Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15S-122-2019.pdf
PDF · 114.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: LFM - servis SK s. r. o., so sídlom Svätopeterská ul. 5, 947 01 Hurbanovo, IČO: 35 951 133, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102320923/2019 zo dňa 08. 10. 2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Správca dane vykonal v období od 15. 03. 2017 do 22. 09. 2017 u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016. Cieľom daňovej kontroly bolo zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v kontrolovanom zdaňovacom období. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 a zistil rozdiel v sume, na ktorú si žalobca uplatnil nárok podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Na základe zistených skutočností, vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 102449451/2017 zo dňa 23. 11. 2017 (ďalej „I. rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu v zdaňovacom období december 2016. Proti I. rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal zrušenie tohto rozhodnutia a priznane nadmerného odpočtu v plnej sume. O zákonnosti I. rozhodnutia správcu dane rozhodoval v odvolacom konaní odvolací orgán. Odvolací orgán v danej veci vydal dňa 12. 03. 2018 rozhodnutie č. 100534528/2018, ktorým I. rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí zaviazal správcu dane v ďalšom konaní doplniť dokazovanie a následne vydať nové rozhodnutie v súlade s ustanoveniami § 63 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní správca dane postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, a na základe doplneného dokazovania vydal dňa 07. 05. 2019 rozhodnutie, ktorým za zdaňovacie obdobie december 2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 24 352,33 eura. Žalovaný, ako odvolací orgán následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a po posúdení predloženého spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolania žalobcu konštatoval, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
neobsahuje také nedostatky, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane a priznanie nadmerného odpočtu v plnej výške tak, ako to žiadal žalobca.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, pričom v obsahu uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal v súlade s ustanovením § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v období od 15. 03. 2017 do 22. 09. 2017 u daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016. Cieľom daňovej kontroly bolo zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane posudzoval splnenie zákonných podmienok pri trojstrannom obchode zo strany daňového subjektu LFM - servis SK s. r. o. v zdaňovacom období december 2016. Vyhodnotil získané dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na základe získaných dôkazov správca dane prijal záver, že daňový subjekt posúdil zdaniteľný obchod nesprávne ako trojstranný obchod, nakoľko v zdaňovacom období december 2016 neboli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. Pre účely dane z pridanej hodnoty teda správca dane odmieta posúdiť plnenia deklarované daňovým subjektom v zdaňovacom období december 2016 ako trojstranný obchod a trvá na tom, že ide o dve samostatné dodávky uskutočnené v dvoch zdaňovacích obdobiach. Po posúdení predloženého spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolania daňového subjektu odvolací orgán konštatuje, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, neobsahuje také nedostatky, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane a priznanie nadmerného odpočtu v plnej výške tak, ako to žiada daňový subjekt. Vo svojom rozhodnutí správca dane podrobne analyzoval aplikované zákonné ustanovenia, o ktoré opiera svoje závery vyslovené vo výroku rozhodnutia. Komplexne zistený skutkový stav, popísaný v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, tvorí podklad výroku tohto rozhodnutia. Odvolací orgán súhlasí s názorom správcu dane, že ak neboli splnené zákonné podmienky na zadefinovanie zdaniteľných plnení daňového subjektu ako trojstranný obchod a daňový subjekt tak aj napriek tomu urobil, neoprávnene využil možnosť uplatniť zjednodušený postup pri zdaňovaní s prenesením daňovej povinnosti na iný daňový subjekt, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu rozhodnutím určiť. Za daných okolností si daňový subjekt uplatnil výhodu bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
3. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 16. 12. 2019, doručenej súdu dňa 17. 12. 2019, uviedol, že rozhodnutie trpí viacerými vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť a aj nepreskúmateľnosť, keďže najmä rozhodnutie nie je ani riadne odôvodnené a vykazuje znaky arbitrárnosti (svojvôle), ktoré sa navyše prieči výsledkom a zisteniam vyplývajúcim z administratívneho konania. Za vady rozhodnutia, resp. aj porušenia daňového poriadku a ďalších daňovo - právnych predpisov považuje: 1. žalovaný neuviedol ako sa vysporiadal so všetkými argumentmi, tvrdeniami, námietkami a návrhmi žalobcu ako daňového subjektu, 2. žalovaný porušil povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a zároveň porušil aj povinnosť vykonávať úkony pri správe daní z vlastného podnetu, 3. skutkový stav, ktorý považuje žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia nemá oporu v administratívnom spise Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, 4. žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav, ako aj za tým účelom riadne nevyhodnotil všetky dôkazy a skutočnosti vyplývajúce z administratívneho konania pre účely vydania spravodlivého rozhodnutia, 5. žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Vyjadrenie českej daňovej správy, či posudzovaný obchod bol alebo nebol trojstranným obchodom, malo byť podľa názoru žalobcu kľúčovým dôkazom pre vydanie rozhodnutia v administratívnom konaní. Hoci česká daňová správa viackrát vo svojich odpovediach na slovenské dožiadania počas vykonávania nového vyrubovacieho konania správcom dane reagovala tak, že ide o trojstranný obchod, jej vyjadrenie nebolo vzaté na zreteľ správcom dane a ani žalovaným, keďže nakoniec aj tak bol žalobcovi určený rozdiel na dani, o ktorý sa uplatnený nadmerný odpočet žalobcovi ponížil. Správca dane mal za to,
že žalobca nebol účastníkom trojstranného obchodu ale obchodu s dvoma samostatnými zdaniteľnými plneniami uskutočnenými v dvoch rôznych zdaňovacích obdobiach. Ak sa vec vrátila do nového vyrubovacieho konania (v nadväznosti na vydané rozhodnutie žalovaného č. 100534528/2018 zo dňa 12. 03. 2018), tak potom správca dane je viazaný právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu. Pre tieto účely žalovaný jasne vyslovil svoj právny názor, že ak si druhý odberateľ (t. j. český daňový subjekt) splnil svoje povinnosti v členskom štáte skončenia prepravy ako osoba povinná platiť daň pri trojstrannom obchode, potom správca dane musí akceptovať, že nadobudnutie tovaru v rámci potvrdeného trojstranného obchodu sa u prvého odberateľa (žalobcu ako slovenského daňového subjektu) považuje za zdanené. V zmysle uvedeného však správca dane nepostupoval (z pohľadu rozhodnutia DÚ), čím došlo aj k porušeniu ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku a ani takto nepostupoval sám žalovaný. Podmienka vyplývajúca z § 45 ods. 1 pod písm. d) Zákona o DPH splnená bola, keďže z administratívneho konania bolo zistené, že žalobca si objednal prepravu tovaru od českej spoločnosti H. R. s. r. o. (CZ XXXXXXXX), k čomu žalobca do administratívneho konania minimálne predložil už dodávateľské faktúry za prepravu č. 300170240 zo dňa 17. 02. 2017 a č. 300170242 zo dňa 17. 02. 2017 spolu s objednávkou, ako aj potvrdenia o úhrade prepravy - bankový výpis, por. č. 2017/2 (str. č. 5/5) z účtu daňového subjektu (č. XXXXXXXXXX/XXXX). Žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol správca dane (k čomu sa pridružil aj žalovaný) dospieť k tomu, že zákonná podmienka vyplývajúca z ust. § 45 ods. 1 písm. d) Zákona o DPH splnená nie je, keď prepravu tovaru (z posudzovaného trojstranného obchodu týkajúceho sa správnych subjektov) si objednal a aj zabezpečil žalobca ako prvý odberateľ cez špedičnú firmu H. R., s. r. o., ktorá ju nevykonala sama, ale prostredníctvom ďalších prepravcov. Preprava hydraulického lisu bola vykonaná dvoma nákladnými automobilmi, ktorých prevádzkovateľmi sú spoločnosť C. - S. s. r. o. a spoločnosť H. R. Y. a. s. Spoločnosť C. - S. s. r. o. vykonala prepravu na základe objednávky od spoločnosti T. B. s. r. o., čo konštatuje aj samotný správca dane, avšak ďalej neskúmal (a neskúmal to ani žalovaný, hoci na to poukázal aj žalobca v odvolaní) na základe akej objednávky spoločnosť T. B. s. r. o. objednávala prepravu hydraulického lisu. Ak by sa danou skutočnosťou podrobnejšie správca dane (a prípadne aj žalovaný) zaoberal, resp. zaoberali, dospel, resp. dospeli by k tomu, že prepravu tovaru z trojstranného obchodu si u spoločnosti T. B. s. r. o. objednala spoločnosť H. R., s. r. o., u ktorej si zase vykonanie prepravy objednal žalobca (prvý odberateľ). Ak žalobca preukázal, že nadobudnutie hydraulického lisu bolo zdanené v Českej