miery zavinenia zo strany zamestnanca postihnutého pracovným úrazom odpovedal tak, že sa zbavuje zodpovednosti celkom podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Keďže žalobcovia so stanoviskom žalovaného v celom rozsahu nesúhlasili a keďže Sociálna poisťovňa si o tejto spornej (predbežnej) otázke neurobila úsudok v zmysle § 198 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vyzvala Sociálna poisťovňa žalobcov na podanie určovacej žaloby na súd, aby ten záväzne túto spornú otázku posúdil. Na základe uvedeného teda bola podaná táto žaloba. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením listinných dokladoch predložených ako žalobcami, tak aj žalovaným a najmä vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Prešove číslo ČVS: ORP-233/1-OVK-PO-2013. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa XX. XX. XXXX, v čase cca o 15.38 hod. utrpel V. D. smrteľný pracovný úraz a to tak, že počas opravy a odstraňovania výtlkov a frézovania asfaltového povrchu mestskej komunikácie, pri cúvaní nákladného motorového vozidla pod násypný dopravník pracovného stroja cestnej frézy, nákladné motorové vozidlo prešlo poškodeného pracovníka ľavými zadnými kolesami, čím mu spôsobilo smrteľné zranenie.
V priebehu občianskeho súdneho konania bolo ukončené paralelne vedené trestné konanie vo veci sp. zn. 4T/143/2014, ktorého výsledkom bol rozsudok zo dňa 09.04.2015, právoplatný dňa 09. 04. 2015, ktorým bol obžalovaný G. D., nar. XX. XX. XXXX uznaný vinným, že
- dňa 26.02.2013, v čase o 15.38 hod. v Prešove na Ulici Arm. Gen. Svobodu v smere z Ľubotíc na Šváby pred križovatkou pri OD Kaufland, ako vodič nákladného motorového vozidla značky Volvo EVČ PO-428 CY počas prác spojených s realizáciou frézovania vozovky potom, ako stavbyvedúcim V. D., nar. XX. XX. XXXX, stojacim za zadnou časťou vozidla dostal pokyn, že môže cúvať, začal cúvanie a aj napriek tomu ako V. D. stratil z dohľadu v pravom spätnom zrkadle, cúvanie neprerušil, v cúvaní pokračoval, V. D. zachytil zadnou ľavou časťou vozidla a následne prešiel oboma ľavými zadnými kolesami dvojnápravy vozidla, pričom V. D. utrpel zranenia, ktorým podľahol,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a z listín v ňom založených vyšlo najavo nasledujúce: Z výsluchu G. D., ktorý bol vodičom vozidla, ktoré usmrtilo V. D. vyplynulo, že pravý jazdný pruh, v ktorom vykonával frézovanie od ľavého jazdného pruhu nebol oddelenými kužeľmi ale vzadu za frézou išlo nákladné motorové vozidlo, ktoré malo vzadu svetelné výstražné znamenie so šípkou a zapnuté tri výstražné majáky, pričom podľa jeho informácií jazdilo vo vzdialenosti asi 10 až 20 m za frézou. Pokyn na cúvanie mu dal stavbyvedúci V.R. D., ktorý stál vedľa v odbočovacom pruhu k OD Kaufland vo vzdialenosti asi 2 m za koncom úložnej plochy nákladného motorového vozidla a to tak, že zdvihnutou rukou nad hlavu pohybom smerom k sebe v predlaktí dal pokyn „môžeš“. G. D. ďalej vypovedal, že následne kontroloval obe spätné zrkadlá ako pravé tak aj ľavé, najmä však ľavé, pretože tým si kontroloval ľavý jazdný pruh, v ktorom bola prevádzka vozidiel, avšak už V. D. nevidel. Následne zastavil vozidlo na pokyn chlapov pracujúcich v jeho blízkosti, ktorí kričali niečo ako „Hej“ alebo „Stoj“. V prvom momente nevedel čo sa stalo, následne, keď vystúpil z vozidla, videl, že stavbyvedúci V. D. ležal na chrbte a bolo zrejmé, že bol ním prejdený. V trestnom konaní, ako aj v civilnom konaní boli vypočuté aj ďalšie osoby, ktoré pracovali na rovnakom pracovisku, alebo vo vzťahu k nemu plnili určité funkcie. Žiadna z týchto osôb však bezprostredne priebeh nehody a teda usmrtenie V. D. vozidlom vedeným vodičom G. D. nevidela. Z výsluchu W.. G. D. vykonaného dňa 04.03.2013 vyplynulo, že tento u žalovaného pracuje od roku 2010 vo funkcii bezpečnostného technika. Uviedol, že pracovníci Doprastavu sú pravidelne školení v určených lehotách. Nebohý V. D. bol o otázke pokládky živíc naposledy preškolený dňa 22. 