Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980 so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745 so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25 proti žalovanému: E. K., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX, v konaní o zaplatenie 370,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 116,50 Eur s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 36,67 Eur od 18.01.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 36,67 Eur od 18.02.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 21,22 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 21,22 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 0,72 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu 23.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 370,18 Eur s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 36,67 Eur od 18.01.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 36,67 Eur od 18.02.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 21,22 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 21,22 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 254,40 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že pohľadávku voči žalovanému na neho postúpil Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení dňa 20.06.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky, program Turbo 2 Solo s príslušenstvom DSL s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný si zmluvne dohodnuté povinnosti neplnil riadne a včas, právnemu predchodcovi žalobcu fakturované sumy neuhradil.

Súd doručoval žalobu s prílohami a uznesenie č.k. -22 zo dňa 02.04.2015, ktorým žalovaného poučoval o procesných právach a povinnostiach. Zároveň mu uložil povinnosť v lehote 15 dní písomne sa vyjadriť k žalobe s prílohami. Žalovaný si zásielku prevzal 09.04.2015, súdom uloženú povinnosť nerešpektoval.

Podľa § 115a ods. 1,2 O.s.p. (1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. (2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Súd rozhodoval drobný spor, preto pojednávanie nenariaďoval.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, Zmluvou o pripojení zo dňa 20.06.2011, Dodatkom k zmluve o pripojení z 20.06.2011, oznámením o postúpení pohľadávky z 25.11.2013, faktúrami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave a žalovaný uzavreli dňa 20.06.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie VRI Solo - DSL Prístup pevnej internetovej prípojky, poskytnutie programu Turbo 2 Solo, kúpa modemu s viazanosťou 24 mesiacov. V rovnaký deň uzavreli totožní zmluvní partneri (účastníci) Dodatok k zmluve o pripojení - kúpa koncového zariadenia, v zmysle ktorého odpredal dodávateľ kupujúcemu účastníkovi (žalovanému) koncové zariadenie za akciovú cenu 9,90 Eur, zmluvná pokuta 33,68 Eur.

Právny predchodca žalobcu previedol Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

O postúpení pohľadávky bol žalovaný informovaný listom z 25.11.2013 spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. o postúpení pohľadávky 370,18 Eur žalobcovi.

Žalobca si nárok uplatňuje titulom nasledovných fakturovaných súm žalovanému:

- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.01.2012 v sume 36,67 Eur,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.02.2012 v sume 36,67 Eur,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.03.2012 v sume 21,22 Eur,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.04.2012 v sume 21,22 Eur,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18.05.2012 v sume 254,40 Eur.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (1) Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, 1a) ak zákon neustanovuje inak. (3) Účelom zákona je vytvoriť podmienky na rozvoj konkurencie v oblasti elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky a odstrániť prekážky brániace jej rozvoju, vytvoriť podmienky na zriaďovanie a rozvoj transeurópskych elektronických komunikačných sietí a prevádzkyschopnosť celoeurópskych služieb, dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž (ďalej len "súťaž ) pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb založenú na princípe technologickej neutrality a podporiť záujmy užívateľov elektronických komunikačných služieb. (4) Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1,2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, (1) Úrad spolupracuje najmä s a) Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a retransmisie,

b) Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov (§ 15), analýzy relevantných trhov v oblasti elektronických komunikácií (§ 16) a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií (§ 17), c) prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii využívania frekvenčného spektra, d) Slovenskou obchodnou inšpekciou pri výkone štátneho dohľadu nad elektronickými komunikáciami, e) Európskou komisiou a národnými regulátormi členských štátov Európskej únie. (2) Pri uplatňovaní regulačnej zodpovednosti úradu vymedzenej týmto zákonom a kompetencií Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom si úrady vymieňajú informácie a podklady.

Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1,2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a OZ,

(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný len v časti, ktorým si právnym predchodcom žalobcu uplatnil voči žalovanému úhradu poskytnutých služieb, ktoré žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Za nedôvodný považoval súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 253,68 Eur, ktorú sumu fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrou XXXXXXXXXX v celkovej výške 254,40 Eur (zvyšok sumy tvorili poplatky - opis elektronickej faktúry). Súd nevyhovel žalobe v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, pretože návrh v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkového práva upraveným v Občianskom zákonníku, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že si nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvná pokuta musí byť dostatočne individualizovaná a musí byť výsledkom konsenzu zmluvných strán. V predmetnom prípade žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo zmluvy, ktorá je typickou formulárovou zmluvou vyhotovenou dodávateľom (právnym predchodcom žalobcu), do ktorej sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol reálnym spôsobom ovplyvniť. Zákonné ustanovenia o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu boli vopred predtlačené a navyše, zmluva je formulovaná tak, že z pohľadu súdu je neurčitá a nepreskúmateľná. V prípade, ak obsah zmluvy nemôže žalovaný spotrebiteľ ovplyvniť, takýto stav spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo má za následok neplatnosť neindividuálne vyjednanej zmluvnej podmienky. Dôkazné bremeno preukazujúce, že zmluvná podmienka je výsledkom konsenzu zmluvných strán, zaťažuje dodávateľa, resp. v danom prípade žalobcu, na ktorého práva Zmluvou o postúpení pohľadávok prešli. V opačnom prípade dodávateľ len zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré je spotrebiteľ nútený bezvýhradne prijať, a čo zakladá práve spomínanú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Existuje viacero súdnych rozhodnutí všeobecných súdov SR týkajúce sa zmluvnej pokuty, súdy vyhodnotili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok vo vzťahu k formulárovým zmluvným pokutám. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spomínaná Smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvnú pokutu. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neprijateľnosti neprimeraných klauzúl. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel s výnimkou uplatnenej zmluvnej pokuty a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie 116,50 Eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania podľa ust. § 517 v spojení s vykonávacím predpisom § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. k dátumu toho-ktorého omeškania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď prevažne neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a naopak, prevažne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal z dôvodu, že tento si ich neuplatnil a zo spisu mu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.