Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-144-2022.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/144/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D. E., proti žalovanému F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D. E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21. apríla 2022 č.k. 34C/11/2022-18
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti výroku o zamietnutí jej návrhu na predĺženie lehoty na odstránenie vád.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o odmietnutí podania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví odmietol podanie žalobkyne zo dňa 17.03.2022, ktoré podľa obsahu mohlo byť návrhom vo veci samej a zamietol návrh žalobkyne na predĺženie lehoty na odstránenie vád podania. V odôvodnení rozhodnutia citoval z obsahu podania žalobkyne, že dňa 25.02.2022 sa stal právoplatným rozsudok o rozvode manželstva sporových strán, pred uzavretím manželstva nadobudla v dedičskom konaní 2-izbový byt na C. X G. C. a počas trvania manželstva jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, preto žiada o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Súd konštatoval, že vzhľadom na neúplnosť a nezrozumiteľnosť podania, ktoré bránilo pokračovaniu vo veci samej, vyzval žalobkyňu uznesením zo dňa 22.03.2022, ktoré prevzala 29.03.2022 na odstránenie vád podania v súlade s § 129 Civilného sporového poriadku (CSP). V uznesení žalobkyňu poučil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov je súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva, ktoré existovali ku dňu jeho zániku, a je potrebné uviesť ich nadobúdacie a zostatkové hodnoty, a predmetom vyporiadania BSM sú aj manželmi vymedzené dlhy, ktoré je potrebné identifikovať, v kontexte čoho poučil žalobkyňu tiež o tom, že pre rozhodnutie súdu je nevyhnutné formulovať zrozumiteľný petit návrhu, teda spôsob, akým navrhuje vo veci rozhodnúť.
Súd konštatoval, že žalobkyňa bola vyzvaná na odstránenie vád podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia a posledný deň pripadol na 08.04.2022. Žalobkyňa však až 11.04.2022, po uplynutí lehoty, požiadala o jej predĺženie dôvodiac svojou práceneschopnosťou, o existencii ktorej prekážky brániacej v jej vo včasnom uplatnení svojich nárokov nepredložila žiadny dôkaz, a neodstránila ani vady svojho návrhu. Súd v preskúmavanom uznesení vychádzal z názoru, že aj keď žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na odstránenie vád podania odo dňa doručenia uznesenia súdu s poučením, ako tieto vady odstrániť, vady návrhu neodstránila ani nepreukázala existenciu dôvodov brániacich jej včas reagovať na výzvy súdu, preto rozhodol o zamietnutí jej návrhu na predĺženie lehoty na odstránenie vád a odmietnutí podania, ktorého vady bránili v pokračovaní v konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie tvrdiac naplnenie odvolacích dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedla, že nie je právne vzdelanou osobou a je v kompetencii súdu poskytnúť jej aj dlhšiu lehotu, pretože nemala možnosť riešiť svoj návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd posudzujúc včasnosť a prípustnosť odvolania podaného žalobkyňou dospel k záveru, že toto je potrebné v časti zmeškanej lehoty odmietnuť ako neprípustné, v zostávajúcom rozsahu bolo odvolanie prejednané ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP so záverom, že odvolanie nie je nedôvodné.
Žalobkyňa podala odvolanie aj proti výroku uznesenia, ktorým bol zamietnutá jej žiadosť na predĺženie lehoty na odstránenie vád podania.
Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.
Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
S účinnosťou od 1. júla 2016, kedy nadobudol Civilný sporový poriadok, bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v § 357 CSP. V citovanom ustanovení nie je uvedené uznesenie, ktorým súd rozhodol o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie žalobkyne v tejto časti podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
V časti odvolania žalobkyne proti výroku rozhodnutia súdu o odmietnutí jej podania rovnako neboli naplnené žalobkyňou tvrdené odvolacie dôvody, pretože súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonnou úpravou. Po zistení, že z podania žalobkyne nie je možné vyvodiť, akého spôsobu vyporiadania so žalovaným sa v konaní pred súdom domáha, vyzval ju na odstránenie vád. Vady podania, ktoré boli bránili pokračovaniu v súdnom konaní žalobkyňa neodstránila, preto súd opodstatnene podanie žalobkyne odmietol.