01. 2013. W.. G. D., ako bezpečnostný technik, dňa 07. 08. 2012 vypracoval identifikačné údaje nebezpečenstiev rizík a opatrení, kde zapracoval okrem iného aj činnosť pri pokládke živíc a o týchto rizikách bol V. D. v januári 2013 preškolený. V rámci trestného konania bol ďalej vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. I. D. z odboru doprava cestná. V tomto znaleckom posudku znalec došiel k záveru, že s poukázaním na zistené stopy na pneumatikách a zanechaných odtlačkov dezénu pneumatiky na nohaviciach nebohého, je technicky preukázateľné tvrdenie, že prejdený chodec, bezprostredne predtým než kolesá vozidla dosiahli jeho úroveň, sa nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu vodiča, čiže v oblasti, do ktorej vodič z dôvodu konštrukcie vozidla nemal technicky zabezpečený výhľad. Tým je možné technicky potvrdiť, že aj keby vodič trvalo sledoval situáciu pohľadom do ľavých spätných zrkadiel, nemal vytvorené podmienky pre spozorovanie, že hrozí nebezpečenstvo prejdenia osoby nachádzajúcej sa za vozidlom. Ďalej zdôraznil, že vzhľadom na situáciu na mieste nehody, pri posudzovaní techniky cúvania vodiča vozidla Volvo je odôvodnené zohľadniť potrebu zvýšenej opatrnosti zo strany vodiča, venovať sa ľavému boku vozidla, kde nebol dopravným značením blokovaný vjazd vozidiel jazdiacich v ľavom jazdnom pruhu. V rámci trestného konania bol ďalej vyhotovený znalecký posudok číslo 3/2013 znalcom W.. I. G., z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Znalec odpovedal na nasledujúce otázky: Otázka číslo 1: Uveďte, či poškodený nebohý V. D. bol dostatočne poučený o bezpečnosti pri práci, ako aj pred samotným výkonom práce? Odpoveď: V danej súvislosti sa vo vyšetrovacom spise nachádzajú nasledovné materiály: ? Záznam o vykonanom opakovacom oboznamovacom školení, kde sú uvedené odprednášané témy, prezenčná listina, na ktorej je uvedené aj meno a podpis V. D., ako aj test z jeho overenia vedomostí. Materiály sú z 22.01.2013 a sú overené Ing. G. D., autorizovaným bezpečnostným technikom. ? Materiál s hlavičkou Doprastav s názvom „Identifikačné údaje nebezpečenstiev rizík a opatrení pre činnosť pokládka živičných zmesí“, kde na strane 4, por. č. 22, číslo karty D-1 druh procesu doprava, je ako nebezpečenstvo uvedené: zachytenie nežiaducim pohybom vozidla stroja, hodnotenie
13, vyhodnotenie rizika SV, bezpečnostné opatrenia na elimináciu alebo zníženie rizika - dopravné a stavebné prostriedky a mechanizmy prevádzkovať v súlade s podmienkami pre ich prevádzku..., spôsob ochrany kolektívna: postavenie zamestnanca. Na ďalšom doklade s názvom „Záznam o oboznámení s dokumentom, ktorý sa vzťahuje k uvedenému dokumentu“ je aj podpis poškodeného nebohého V. D., ktorý svojim podpisom potvrdzuje dňa 25. 02. 2013 že oboznámeniu porozumel. V dokumente nie je meno ani podpis zodpovednej osoby, ktorá oboznámenie vykonala. ? Materiál s názvom „Plán bezpečnosti stavby, oprava a úprava údržba miestnych komunikácii a cestnej svetelnej signalizácie v meste Prešov“. K materiálu je priložená prezenčná listina a medzi účastníkmi oboznámenia je podpísaný aj V. D., ktorý mal absolvovať toto oboznámenie 25.02.2013. Pod tabuľkou je uvedené meno Č. a podpis. Pravdepodobne ide o osobu, ktorá toto oboznámenie vykonala. Na strane 8. dokumentu „Plán bezpečnosti stavby“ je uvedené: „Ak je stroj v pohybe, nikto sa nesmie zdržiavať v nebezpečnom dosahu stroja, pred strojom v smere jazdy ani za ťahačom a vlečným strojom. Z vyššie uvedených dokumentoch vyplýva, že poškodený nebohý V. D. bol poučený v súlade s § 6 Zákona 124/2006 Z.z. v platnom znení, všeobecné povinnosti zamestnávateľa o nebezpečenstvách pri vykonávaní práce - zachyteniu pohybom vozidla. Ako som uviedol vyššie, vo všetkých dokladoch je V. D. uvedený ako jeden z účastníkov oboznámenia a nie ako školiteľ. Ako školiteľ na dokumente nie je uvedený a podpísaný ani O. G.. Zo záznamu o oboznámení teda nie je jasné, či V. D. v danom prípade mal byť osobou znalou predpisy a mal s nimi oboznámiť svojich podriadených a ďalšie osoby alebo bol len osobou, ktorá pred začatím prác bola s nimi oboznámená za ich účelom dodržiavania. Otázka číslo 2: Uveďte, či pri samotnej činnosti pri ktorej došlo k úrazu, boli dodržané všetky zásady bezpečnej práce či už zo strany zamestnávateľa, poškodeného, resp. iných osôb. Ak nie, podrobne popíšte, kde došlo k porušeniu, resp. uveďte správny postoj pri vykonávaní prác. Odpoveď: Podľa charakteru práce, mali byť medzi poškodeným nebohým V. D. a vodičom vozidla dohodnuté jasné pravidlá pohybu a zastavenia vozidla. V. D. mal počas celej doby navigovania sa pohybovať vedľa zadnej časti vozidla tak, aby bol viditeľný v ľavom spätnom zrkadle na vozidle. Taktiež mal byť dohodnutý jednoznačný signál zo strany V. D., ak by bolo potrebné z dôvodu nejakej nebezpečnej situácie za vozidlom okamžite zastaviť. Ďalej vodič G. D. mal dostať informáciu o tom, že ak by pri sledovaní v spätnom zrkadle stratil navádzajúceho V. D. z dohľadu, musí okamžite vozidlo zastaviť. Otázka číslo 3: Ak došlo k porušeniu dôležitej povinnosti uveďte akej a uveďte konkrétnu osobu, ktorá dôležitú povinnosť prerušila? Odpoveď: Vo vzťahu k tomuto úrazu bola porušená dôležitá povinnosť podľa zákona 124/2006 Z.z. v platnom znení a to § 12 Práva a povinnosti zamestnancov ods. 2. zamestnanec je povinný: a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie. Túto dôležitú povinnosť porušil sám poškodený nebohý V. D.. Otázka číslo 4: Pokiaľ došlo k porušeniu konkrétnych predpisov ohľadom bezpečnosti práce zo strany organizácie, tieto konkrétne popíšte. Odpoveď: V tomto prípade došlo k porušeniu zákona číslo 124/2006 Z.z. v platnom znení a to druhej časti Povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov § 6 Všeobecné povinnosti zamestnávateľa. Porušenie spočíva v tom, že zamestnanci iného zamestnávateľa na spoločnom pracovisku nedostali potrebné informácie o bezpečnom postupe a koordinácii prác. Toto sa týka najmä situácie, že zamestnanec firmy C.M.R, s.r.o. Prešov, vodič G. D. nebol riadne a preukázateľne oboznámený s bezpečnostnými predpismi a bezpečnými postupmi pre konkrétny výkon navádzania motorového vozidla pri cúvaní ani s bezpečným spôsobom a podmienkami cúvania. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že zo strany poškodeného nebohého V.T. D. bol nelogický postup navádzania pri cúvaní v tom, že počiatok navádzania začal realizovať na pravej strane vozidla a potom sa snažil prejsť na ľavú stranu, čím sa vystavil nebezpečenstvu. Za plnej prevádzky v susednom ľavom pruhu vodič G. D. od začiatku cúvania si musel sledovať dopravnú situáciu vedľa a za vozidlom v ľavom spätnom zrkadle. Z dokumentu „Identifikačné údaje nebezpečenstiev rizík a opatrení“ vypracovaných bezpečnostným technikom W.. G. D. pre objednávateľa Doprastav, a.s. vyplýva, že na strane 3. pod por. číslom 15 s
označením stredne významné riziko, počet bodov 13 sa nachádza vylúčenie prítomnosti osôb v dráhe pohybujúceho sa stroja. Ďalej tak, ako to uvádza znalec W.. G., pod por. číslom 22. sa ako nebezpečenstvo uvádza zachytenie nežiaducim pohybom vozidla alebo stroja. Pod poradovým číslom 33. sa pri nebezpečenstve zachytenie zamestnanca pri pristavovaní vozidla k stroju pri cúvaní uvádza eliminácia tohto nebezpečenstva zákazom zdržiavania sa zamestnanca v ohrozenom priestore, pristavovanie pri prehľadnosti situácie. Pod poradovým číslo 43. sa nachádza nebezpečenstvo pritlačenie a prejdenie, resp. zrazenie osôb, kde na elimináciu sa vyžaduje zákaz zdržiavania sa zamestnanca v nebezpečnom dosahu stroja, nevyznačených priestoroch zákaz vstupovať do vozovky pred strojom v smere jazdy medzi strojmi, používanie varovných signálov, poučenie a upozornenie na vydávanie signálov.
