Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-45-2015.pdf
PDF · 99.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľky: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, C., proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, adresa pre doručovanie P.O.BOX 21, Turčianske Teplice, v konaní o určenie neplatnosti úverových zmlúv a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200041773, ktorú uzatvorila navrhovateľka s odporcom dňa 02.01.2012, je neplatná.
II. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200054461, ktorú uzatvorila navrhovateľka s odporcom dňa 25.02.2013, je neplatná.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1 899,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Navrhovateľke a ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 29.01.2015, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že úverová zmluva č. 8200041773, ktorú uzatvorila s odporcom dňa 02.01.2012, je neplatná. Zároveň navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že neplatná je aj ďalšia zmluva o revolvingovom úvere č. 8200054461, ktorú uzatvorila s odporcom dňa 25.02.2013. Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo odporcovi plnením z neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200041773 vo výške 1 415,80 € a ďalej bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo odporcovi plnením zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200054461 vo výške 483,89 €. Celkove žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 899,69 €. Navrhovateľka uviedla, že sporné úverové zmluvy obsahujú väčšie množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné. Navrhovateľka zvlášť poukázala na to, že dohoda o úroku za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy je neúnosne vysoká, je v rozpore so zásadou dobrých mravov a podstatne prevyšuje obvyklé úroky poskytované spotrebiteľom bankami. Odkázala na viaceré rozhodnutia súdov na Slovensku vydané v obdobných veciach a namietala dohodu uvedenú v bode 8.1 formulára spotrebiteľských zmlúv o odplate za odklad splátok úveru, a to vo výške 189,89 € (úverová zmluva č. 8200041773) a vo výške 215,75 € (úverová zmluva č. 8200054461). Podľa navrhovateľky aj táto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a vytvára výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov úverového vzťahu v jej neprospech. Podľa navrhovateľky odporca formou dohody o poplatku za odklad splátok úveru zakrýva skutočný úrok za poskytnutie úveru a navyše sumu tohto poplatku hneď pri poskytnutí úveru od dohodnutej poskytnutej
sumy úveru odpočíta, čo znamená, že odporkyni vyplatil o uvedenú sumu menej. Podľa navrhovateľky sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku navrhovateľka považuje aj dohodu o rozhodcovskej doložke. Podľa názoru navrhovateľky sporné úverové zmluvy sú neplatné pre veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, a to nielen pre rozpor výšky odplaty za poskytnutý úver s dobrými mravmi. Navrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, č. k. 16Cm/944/2010 zo dňa 23.08.2011, v odôvodnení ktorého sa konštatuje: „Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatná je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Vzhľadom na to, že odporkyňa na dlh z úverových zmlúv zaplatila viac, než jej odporca poskytol, domáhala sa na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka aj vydania bezdôvodného obohatenia, a to v celkovej sume 1 899,69 €.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vypočutím právneho zástupcu odporcu, listinami založenými v spise a zistil:
Účastníci dňa 02.01.2012 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200041773. Na základe tejto zmluvy sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke úver 1 320,- €. Odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť 42 mesačnými splátkami spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy. Úverová zmluva v bode 8.8.1 obsahuje aj dohodu o odklade troch splátok úveru. Účastníci sa dohodli, že za túto službu (odklad troch splátok hneď pri podpise zmluvy) navrhovateľka zaplatí odporcovi sumu 189,88 €. Túto sumu si navrhovateľ hneď pri podpise zmluvy odpočítal zo sumy záväzku poskytnúť úver vo výške 1 320,- € a v skutočnosti jej po odpočítaní tejto sumy poskytol úver len vo výške 1 130,12 €.
Formulár spornej úverovej zmluvy obsahuje aj nejasnú (nešpecifikovanú) žiadosť navrhovateľky započítať svoju pohľadávku zo sporného úveru voči pohľadávke odporcu z inej zmluvy o úvere č. 8000057941. Jedná sa o nezrozumiteľný text, v ktorom žiadna z pohľadávok, ktoré mali byť započítané, nie je riadne identifikovaná. Vzájomné pohľadávky nie sú špecifikované tak, aby to znamenalo zánik započítavaných pohľadávok, ako to predpokladá ustanovenie § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, a to uvedením právneho dôvodu pohľadávky (či sa jedná o istinu, úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a pod.), výšky pohľadávky a jej splatnosti. Podľa vysvetlenia právneho zástupcu odporcu z jednostranného oznámenia odporcu o schválení sporného úveru č. 8200041773, vyplýva, že došlo k započítaniu jeho pohľadávky z inej úverovej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou č. 8000057941 s pohľadávkou navrhovateľky voči odporcovi na poskytnutie úveru zo spornej úverovej zmluvy č. 8200041773, a to vo výške 177,08 €. V oznámení sa konštatuje, že úver nebude poskytnutý vo výške podľa zmluvy o úvere, t. j. 1 320,- €, ale len vo výške 1 142,92 €. Zo záväzku poskytnúť úver už pri jeho poskytovaní odporca odpočítal, ako už bolo uvedené, aj odplatu za poskytnutie odkladu splátky vo výške 189,88 €, t. j. v skutočnosti odporca poskytol navrhovateľke len úver vo výške 953,04 € (1 320,- € - 177,08 € - 189,88 € = 953,04 €).
