Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-118-2014.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/118/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v právnej veci žalobcu: TOMASZ LAPIŇSKI FIRMA USLUGOWO-HANDLOWA GRAP, ul. Joachima Lelewela č. 10/39, Krosno, Poľská republika, NIP: 6841761580, REGON: 370374171, proti žalovanému: Štefan Pristaš, nar. 5.2.1961, Lidická č.16, Prešov, IČO: 14 278 219, zast. JUDr. Andreou Pristašovou, advokátkou, Vazovova č.9/B, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.359,84 eur na účet JUDr. Andrei Pristašovej, Advokátska kancelária Vazovova č.9/B, Bratislava, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
V právnej veci žalobcu a žalovaného o zaplatenie 31.432,46 eur bol žalobcovi dňa 21.7.2014 doručený rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom na Štúrovej 19 v Košiciach, sp. zn. RO 30007/14 zo dňa 10.7.2014, ktorým žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 31.432,46 eur aj s príslušenstvom a taktiež trovy konania. Tento rozsudok je vyhotovený v slovenskom jazyku, pričom celé konanie pred rozhodcovským súdom prebiehalo v slovenskom jazyku, ani jedna listina týkajúca sa tohto sporu nebola vyhotovená v poľskom jazyku, teda v materinskom jazyku žalobcu. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, žalobca mal podpísať kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bola rozhodcovská doložka a ktorá bola napísaná v slovenskom jazyku. Žalobca však žiadnu zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku nepodpísal a ak sa pod nejakou listinou obsahujúcou rozhodcovskú doložku nachádza jeho podpis, bolo mu to vsunuté na podpis bez jeho vedomia a v omyle (ak to teda je vôbec podpis žalobcu). Navyše žalovaný žalobcovi nikdy netvrdil, že v prípade súdneho sporu bude v jeho veci rozhodovať rozhodca so sídlom v Slovenskej republike a takéto konanie bude vedené v slovenskom jazyku. Žalobca sa tak oprávnene domnieval, že o prípadnom spore bude rozhodovať všeobecný súd a budú mu tak garantované všetky jeho procesné práva, ako aj právo, aby sa konalo v jeho materinskom jazyku. Žalobca sa sám nemohol oboznámiť s obsahom prípadnej takejto zmluvy (ktorú však nikdy nepodpísal), pretože jej text nevyhotovoval a nerozumel slovenskému jazyku. Z uvedeného je zrejmé podľa žalobcu, že v konaní pred rozhodcovským súdom nebola zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, keď žalobcovi nebola daná možnosť konať vo svojom materinskom jazyku. Žalobca nepovažuje nárok žalovaného vo veci samej za oprávnený. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný sú podnikateľmi a konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti - nákup a predaj drevnej hmoty. Obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval 4 mesiace (od októbra 2013 - februára 2014). Za tento
čas žalobca kúpil od žalovaného tovar za viac ako 100.000 eur. Žalobca bol osobne prítomný pri každom meraní, pílení, každej nakládke a pri každom podpise dokumentov. Všetky dokumenty vrátane preberacích protokolov, faktúr, prehlásení a dodaní tovaru do iného členského štátu, dokladoch o pôvode dreva boli v slovenskom jazyku. Žalobca prichádzal do kontaktu s pracovníkmi na sklade žalovaného, s ktorými komunikoval bez potreby tlmočníka a žalovaný nikdy nevyjadril ústne ani písomne žiadosť o preloženie písomností do poľského jazyka alebo prítomnosť tlmočníka pri obchodných jednaniach. Žalobca zo skladu žalovaného naložil a odviezol viac ako 50 kamiónov drevnej hmoty, pri čom mu asistovali výlučne slovensky hovoriace osoby, ktoré sú ochotné dosvedčiť, že žalobca nemal ťažkosti so slovenčinou pri organizovaní práce, meraní tovaru, nakládke tovaru a ďalších činnostiach súvisiacich s kúpou a prepravou drevnej hmoty. Faktúry v slovenskom jazyku plne uhradené v dátume splatnosti: V mesiaci november - december 2013:
- č. 432013 vo výške 4.940 eur
- č. 442013 vo výške 4.959 eur
- č. 452013 vo výške 4.992 eur
- č. 462013 vo výške 4.972,50 eur
- č. 472013 vo výške 4.950 eur
- č. 482013 vo výške 4.992 eur
- č. 492013 vo výške 5.000 eur V mesiaci január 2014:
- č. 42014 vo výške 4.945,80 eur
- č. 52014 vo výške 7.792,75 eur
- č. 62014 vo výške 4.373,80 eur
- č. 72014 vo výške 4.674,95 eur
- č. 82014 vo výške 4.965 eur
- č. 92014 vo výške 4.870,80 eur
- č. 102014 vo výške 1.872 eur Žalobca kúpil a zaplatil fakturovaný tovar na uvedených faktúrach v plnej výške. Všetky dokumenty boli v slovenskom jazyku. Žalobca so žalovaným komunikovali e-mailovou komunikáciou a telefonicky. E- mailová komunikácia žalovaného bola vždy v slovenskom jazyku. Je dôvodné predpokladať, že medzi žalobcom a žalovaným v rámci ich obchodného vzťahu bol slovenský jazyk tacitne dojednaný za jazyk všetkých obchodných písomností a dokumentov. Kúpna zmluva zo dňa 11.2.2014 (ďalej len zmluva) bola písomná zmluva medzi žalobcom (kupujúcim) a žalovaným (predávajúcim). Pri všetkých prebierkach tovaru bol žalobca preukázateľne prítomný. Zmluva obsahuje okrem podpisu žalobcu aj číslo občianskeho preukazu ČOP: AM 652 154. Vôbec prvýkrát žalobca uviedol číslo svojho občianskeho preukazu na písomnosti. K podpisu Kúpnej zmluvy došlo z dôvodu, že v tomto prípade šlo o zmluvný vzťah, ktorého suma prevyšovala zákonom stanovenú hranicu pre hotovostné platby (zákon č.394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti). Žalobca neuhradil žalovanému kúpnu cenu za tovar z dvoch faktúr (FA č. 16/2014 a FA č.18/2014). Žalobca prevzal od firmy Štefan Pristaš tovar v celkovom dohodnutom objeme, tak ako je uvedené vo faktúrach, Preukazoch o pôvode dreva a Zmluve a zároveň bol tovar v celosti prevezený žalobcom do Poľska. O tomto fakte svedčí Čestné prehlásenie žalobcu Tomasza Lapinského datované dňa 1.4.2014 a podpísané samotným žalobcom. Napádaný rozhodcovský rozsudok č. RO 30007/14 sa týka faktúry č. 16/2014 vo výške 31.432,46 eur. Žalovaný splnil svoju časť záväzku odovzdať predmet kúpnej zmluvy, žalobca je do dnešného dňa so zaplatením kúpnej ceny v omeškaní. Na základe vyššie uvedených dôkazov je preukázané a nie je spor o tom, že k uzavretiu písomnej Kúpno-predajnej zmluvy došlo. Žalobca tovar od žalovaného prevzal, ale za tento tovar do dnešného dňa nezaplatil kúpnu cenu. O tom, že žalobca ovláda slovenský jazyk je možné podať svedecké výpovede na súdnom pojednávaní. Po tom, čo sa dlžník dostal do omeškania s platením faktúr, žalovaný ho viackrát telefonicky a prostredníctvom e-mailovej komunikácie vyzýval na uhradenie tohto záväzku. Žalobca telefonicky niekoľkokrát uisťoval žalovaného o tom, že tovar v najbližšej dobe uhradí. Pred zaplatením súdneho poplatku za rozhodcovské konanie bola žalobcovi zaslaná žalovaným samotná žaloba vypracovaná jeho právnym zástupcom (žaloba, ktorá bola následne podaná na rozhodcovský súd v nezmenenom znení) s cieľom urovnania sporu dohodou. Žalovaný poslednou výzvou vyzval žalobcu na úhradu pohľadávky s tým, že v opačnom prípade žaloba bude podaná na rozhodcovský súd a tým mu vzniknú ďalšie zbytočné