V rámci vyšetrovacieho spisu sa nachádza aj list z Krajského riaditeľstva policajného zboru - Krajského dopravného inšpektorátu Prešov zo dňa 18. 02. 2013, z ktorého vyplýva, že predložená projektová dokumentácia dočasného dopravného značenia a zároveň súhlas so zvláštnym užívaním a čiastočnou uzávierkou predmetného úseku komunikácie Ulice Arm. Gen. Svobodu z dôvodu opravy asfaltových výtlkov sa povoľuje za podmienky: 1. Čiastočná uzávierka predmetného úseku ulice Arm. Gen. Svobodu bude vykonávaná počas nočných hodín a počas víkendov mimo dopravnú špičku. 2. Nakoľko uvedené práce budú realizované počas zimnej údržby pozemných komunikácií KDI požaduje v prípade zhoršenia poveternostných podmienok okamžité ukončenie týchto prác. V rámci poznámok je zdôraznené, že oprava výtlkov, frézovanie a pokládka obrusnej vrstvy úseku cesty budú realizované v nočných hodinách a počas víkendov mimo dopravnú špičku. Súd ďalej vykonal dokazovanie prezenčnou listinou vzdelávacej aktivity s názvom „Oboznámenie a školenie z predpisov BOZP, preškolenie vodičov referentských vozidiel v zmysle zákona NR SR 124/2006 Z.z. preskúšaním“, ktoré sa malo uskutočniť dňa 22.01. 2013 za účasti V. D.. V rámci odprednášaných tém malo byť vykonané aj oboznámenie zamestnancov so zoznamom nebezpečí a ohrození a spôsobe ochrany zamestnancov pri stavebných prácach (bezpečnostné opatrenia na elimináciu alebo zníženie rizika). Z pracovnej náplne nebohého V. D. vyplýva, že tento pracoval na pracovnom miestne majster stavebnej výroby. Z popisu pracovnej funkcie vyplýva, že zastupuje závod ako dodávateľa stavebnej časti na zverenej stavbe, je priamym podriadeným hlavného stavbyvedúceho. Zodpovedá za BOZP. Súd ďalej vykonal dôkaz záznamom o oboznámení s dokumentom „Identifikačné údaje nebezpečenstiev rizík a opatrení, činnosť pokládka živičných zmesí“. Svojím podpisom V. D. dňa 25.02.2013 mal potvrdiť, že oboznámeniu porozumel. V trestnom spise sa ďalej nachádza aj Plán bezpečnosti stavby s podnázvom Opravy a úpravy miestnych komunikácií a cestnej svetelnej signalizácie v meste Prešov vypracovaný autorizovaným bezpečnostným technikom N. E. zo dňa 20.02.2013, kde v bode 6.6. sú uvedené povinnosti stavbyvedúceho majstra, okrem iného tento zodpovedal za uplatňovanie BOZP. Podľa záznamu o oboznámení s dokumentom práve uvedeným, teda s plánom bezpečnosti stavby, bol s týmto dokumentom V. D. oboznámený dňa 25. 02.2013. Smrteľný pracovný úraz V. D. bol predmetom šetrenia aj Inšpektorátu práce Prešov, ktorý v protokole zo dňa 05. 04. 2013 uviedol: „Pokiaľ ide o zistené nedostatky a to nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého V. D. boli zistené nasledovné nedostatky: zamestnanec, pán V. D., bol oboznámený s nebezpečenstvom a zákazom držiavať sa v nebezpečnom dosahu stroja, pred strojom v smere jazdy a ak je stroj v pohybe. Týmto konaním porušil povinnosť zamestnanca, ktorá je uvedená v § 12 ods. 2 písm. a) a g) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na ostatné predpisy vyhotovené zamestnávateľom „Plán bezpečnosti stavby“ str. 8 a príloha č. 4 str. 27 s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Podľa záverov inšpektorátu práce zo strany zamestnávateľa Doprastav alebo zo strany inej organizácie alebo iných osôb, neboli zistené nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so smrteľným pracovným úrazom. V trestnom konaní vo vzťahu k dovtedy vedenému vyšetrovaniu bol ako nový svedok vypočutý dňa 29. 01. 2014 I. L. a jeho manželka C. L.. Títo uviedli, že v presne neurčeného dňa sa presúvali so svojím vozidlom po miestnej komunikácii na sídlisku Sekčov v smere od Lidla smerom na Solivar a to okolo 15.30 hod. I. L. uviedol, že prednou časťou vozidla bol na úrovni frézy, k tejto smerom proti nemu, čiže smerom pod frézu cúvalo nákladné vozidlo. V okamihu ako bol pri fréze, fréza stála a zadná časť korby nákladného vozidla, ktoré cúvalo ku fréze bolo od násypovej časti frézy asi 7 metrov. Videl tam aj postavu muža,
bol nevysoký, starší. Muž bol pri zadnej časti korby, smerom dozadu, možno meter a pol a smerom k jazdnému pruhu, kde išli oni menej ako pol metra. Oni s manželkou sa pomaly presúvali, aj to nákladné auto sa úplne pomaly presúvalo dozadu a aj poškodený pomaly cúval dozadu. Vtedy len zaregistroval ako sa tomu mužovi z ničoho nič podlomili kolená, šiel ako by do pokľaku, vtedy spadol na chrbát nohami rovno dopredu a ostal ležať na zemi, kde takto dopadol rovno pod zadnú nápravu vozidla. C. L. uviedla, že auto šoféroval manžel, prechádzali po dvojprúdovej ceste, ale jeden pruh bol uzavretý, pretože tam pracovali cestári. Išli veľmi pomaly. Nevenovala pozornosť tomu, čo sa deje, len vtedy jej manžel povedal „Pozeraj, pozeraj, čo tam robí.