Navrhovateľka uzatvorila s odporcom aj ďalšiu úverovú zmluvu, a to č. 8200054461, a to dňa 25.02.2013, na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľke poskytnúť úver vo výške 1 500,- €. Odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy. Celkovo sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi dlh vo výške 3 375,54 €. V bode 8.8.1 spornej zmluvy sa účastníci nejasným spôsobom dohodli, že navrhovateľka zaplatí odporcovi aj poplatok 215,75 € za odklad výkonu splátok. Táto skutočnosť vyplýva aj z jednostranného oznámenia odporcu navrhovateľke zo dňa 25.02.2013. V skutočnosti teda odporca poskytol navrhovateľke nie sumu 1 500,- €, ale len sumu 1 284,25 €.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa používajú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstate prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
V obidvoch sporných úverových zmluvách, ktoré boli uzatvorené na základe tlačiva, ktoré vopred pripravil odporca, sa navrhovateľka zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy.
Podľa štatistických údajov L. J. D. za obdobné spotrebiteľské úvery na obdobie od jedného do piatich rokov požadovali banky úroky od 7 % do 12 % ročne. Vzhľadom na to, že odporca poskytuje úvery rizikovejším skupinám obyvateľstva, bolo by možné akceptovať aj vyšší úrok než úrok, za ktorý obvykle poskytujú úvery banky, nie však úrok, ktorý je sedemkrát vyšší. Takýto úver je bez pochybnosti nemorálny a nečestný. Z toho dôvodu súd dohodu o úroku za poskytnutie úveru v sporných úverových zmluvách považuje pre rozpor s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Porovnávanie s úrokmi, za ktoré poskytujú úvery niektoré nebankové a úžernícke spoločnosti, by bolo v danom prípade nelogické, až smiešne. Je možné pripustiť, že pokiaľ by súdy z úradnej povinnosti nechránili spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb, postupne by sa neprimerané až úžernícke úroky mohli časom stať aj obvyklými. Pretože dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je podstatnou (definičnou) náležitosťou zmluvy o úvere a dohodnutá výška úroku za poskytnutie úveru v danom prípade odporuje ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a najmä dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z týchto dôvodov je neplatná, je potrebné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú spornú zmluvu a neplatná je v tomto prípade celá úverová zmluva ako celok.
Najmä vzhľadom na to, že dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je neplatná, súd rozhodol, že sporné úverové zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi, a to zmluva č. 8200041773 uzatvorená dňa 02.01.2012 a zmluva č. 8200054461 uzatvorená dňa 25.02.2013, sú neplatné.
Dohoda uvedená v bode 8.8.1 obidvoch sporných zmlúv o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu 215,75 € a sumu 189,88 € za možnosť požiadať o odklad splátok úveru, je mimoriadne nečestná a v hrubom rozpore so zásadami slušnosti. Pokiaľ by aj existoval dôvod na uzatvorenie dohody o odklade výkonu splátok na základe žiadosti navrhovateľky a odporca by takej žiadosti vyhovel, prejavilo by sa to tým, že navrhovateľka by zaplatila vyššie úroky za poskytnutie úveru, pretože by dlh zaplatila neskôr. Zo súdnej praxe je známe, že banky si v dohode o odklade splátok väčšinou neúčtujú žiadne poplatky. Ak si aj poplatky účtujú, v žiadnom prípade nie 20 % z poskytnutej sumy úveru, tak ako v spornom prípade. Na základe spornej úverovej zmluvy č. 8200041773 poskytol odporca navrhovateľke reálne úver vo výške 953,04 €, za odklad splátok o tri mesiace mu navrhovateľka zaplatila sumu 189,88 €, t. j. približne 20 % z poskytnutej sumy. Okrem toho sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi aj úrok za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy, teda celkovo sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi (a to aj v skrytej forme) úrok za poskytnutie úveru vo výške 90 %. Je očividné, že odporcom vopred