náklady. Žalobca mal teda dostatočný priestor na to, aby v prípade jazykových ťažkostí si mohol tento žalobný návrh nechal preložiť. Proti žalobcovi je vedené exekučné konanie v Poľskej republike na podklade dvoch exekučných titulov: Rozhodcovského rozsudku RO/30007/2014 v ktorom Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na úhradu sumy 31.432,46 eur s prísl. a na náhradu trov konania a vo veci sp.zn. RO/30008/2014 na sumu 13.412,29 eur s prísl. a na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav: Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. vo veci sp. zn. RO/30007/2014 dňa 10.7.2014 rozhodol tak, že žalovaný TOMASZ LAPIŇSKI FHU „GRAP“ je povinný zaplatiť žalobcovi Štefanovi Pristašovi sumu 31.432,46 eur s 0,07%-ným úrokom z omeškania denne odo dňa 4.3.2014 až do zaplatenia a nahradiť poplatok za konanie vo výške 1.169,57 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 710,94 eur. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17). Rozhodcovské konanie je vo vzťahu ku konaniu pred všeobecnými súdmi pružnejšie, rýchlejšie a úspornejšie čo do nákladov konania. Podstatou rozhodcovského konania, ktoré je prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov, je odbremeniť všeobecné súdy od sporov, ktoré je možné rýchlejšie a účelnejšie vyriešiť k obojstrannej spokojnosti sporových strán prostredníctvom rozhodcovského súdu (dôvodová správa k zákonu č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Žalobca i žalovaný sú fyzické osoby podnikatelia konajúci v rámci ich podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že v danom prípade išlo o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar určený čo do množstva a druhu ako to vyplýva z Kúpnej zmluvy. Žalobca Tomasz Lapiňski F.H.U. „GRAP“ ako kupujúci a žalovaný Štefan Pristaš ako predávajúci uzatvorili dňa 11.2.2014 Kúpnu zmluvu v písomnej forme. Z Prehlásenia o dodaní tovaru do iného členského štátu EU nepochybne vyplýva, že tovar bol dodaný, odovzdaný a prevzatý kupujúcim TOMASZ LAPIŇSKI F.H.U. „GRAP“. Uvedené vyplýva aj z Čestného prehlásenia TOMASZA LAPIŇSKIHO F.H.U. „GRAP“. Rozhodcovský súd sa vysporiadal aj s otázkou, či sa nejedná o spor so spotrebiteľským prvkom. V odôvodnení rozsudku sp.zn. RO/30007/2014 na strane 3 uvádza, že Rozhodcovský súd zistil, že ako žalobca tak aj žalovaný boli v čase uzatvárania zmluvného vzťahu podnikateľskými subjektmi. Z tohto dôvodu sa na daný zmluvný vzťah aplikuje úprava obchodných záväzkových vzťahov a aplikácia noriem na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy. Dojednanie rozhodcovskej doložky v Zmluve uzavretej medzi podnikateľmi nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako by to bolo v prípade, keby jednou zo sporových strán bol spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka v Kúpnej zmluve bola výslovne dohodnutá, zmluvné strany si dohodli rozhodcovský súd, jediného rozhodcu ustanoveného predsedom Rozhodcovského súdu, ktorý bude rozhodovať v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu, adresu na doručovanie písomností a vylúčili podanie žaloby podľa § 40 písm. h) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Čl. 5 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu o jazyku konania stanovuje, že v rozhodcovskom konaní sa používa slovenský jazyk. V prípade ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, je povinný si zabezpečiť službu tlmočníka, inak službu tlmočníka na jeho trovy zabezpečí Rozhodcovský súd. Žalobca ústne ani písomne po doručení žaloby nevyhlásil, že neovláda jazyk konania a teda rozhodcovský súd nemal povinnosť ani žiadnu vedomosť o tom, že by v rozhodcovskom konaní potreboval služby tlmočníka. Ak by si zmluvné strany chceli dohodnúť iný ako slovenský jazyk konania, urobili by tak priamo v Rozhodcovskej doložke. Žalobca nebol pozbavený práva využiť služby tlmočníka, toto právo však v Rozhodcovskom konaní vo veci sp. zn. RO/30007/2014 nevyužil. Navyše žalobcovi bola zaslaná žaloba na jeho e-mailovú adresu, ktorú sporové strany využívali na vzájomnú komunikáciu ešte pred podaním žaloby na rozhodcovský súd, v snahe dosiahnuť zmierlivé vyriešenie veci.