“ Pozrela sa doprava kde zbadala na svojej úrovni od nej smerom doprava ešte stáť muža, ktorý zrazu spadol alebo sa mu podlomili kolená a nohami padol smerom dopredu pod kolesá tak neprirodzene. Zrazu ho len auto prešlo. Na základe výpovede manželov L. bol vypracovaný W.. I. G. doplnok znaleckého posudku, v ktorom tento zotrval na predchádzajúcich záveroch. Zároveň bol vypracovaný doplnok k znaleckému posudku aj W.. I. D., znalcom v odbore doprava cestná a to vzhľadom k informáciám, ktoré vo svojich výpovediach uviedli manželia L.. Znalec uviedol, že v prípade, ak by nebohý bezprostredne pred svojím pádom stál tak, ako to ukázal svedok L. v čase rekonštrukcie, potom je odôvodnené tvrdenie, že vodič cúvajúceho vozidla Volvo po technickej stránke mal vytvorené podmienky pre jeho spozorovanie a tým aj vyhodnotenie jeho polohy. Zároveň však znalec uviedol, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by nebohý bol spadol tak, ako to v čase rekonštrukcie ukazoval svedok L., nemal technicky vytvorené podmienky aby cúvajúce vozidlo po miesto pádu nebohého V. D. zastavil. Znalec ďalej uviedol, že z jeho hľadiska je technicky prípustný variant, podľa ktorého nebohý D., v čase, keď začal padať, sa nachádzal v polohe koridoru jazdnej dráhy cúvajúceho vozidla v blízkosti jeho ľavého zadného rohu, ale už za obrysom ľavej bočnice ložnej plochy, čiže v polohe, v ktorej na základe poznatkov z vykonaných meraní vodič pohľadom do spätných zrkadiel ľavých alebo pravých nemal možnosť ho pozorovať. Vyplýva to podľa neho z toho, že pneumatiky vozidla by v prípade pravdivosti verzie svedka L. boli nebohého prešli šikmo naprieč a nie pozdĺžne po jeho dĺžke, ako to dokladuje fotodokumentácia z ohliadky miesta činu. Urobil teda záver, že poloha označená svedkom L., v ktorej mal stáť V. D. pred svojím pádom technicky nekorešponduje s priebehom odtlačku dezénu pneumatík na nohaviciach nebohého. S poukázaním na rýchlosť pohybu vozidla počas jeho cúvania a na pohyb tela V.Š. D. po páde na vozovku do polohy priamej pod otáčajúce sa kolesá technicky nie je dostatočný priestor. Na pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2014 svedok I. L. vypovedal, že videl, ako nebohý pán D. stál asi 0,5 m vedľa ľavej strany vozidla pravdepodobne rukami navigoval vodiča, pretože videl, že gestikuloval. Nevie, či sa šmykol, alebo ako sa to stalo, zrazu však videl, že je pod kolesami auta. Dodal, že skutočne nebohý D. stál blízko cúvajúceho vozidla a asi tak pol metra, inak by ho prešli vozidlá z ľavého jazdného pruhu. Taktiež uviedol, že navigácia spôsobom, ktorý vykonával pán D., vzhľadom na hustú premávku v jednom voľnom jazdnom pruhu bola nutná. Svedkyňa C. L. uviedla, že čo sa týka postavenia nebohého D., tento stál za vozidlom zhruba na úrovni jeho ľavej časti. Zároveň si však nevšimla, či celý čas, keď prichádzali od Lidla, stál týmto spôsobom alebo sa tam nejakým spôsobom presunul. Videla v podstate už len to, ako bol vozidlom prejdený. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe došlom súdu dňa 08. 08. 2014 uviedol, že trvá na tom, že sa zbavil zodpovednosti v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Zároveň poukázal na to, že dňa 29.04.2014 vydal Okresný súd Bratislava 1 uznesenie o povolení reštrukturalizácie odporcu a dňa 08.05.2014 bola povolená reštrukturalizácia odporcu. Poukázal v tejto súvislosti na § 116 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako aj na § 118 ods. 4 a § 156. Vo vyjadrení zo dňa 29.07.2015 žalovaný zotrval na svojom doterajšom postoji a teda, že z jeho strany nie je daná zodpovednosť za smrteľný pracovný úraz V. D.. Je tomu tak preto, že pán D. porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane pokynov a zásad bezpečnej práce, s ktorými bol riadne a preukázateľne zo strany zamestnávateľa oboznámený. Ako vyplýva z predloženej prezenčnej listiny zo dňa 22.01.2013, je preukázateľné, že poškodený V. D. bol zamestnávateľom oboznámený a školený z predpisov BOZP. Ako vyplýva z dokumentu identifikačné údaje nebezpečenstiev rizík a opatrení, s ktorými bol poškodený zamestnávateľom oboznámený, dokument vo viacerých bodoch upravuje absolútny zákaz zdržiavania sa zamestnancom v ohrozenom priestore stroja. Poškodený V. D. bol zamestnávateľom preukázateľne oboznámený s Plánom bezpečnosti stavby - opravy a údržba miestnych komunikácia cestnej svetelnej signalizácie v meste Prešov. Žalovaný poukazuje, že v tomto pláne bezpečnosti práce sa zreteľne uvádza, že ak je stroj v pohybe, nikto sa nesmie zdržiavať v nebezpečnom dosahu stroja, pred strojom, v smere jazdy ani za ťahačom ani vlečným strojom. Zároveň poukazuje na pracovnú náplň V. D., na pozícii majster stavebnej výroby, kde okrem iného bol zodpovedný aj za dodržiavanie predpisov BOZP. Žalovaný ďalej
