Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-4152-2008.pdf
PDF · 99.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/4152/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnej: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica (nástupkyňa súdnej exekútorky JUDr. Lýdie Hladíkovej), pre vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinná je p o v i n n á zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 33,58 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 003438 zo dňa 27.03.2001 bola súdna exekútorka JUDr. Lýdia Hladíková, Exekútorský úrad Bratislava poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, Diaľničným oddelením PZ Malacky, č.k. 002255/3 zo dňa 20.02.1999, ktorý sa stal sa vykonateľným dňa 08.03.1999. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 08.01.2001.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV- PS-1120/2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
JUDr. Lýdia Hladíková bola rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 48353/2014/52 z 18. decembra 2014 na vlastnú žiadosť odvolaná z funkcie súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Páričkova 18, a to s účinnosťou od 1. januára 2015, čím menovanej zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Za nástupkyňu JUDr. Lýdie Hladíkovej bola ustanovená JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., súdna exekútorka so sídlom Exekútorského úradu v Skalici, Ružová 10.
Dňa 01.12.2014 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, Diaľničným oddelením PZ Malacky, č.k. 002255/3 zo dňa 20.02.1999, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 08.03.1999. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 08.03.2002. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa teda nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 08.03.1999, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinná.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (1).
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (2). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €) (3).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 91,73 eur, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať odmenu za šesť hodín vynaložených na exekúciu v sume 39,84 eur, a to za úkony: žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie adresovaná súdu v trvaní 30 min., doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v trvaní 30 min., zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni, pobočka Senica v trvaní 20 min., zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava - okolie v trvaní 20 min., zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava v trvaní 20 min., zisťovanie účtu povinného na Okresnom úrade práce v Skalici v trvaní 20 min., zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava - okolie v trvaní 20 min., zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni, pobočka Senica v trvaní 20 min., podnet na zastavenie exekúcie adresovaný súdu v trvaní 30 min., odpoveď na výzvu - predloženie špecifikácie trov exekúcie a exekučného spisu súdu v trvaní 30 min., špecifikácia trov exekúcie adresovaná súdu v trvaní 30 min., konečné vyúčtovanie exekučného konania adresované povinnému a oprávnenému v trvaní 20 min., vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu v trvaní 30 min. Súd nepriznal súdnej exekútorke časovú odmenu za úkony: žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie adresovaná súdu, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, zisťovanie platiteľa mzdy povinného v Sociálnej poisťovni (5 x), zisťovanie účtu povinného na Okresnom úrade práce v Skalici, keďže súdna exekútorka si za označené úkony uplatňovala okrem časovej i paušálnu odmenu, ktorá jej bola za ich vykonanie priznaná. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie na súd a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je vyhláškou ustanovená paušálna odmena. Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie. Súd rovnako nepriznal súdnej exekútorke ani odmenu za úkony: podnet na zastavenie exekúcie adresovaný súdu, odpoveď na výzvu - predloženie špecifikácie trov exekúcie a exekučného spisu súdu, špecifikácia trov exekúcie adresovaná súdu, lebo tieto úkony nie je možné považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Tieto úkony nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdnej exekútorky, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech. Navyše, pokiaľ súdna exekútorka má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Súd ostatne nepriznal súdnej exekútorke ani odmenu za úkony: konečné vyúčtovanie exekučného konania adresované povinnému a oprávnenému, vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu, nakoľko sa takéto úkony z časového hľadiska doposiaľ neuskutočnili, navyše nejde o úkony, ktoré by priamo smerovali k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a preto nie je možné takéto úkony ani samostatne odmeňovať.
2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti vo výške 26,56 eur, a to za tieto úkony exekučnej
činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2 x SP, pobočka Senica, 2 x SP, pobočka Bratislava
- okolie, 1 x SP, pobočka Bratislava) 5 úkonov, každé zisťovanie účtu povinného (Okresný úrad práce Skalica) 1 úkon. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za uvedených 8 úkonov exekučnej činnosti, spolu v sume 26,56 eur, nakoľko ich vykonanie bolo v spise súdnej exekútorky preukázané.
3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 6,52 eur a za papier + obálky vo výške 3,52 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za papier + obálky vo výške 3,52 eur, nakoľko vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná pripojenými dôkazmi (faktúrami, dokladmi), a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súd nepriznal súdnej exekútorke hotové výdavky za poštovné v sume 6,52 eur ale len vo výške 1,42 eur, nakoľko z priložených podacích hárkov mal súd preukázané len poštovné v tejto výške (žiadosť o udelenie poverenia 0,22 eur, upovedomenie o začatí exekúcie povinnej 0,93 eur, podnet na zastavenie exekúcie 0,27 eur). Súd súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, nakoľko ich vznik ako aj skutočná výška neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané, a preto ich súd považuje za nepreskúmateľné. Súd upozorňuje na skutočnosť, že nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorke zatiaľ nevznikli (poštovné za vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie...). Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď výdavky na uvedené poštovné možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdna exekútorka využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
4) súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnej exekútorke zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 5,60 eur.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 33,58 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).