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom rozhodcovský súd. Táto dohoda alebo rozhodnutie sa týka každého písomného vyjadrenia účastníka rozhodcovského konania, každého pojednávania, rozhodcovského rozhodnutia alebo inej písomnosti rozhodcovského súdu. Podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad do jazyka (jazykov). Rozhodcovský súd nie je povinný nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad do materinského jazyka žalobcu. Keďže sa strany nedohodli na inom ako na slovenskom jazyku v rozhodcovskej doložke ani dodatočne pred začatím rozhodcovského konania o jazyku konania rozhodol Rozhodcovský súd. Žalobca ani po doručení žaloby nevyslovil, že nerozumie jazyku konania, neinformoval Rozhodcovský súd o potrebe ustanovenia tlmočníka ani nevyvinul snahu, aby si tlmočníka alebo preloženie žaloby zabezpečil sám. Čestné prehlásenie Kazimierza Ginalskiho obsahuje, že bol prítomný pri nakladaní tovaru dub a jaseň v roku 2014 na Východnom Slovensku za prítomnosti Štefan Pristaša a Tomasza Lapinského. Ďalej uviedol, že spolu s Tomaszom Lapiňskim za účelom obchodu bol viackrát na Slovensku. On sa dohovoril so slovensky hovoriacimi osobami. Tomasz Lapiňski rozumel slovensky. V prípade potreby mohol prekladať aj on, nakoľko s p. Pristašom obchoduje dlhšie a slovensky rozumie. Dohodnutím Rozhodcovskej doložky sa na zmluvné strany aplikuje okrem zákonných predpisov i Štatút a Rokovací poriadok zvoleného Rozhodcovského súdu, ktorý upravuje situáciu, v ktorej absentuje výslovná dohoda o jazyku konania. Účastník konania, ktorý neovláda slovenský jazyk, má možnosť zabezpečiť si tlmočníka, na návrh účastníka konania neovládajúceho jazyk konania, môže tlmočníka ustanoviť aj Rozhodcovský súd. Z ustálenej obchodnej praxe medzi žalobcom a žalovaným ako aj Rokovacieho poriadku vyplýva, že jazykom konania je a mal byť aj v konaní pred Rozhodcovským súdom vo veci sp. zn. RO/30007/2014 slovenský jazyk. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol ani vyhovieť žiadosti o odklade vykonateľnosti rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štúrova č.19 vydaného rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom sp.zn. RO/30007/2014 zo dňa 10.7.2014. Z vyššie uvedených dôvodov na citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že bývalý právny zástupca žalovaného informoval o termíne pojednávania 30.7.2015 žalobcu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal ich náhradu v sume 1.359,84 eur.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.359,84 eur za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 8.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 25.6.2015 a 30.7.2015), pričom sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 61,85 eur v roku 2014 a 64,54 eur v roku 2015, teda celkom 255,47 eur za 4 úkony právnej služby (1x 61,85 eur a 3 x 64,54 eur) + 1 x 8,04 eur a 3 x 8,39 eur paušálna odmena podľa ust. § 16 citovanej vyhlášky.
Ďalej trovy konania pozostávajú z náhrady preukázaných cestovných výdavkov podľa ust. § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky Bratislava - Košice a späť použitie osobného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA dňa 25.6.2015 v sume 200,06 eur, dňa 30.7.2015 v sume 200,06 eur (kombinovaná spotreba 4,9 l/100km, 800 km Bratislava - Košice a späť, základná náhrada za každý 1km jazdy je 0,183 eur v zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z., cena PHM 1,369 eur/l.
Ďalej trovy konania pozostávajú z náhrady za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky 671,04 eur (13,98 eur x 24 polhodín dňa 25.6.2015, 13,98 eur x 24 polhodín dňa 30.7.2015).
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.