predložil súdu záznam o oboznámení s dokumentom „Sanácia trhlín asfaltových vozidiel“ vykonaným O. G., s ktorým mal byť dňa 25. 02. 2013 oboznámený aj V. D.. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov: Podľa § 195 Zákonníka práce Ods.1 - Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Ods.2 - Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Podľa § 198 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2006 vyplýva, že Sociálna poisťovňa samostatne vo forme rozhodnutia o otázke, či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti za škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke o takejto otázke urobiť len úsudok. Preto nemožno v takomto konaní vylúčiť ani podanie tzv. žaloby svojho druhu. V takomto prípade neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu tak ako je tomu pri určovacích žalobách. Sociálna poisťovňa si môže sama (avšak nemusí) v konaní o nároku na úrazovú dávku urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou v tomto konaní nepochybne môže byť aj otázka, či ide o pracovný úraz alebo otázka rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pracovným úrazom vzniknutú. Ak tak neurobí (spravidla, ak takáto otázka je sporná) konanie preruší, pričom sa nevylučuje, že na začatie takéhoto konania dá sama podnet. Sociálna poisťovňa však samostatne vo forme rozhodnutia o otázke či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci bola daná právomoc súdu na rozhodovanie o nej. Pokiaľ ide o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 § 116 ods.1 - Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. § 118 ods.4 - Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20150429> a § 124 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20150429>. § 120 ods.2 - Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Keďže predmetom tohto konania vo vzťahu k žalovanému nebola peňažná pohľadávka ale určenie jeho zodpovednosti za pracovný úraz, na podklade ktorého by sa mali poskytnúť Sociálnou poisťovňou dávky úrazového poistenia, reštrukturalizácia žalovaného nemala vplyv na prejednávanú vec. Pre rozhodnutie spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, považuje súd za rozhodujúce nasledujúce argumenty: 1. Nemožnosť zbavenia sa zodpovednosti celkom tak ako to požaduje žalovaný z dôvodu odsúdenia G. D. ako vodiča mot. vozidla, ktoré usmrtilo poškodeného D.. Podľa § 135 ods.1 O.s.p. - Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa R 22/1979 (str. 194) - Soud je vázán pouze výrokem (nikoli odůvodněním) trestního rozsudku. Z výroku o vině je pak nutno vycházet jako z celku a brát v úvahu jeho právní i skutkovou část s
tím, že řeší naplnění znaků skutkové podstaty trestného činu konkrétním jednáním pachatele. Rozsah vázanosti rozhodnutím o tom, že byl spáchán trestný čin a kdo jej spáchal, je tedy dán tím, do jaké míry jsou znaky skutkové podstaty trestného činu zároveň okolnostmi významnými pro rozhodnutí o náhradě škody. Rozhodnutí o tom, že byl spáchán dokonaný trestný čin, neznamená vždy jen konstatování zaviněného protiprávního jednání určitého pachatele, ale i závěr o narušení chráněných společenských vztahů a o vzniku určité újmy, kterou v případě některých trestných činů představuje škoda na majetku, případně nemajetková újma, jejíž odškodnění právní předpisy připouštějí (např. při ublížení na zdraví), jakož i závěr o existenci příčinné souvislosti mezi protiprávním jednáním a zmíněnou újmou. Nelze tedy ztotožňovat rozhodnutí o spáchání trestného činu vždy jen se závěrem o protiprávním jednání.
Na základe trestného rozsudku je preto potrebné urobiť záver, že zamestnanec subdodávateľskej organizácie vykonávajúcej činnosť pre zamestnávateľa poškodeného sa dopustil protiprávneho konania (aj keď len z nedbalosti) majúceho charakter najzávažnejšieho porušenia právnych predpisov (v rebríčku civilný delikt, priestupok, trestný čin). Už len samotná uvedená okolnosť znamená, že úplné vyvinenie sa zo strany žalovaného do úvahy neprichádza.
2. Podľa § 196 ods.1 písm.a) Zákonníka práce - Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Podľa § 196 ods.2 písm.a) Zákonníka práce - Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Ako znalec W.. G., tak aj žalovaný uvádzali, že poškodený bol oboznámený s dokumentmi týkajúcimi sa bezpečnosti práce pri práci, pri ktorej došlo k jeho úmrtiu. Poškodený mal byť dňa 25.02.2013 oboznámený s dokumentom „Plán bezpečnosti stavby - Opravy a údržba miestnych komunikácií a cestnej svetelnej signalizácie v Meste Prešov“. Tento dokument má rozsah 33 strán formátu A4. Z dokumentu nie je zrejmé kto, kde a v akom rozsahu oboznámenie vykonal. Poškodený mal byť dňa 25.02.2013 oboznámený s dokumentom „Identifikačné údaje nebezpečenstiev, rizík a opatrení - Činnosť: Pokládka živičných