naformulovaná dohoda o možnosti dohodnúť odklad výkonu splátok má za cieľ zvýšiť cenu za poskytnutý úver. Cena za poskytnutú finančnú službu má byť podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve vyjadrená percentuálnou výškou úroku za poskytnutie úveru tak, aby si spotrebiteľ mohol porovnať ponúkanú finančnú službu s inými ponukami finančných inštitúcií na trhu. Údaj o dohodnutom úroku za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne nie je vzhľadom na dohodnutý poplatok za možnosť dohodnúť odklad výkonu splátok správny. Jedná sa o klamlivý údaj, ktorý je zavádzajúci a matematickým prepočtom by bolo možné zistiť, aký by mal byť v skutočnosti (asi 90 %). Ak teda sporné úverové zmluvy obsahujú nesprávny (klamlivý) údaj o výške úroku za poskytnutie úveru (o cene poskytnutej finančnej služby), je to z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa podstatne horšie, ako neuvedenie žiadneho údaju o výške úroku za poskytnutie úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvedenie výšky úrokovej sadzby je podstatná náležitosť zmluvy o úvere. Pokiaľ zmluva takýto údaj neobsahuje, považuje sa úver podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Bolo preukázané, že zmluva síce formálne údaj o výške úroku za poskytnutie úveru obsahuje vo výške 70 %, tento údaj je však nepravdivý a klamlivý. V cene finančnej služby nie je započítaný ani „fiktívny“ poplatok za možnosť dohodnúť sa na odklade splátok. Cieľom uvedenia nižšej výšky úroku za poskytnutie úveru než je skutočný úrok, je preukázať spotrebiteľovi výhodnosť ponúkanej finančnej služby tak, aby spotrebiteľ ponúkaný finančný produkt prijal a uzatvoril s odporcom navrhovanú zmluvu o úvere. Údaj o úroku za poskytnutie úveru tvorí pre spotrebiteľa základnú informáciu, na základe ktorej sa rozhoduje, či konkrétnu ponuku finančných služieb príjme alebo nie. Tento údaj slúži pre spotrebiteľa na porovnanie ponúk ostatných spoločností ponúkajúcich obdobné finančné služby. Pretože sporné úverové zmluvy neobsahujú pravdivý údaj o výške úroku za poskytnutie úveru, súd považuje poskytnuté sporné úvery za bezúročné a bez poplatkov.
Z týchto dôvodov súd určil, že sporné úverové zmluvy sú neplatné a finančné vzťahy medzi účastníkmi je potrebné vyporiadať na základe ustanovení § 451 a nasledovných o bezdôvodnom obohatení. Odporca sa v danom prípade bezdôvodne obohatil tým, že navrhovateľka mu plnila na základe neplatných zmlúv o úvere a odporca je povinný majetkový prospech, ktorý získal plnením z neplatných úverových zmlúv, vydať navrhovateľke.
Bolo preukázané, že odporca na základe úverovej zmluvy č. 8200041773 poskytol navrhovateľke úver vo výške 953,04 € (na rozdiel od záväzku v úverovej zmluve poskytnúť úver vo výške 1 320,-€). Bolo preukázané, že navrhovateľka na dlh z tohto úveru zaplatila sumu 2 556,24 €. Z týchto dôvodov navrhovateľke vznikol voči odporcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 603,20 € (2 556,24 € - 953,04 €). Navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 415,80 €. Z tohto dôvodu súd navrhovateľke vyhovel a odporcu zaviazal, aby sumu 1 415,80 € zaplatil navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Čo sa týka druhej úverovej zmluvy č. 8200054461, odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 1 284,25 € (na rozdiel od záväzku poskytnúť úver vo výške 1 500,- €). Bolo preukázané, že navrhovateľka na dlh z tohto úveru zaplatila sumu 1 768,14 €, teda o 483,89 € viac než mala a vzniklo jej právo voči odporcovi na vydanie tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov súd odporcu zaviazal, aby sumu 483,89 € zaplatil navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Spolu záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1 899,69 € (1 415,80 € + 483,89 €). Súd odporcu zaviazal, aby túto sumu zaplatil navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Právny zástupca odporcu namietal premlčanie nároku navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd konštatuje, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo až vtedy, keď mu navrhovateľka zaplatila celý dlh z poskytnutého úveru, a to v prípade zmluvy č. 8200041773 vo výške 953,04 € a čo sa týka úveru č. 8200054461 vo výške 1 284,25 €. Čo sa týka dlhu z prvej úverovej zmluvy č. 8200041773, tento odporkyňa podľa výpisu z jej úverového účtu začala platiť až dňa 14.02.2012 a poskytnutý úver vo výške 953,- € zaplatila až 14.02.2013. Návrh na začatie konania odporkyňa podala dňa 29.01.2015, teda pred uplynutím trojročnej objektívnej, ako aj dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Z výpisu úverového účtu navrhovateľky, čo sa týka úverovej zmluvy č. 8200054461, vyplýva, že
poskytnutý úver vo výške 1 284,- € odporkyňa zaplatila až dňa 14.06.2014, to znamená, že svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia aj z tejto úverovej zmluvy uplatnila včas, teda v trojročnej objektívnej a v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v spore úspešná, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka ani vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).