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§132 CSP).
Podľa § 129 ods. 1, 2 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (1). V uznesení súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (2).
Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
V zmysle § 129 ods. 4 CSP platí, že pokiaľ žalobca podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Z vyššie citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že podstatnou náležitosťou podania vo veci samej, patrí skutkové zdôvodnenie podania, teda pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa žalobca domáha určitého nároku v konaní pred súdom, a vymedzenie tohto nároku vo forme vyjadrenia žalobného návrhu (petitu). Predpokladom riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej, je existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobcu v podaní o tom, kto voči komu uplatňuje nárok, na základe akých skutkových okolností, a ako konkrétne navrhuje vo veci samej rozhodnúť (žalobný návrh). Pre postup súdu v konaní nie je určujúca právna kvalifikácia nároku ani precízna formulácia žalobného petitu, no obsah podania musí byť zrozumiteľný a určitý do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania.
Predmet bezpodielového spoluvlastníctva vymedzuje § 143 Občianskeho zákonníka (OZ) tak, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ založenom na princípe rovnosti podielu oboch manželov, keď každý z manželov je oprávnený vyžadovať, aby sa mu uhradila, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a prihliada sa na potreby detí i na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, zaslúžil sa nadobudnutie a udržanie spoločných vecí so zreteľom tiež na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podanie žalobkyne neumožňuje súdu zistiť, akým spôsobom navrhuje vysporiadať vzťahy medzi bývalými manželmi. Svoje podanie označila ako návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, no napriek výzve súdu nevymedzila žiadny majetok, či dlhy, ktoré by mali byť predmetom konania. Z obsahu podania vyplýva len to, že manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené 25.02.2022, a žalobkyňa bola pred uzatvorením manželstva vlastníčkou dvojizbového bytu, pričom jej mala byť spôsobená bližšie nešpecifikovaná ujma na majetku. Uvedený opis skutkových tvrdení žalobkyne bráni súdu určiť, čoho sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáha.
Nezrozumiteľnosť a neúplnosť podania žalobkyne zakladali prekážku pokračovania v konaní pred súdom, preto v súlade so zákonnou úpravou bola vyzvaná uznesením zo dňa 22.03.2022 č.k. 34C/11/2022-11, aby odstránila vady podania vymedzením rozsahu majetku a dlhov, ktoré žiada vyporiadať a uvedením, ako navrhuje vo veci rozhodnúť. Súd poučil tiež žalobkyňu o práve ustanoviť si v konaní zástupcu z radov advokátov alebo požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci. Žalobkyňa v lehote určenej súdom svoje podanie neopravila a nedoplnila, a až po uplynutí lehoty na odstránenie vád podania požiadala o predĺženie tejto lehoty, avšak bez preukázania dôvodov o existencii práceneschopnosti, ktoré jej mali brániť vo včasnej reakcii na výzvu súdu.
Právne významnou skutočnosťou je v danom prípade fakt, že žalobkyňa vady svojho podania neodstránila ani dodatočne v lehote na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie ani v priebehu odvolacieho konania (§129 ods. 4 CSP). Niet tak žiadnych zákonných dôvodov, pre ktoré by postup súdu prvej inštancie a odmietnutie podania žalobkyne bolo možné považovať za zasahujúce do jej procesných práv a povinností garantovaných zákonnou úpravou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania žalobkyne je založené na aplikácii zodpovedajúcich právnych noriem aj ich správnej interpretácii, preto bolo ako vecne správne potvrdené v súlade s § 387 ods. 1 CSP.
Aj keď samotné podanie žalobkyne nebolo spôsobilým predmetom súdneho konania na súde prvej inštancie, jej odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí podania vyvolalo devolutívne účinky a teda konanie pred odvolacím súdom, v ktorom žalobkyni vznikli trovy konania spojené so zaplatením súdneho poplatku. Z dôvodov, že žalobkyňa je procesne neúspešnou stranou a žalovanému žiadne trovy nevznikli, odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).