zmesí“. Tento dokument má rozsah 12 strán formátu A4. Z dokumentu nie je zrejmé kto, kde a v akom rozsahu oboznámenie vykonal. Poškodený mal byť dňa 25.02.2015 oboznámený s dokumentom „Sanácia trhlín asfaltových vozoviek“. Tento dokument má rozsah 30 strán formátu A4. Podľa R 32/1963 - Základním předpokladem pro zproštění odpovědnosti podniku je řádné seznámení pracovníka s předpisy o bezpečnosti a ochraně zdraví při práci nebo s příkazy, zákazy a jinými pokyny k zajištění bezpečnosti a ochrany zdraví. O řádné seznámení by nešlo v případě, kdyby se podnik omezil pouze na to, že by pracovníkovi dal k přečtení příslušné bezpečnosti předpisy. Na tomto závěru by neměnilo nic, i kdyby pracovník svým podpisem potvrdil, že s těmito předpisy byl seznámen. Také pouhá vyhláška, upozorňující na nutnost dodržovat určité předpisy požadavku řádného seznámení, neodpovídá. Podľa R 11/1976 (str. 38) - Pojem předpisy nebo pokyny k zajištění bezpečnosti a ochrany zdraví při práci je definován v ustanovení § 272 zák. práce <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmmrxgi>. Soudům nedělá potíže aplikace tohoto ustanovení při rozhodování o úplném nebo částečném zproštění odpovědnosti organizace za pracovní úraz nebo nemoc z povolání ( § 191 odst. 1 písm. a/, § 191 odst. 2 písm. a/ zák. práce). Soudy dbají na to, že musí jít o předpis anebo pokyn konkrétní ( § 272 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmmrxgi> odst. 3 zák. práce), který upravuje určitý způsob jednání anebo konkrétní způsob jednání zakazuje. Porušení předpisů nebo pokynů všeobecného charakteru nemůže mít totiž za následek právní účinky uvedené v ustanoveních § 191 odst. 1 písm. a) a § 191 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmmjzge> odst. 2 písm. a) zák. práce. Podľa R 11/1976 (str. 39 - 40) - Předpoklad řádného seznámení s bezpečnostními předpisy ( § 191 odst. 1 písm. a/ a § 191 odst. 2 písm. a/ zák. práce <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgy2v6nrv>) jako podmínky úplného nebo částečného zproštění se odpovědnosti organizace souvisí s další podmínkou, že totiž musí jít o zaviněné porušení těchto bezpečnostních
předpisů nebo pokynů. o zaviněné porušení může jít tehdy, jestliže pracovník vědomě tyto předpisy nebo pokyny porušuje. V tomto směru je třeba poukázat na rozhodnutí uveřejněné pod č. 69/1968 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR, podle něhož je povinností soudu, aby také zkoumal, zda postižený pracovník vnímal náležitě pokyn k zajištění bezpečnosti a ochrany zdraví při práci a zda mu i se zřetelem ke své duševní vyspělosti porozuměl. Jinak by o zaviněné porušení těchto předpisů nebo pokynů nešlo. O zaviněné porušení bezpečnostních předpisů nepůjde tehdy, jestliže pracovník vykonává určité práce (zpravidla údržbářské) v rozporu s bezpečnostními předpisy na příkaz svých nadřízených pracovníků, tedy na příkaz organizace. Zavinění je tu vyloučeno právě tím, že organizace k takovému postupu práce dala příkaz a z tohoto důvodu se nemůže úplně nebo částečně zprostit odpovědnosti. Ani v případě, že pracovník splní pokyn, který je v rozporu s právními předpisy, a že tedy konal práce, které byl oprávněn odmítnout ( § 80 <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmobq> odst. 1 zák. práce), nemůže se organizace zprostit odpovědnosti. Podľa R 28/1980 - Významným predpokladom pre prípadné čiastočné či úplné zbavenie sa zodpovednosti organizácie (§ 191 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zák. práce <http://www.beck-online.cz/ bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2v6nrv>) je zabezpečenie znalosti bezpečnostných predpisov, vyžadovanie ich držiavania a sústavná kontrola. Preto treba v súdnom konaní dbať o to, aby sa zisťovala aj skutočná náplň školenia o bezpečnostných predpisoch a skutočnosť, či pracovník bol riadne oboznámený aj s príslušným konkrétnym predpisom. Ako zo stavebného denníka, tak aj z Protokolu inšpektorátu práce je zrejmé, že práce sa začali dňa 25.02.2013 cca o 9.00 hod. V tento deň mal byť zároveň poškodený poučený o dokumentoch týkajúcich sa BOZP a technológie práce v rozsahu nie menej ako 75 strán formátu A4. Preškolenie mal vykonať p. G. na závode pred výkonom práce. Vychádzajúc z najelementárnejšej logiky má súd za to, že takéto oboznámenie nemohlo byť vykonané, resp. nemohlo byť vykonané riadne (pokiaľ pracovný čas nezačal napr. o 00.01 hod. dňa 25.02.2013) vzhľadom na rozsah dokumentov, ktoré oboznámené mali byť. Uvedenému záveru dáva za pravdu aj ďalší postup poškodeného, ktorí zamestnancom subdodávateľa C.M.R. Slovakia (vrátane G. D.) pred začiatkom práce dňa 25.02.2013 iba povedal, aby dávali pozor. Vzhľadom na (ne)vykonané oboznámenie s bezpečnostnými predpismi, neprichádza podľa názoru súdu do úvahy zbavenie sa zodpovednosti žalovaného podľa § 196 ods.1 písm.a) Zákonníka práce a podľa § 196 ods.2 písm.a) Zákonníka práce. Ďalej má súd za to, že identifikácia nebezpečenstiev v dokumentoch žalovaného s názvom „Plán bezpečnosti stavby - Opravy a údržba miestnych komunikácií a cestnej svetelnej signalizácie v Meste Prešov“ a „Identifikačné údaje nebezpečenstiev, rizík a opatrení - Činnosť: Pokládka živičných zmesí“, tak ako je uvedená v odôvodnení vyššie formuláciou „Ak je stroj v pohybe, nikto sa nesmie zdržiavať v nebezpečnom dosahu stroja“, pričom Vyhláška 374/1990 Zb. ustanovuje v § 2 písm.k) - nebezpečným dosahom stroja maximálny dosah pracovného zariadenia stroja zväčšený o bezpečnostné pásmo v šírke 2 m, sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Smrť poškodeného totiž spôsobil dopravný prostriedok, ktorý je definovaný ako všeobecný názov pre rôzne druhy dopravných zariadení, ktoré sa používajú na prepravu ľudí alebo tovaru a nie stroj, ktorý možno definovať ako účelové, obvykle mechanické alebo elektromechanické zariadenie na premenu a využitie energie, ktorým človek rozširuje svoje sily a možnosti. Aj keby v prejednávanej veci bolo nákladné vozidlo strojom, vplyv na rozhodnutie vo veci samej by to nemalo. Je nutné konštatovať, že všetky bezpečnostné predpisy, s ktorými mal byť poškodený oboznámený sú všeobecného charakteru a „ukladajú správať sa tak, aby sa nič nestalo“. Žiadny z týchto predpisov však neupravuje situáciu ako má zamestnanec bezpečne navigovať nákladné vozidlo pohybujúce sa v pravom jazdnom pruhu za plnej premávky v ľavom jazdnom pruhu pri neoddelení tohto pruhu kužeľmi alebo inými dopravnými zariadeniami. 3. Za ďalšiu podstatnú okolnosť, ktorá súd viedla k určeniu plnej zodpovednosti žalovaného, považuje súd nedodržanie pokynov projektanta a Krajského dopravného inšpektorátu, že práce je nutné vykonávať v noci a cez víkendy mimo špičky. Uvedené súd považuje za podstatné práve preto, že dodržanie týchto pokynov mohlo podstatne znížiť riziko, ktorému bol vystavený poškodený. Súd z úradnej činnosti vie, že práce sa vykonávali na ceste, ktorá je enormne, najmä v špičke zaťažená. Potom, ak (ako to uviedol aj znalec) sa navigácia vozidla G. D. musela vykonávať z ľavej strany, pričom v ľavom jazdnom pruhu bola z dôvodu uzavretia pravého jazdného pruhu dvojnásobná premávka, bolo riziko vykonávanej práce poškodeného veľmi vysoké. Poškodený musel totiž postupovať tak, aby sa vyhol jednak cúvajúcemu vozidlu vodiča D. (ktoré zaberalo celý pravý jazdný pruh) a jednak tak, aby sa
vyhol plnej premávke v ľavom jazdnom pruhu, ktorý žalovaný neoddelil kužeľmi alebo inými dopravnými zariadeniami, ktorými mohol poškodenému vytvoriť určitý priestor v rámci, ktorého sa mohol relatívne bezpečnejšie pohybovať. Musel teda lavírovať medzi dvomi nebezpečenstvami, čo sa mu napokon stalo osudným. Potom pri hodnotení znaleckého posudku znalca D. nemožno tento absolutizovať (o čom svedčí aj odsúdenie vodiča G. D.) ale je nutné prihliadať na to, že poškodený ako to vyplýva z výpovedí svedkov L. sa pohyboval vľavo mimo jazdnú dráhu cúvajúceho vozidla vodiča G. D. a z neznámych dôvodov sa mu podlomili nohy alebo sa pošmykol a spadol pod uvedené vozidlo (do jazdnej dráhy ktorého sa dostal pádom prípadne vyhýbaním sa vozidlám idúcim v ľavom jazdnom pruhu). K smrti poškodeného tak došlo nešťastnou náhodou a nie porušením bezpečnostných predpisov z jeho strany. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že to bol žalovaný, ktorý vykonával práce v rozpore s návrhom projektanta a v rozpore s podmienkami Krajského dopravného inšpektorátu, čím sám poškodeného dostal do značne rizikových pracovných podmienok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zavinenie vodiča G. D. je zavinením žalovaného a bolo jeho elementárnou povinnosťou (vzhľadom na mechanické vlastnosti vozidla a jeho silu) okamžite zastaviť, keď v spätnom zrkadle poškodeného nevidel. Len na margo súd uvádza, že ak by mot. vozidlo vodiča G. D. bolo strojom, za existujúcich podmienok by z ľavého jazdného pruhu nemohlo byť navádzané, keďže by poškodený musel byť od neho vzdialený na šírku aspoň dvoch metrov. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že zodpovednosť žalovaného za smrteľný pracovný úraz je daná v plnom rozsahu. Súd nemá za preukázané, že poškodený bol poučený ako postupovať pri výkone práce (navigácii cúvajúceho vozidla) za podmienok, ktoré protiprávne vytvoril žalovaný (nerešpektovaním podmienok KDI). Súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli žalovaného, čo len čiastočne zbaviť jeho zodpovednosti a žalovaný takéto konkrétne skutočnosti nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 5 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.