republike, nemožno pre tieto účely uplatňovať ust. § 17 ods. 2 Zákona o DPH a nadobudnutie hydraulického lisu ako tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za zdanené. Ak teda správca dane zdanil žalobcovi nadobudnutie hydraulického lisu na území Slovenskej republiky (k čomu sa pridružil aj žalovaný, keďže rozhodnutie DÚ potvrdil rozhodnutím), konal (jeden aj druhý) nezákonne a v rozpore so základnými princípmi dane z pridanej hodnoty a legislatívou Európskej únie. Hoci to z administratívneho konania už vyplynulo, že prepravu tovaru si objednal a aj zabezpečil žalobca cez špedičnú firmu H. R., s. r. o. (ktorá ju vykonala cez ďalších prepravcov, tak ak mal správca dane a aj prípadne žalovaný ešte určité nejasnosti k špedično - prepravnému reťazcu (z pohľadu posudzovaného trojstranného obchodu), tak mal, resp. mali dožiadaním vyzvať na vysvetlenie k uvedenému minimálne ešte aj spoločnosť H. R., s. r. o., čo žiaden z nich nevykonal, v dôsledku čoho k uvedenému si nemohli ani pospájať správne relevantné skutočnosti. Správca dane a aj žalovaný, bez toho, aby zistili čo najúplnejšie stav podstatný pre správne a spravodlivé rozhodnutie v administratívnom konaní, vychádzali pri skúmaní prepravy tovaru len z nepodstatného osobitného zmluvného vzťahu mimo trojstranného obchodu (t. j. medzi českými spoločnosťami LFM - servis, s.r.o. a W. spol. s r. o.), keďže informácie z dožiadaní od len niektorých prepravcov bez minimálne získania informácií od špedičnej spoločnosti H. R., s. r. o. im pravdepodobne nedávali zmysel, čo musí byť pričítané výlučne na ťarchu nesprávneho postupu žalovaného a aj správcu dane, ktorí si tieto skutočnosti mali zabezpečiť z vlastného podnetu. Žalobca detailne poukázal v odvolaní na tak závažné nedostatky, ktoré neboli správne zohľadnené v rozhodnutí DÚ. Aj napriek tomu, tieto zostali žalovaným ako odvolacím orgánom rovnako naďalej nepovšimnuté a vôbec na ne žalovaný v rozhodnutí nielenže nepoukázal, ale sa k nim ani nevyjadril, v dôsledku čoho rozhodnutie nemôže byť zákonné, správne a ani spravodlivé.
IV. Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný podal k predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 11. 01. 2021, ktorým navrhol, aby správny súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. V obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že žalovaný, ako odvolací orgán následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a po posúdení predloženého spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolania žalobcu konštatoval, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, neobsahuje také nedostatky, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane a priznanie nadmerného odpočtu v plnej výške tak, ako to žiadal žalobca. Vo svojom rozhodnutí správca dane podrobne analyzoval aplikované zákonné ustanovenia, o ktoré opiera svoje závery vyslovené vo výroku rozhodnutia. Komplexne zistený skutkový stav, popísaný v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, tvorí podklad výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný súhlasí s názorom správcu dane, že ak neboli splnené zákonné podmienky na zadefinovanie zdaniteľných plnení žalobcu ako trojstranný obchod a žalobca tak aj napriek tomu urobil, neoprávnene využil možnosť uplatniť zjednodušený postup pri zdaňovaní s prenesením daňovej povinnosti na iný daňový subjekt, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu rozhodnutím určiť. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Tento záver žalovaného preukazuje množstvo objektívnych skutočností, ktoré vyplývajú z predloženého administratívneho spisu a sú podrobnejšie popísané v rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Žalovaný po preštudovaní predmetnej žaloby konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. Podľa názoru žalovaného však v danom smere neuvádza dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane. Žalobca v žalobe opätovne uvádza len svoje subjektívne interpretácie, ktoré už v rovnakom rozsahu a obsahu prezentoval aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Má za to, že z administratívneho konania už vyplynulo, že trojstranný obchod bol uskutočnený. Považuje to za už preukázanú a podstatnú skutočnosť. Pri uvedenej formulácii je zrejmé, že žalobca neprijme nijaké logické a faktické argumenty, ktoré by odporovali jeho presvedčeniu. Správca dane v danej veci vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie. Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Žalovaný sa na toto odôvodnenie v plnej miere odvoláva ako na komplexný zdroj informácií v danej veci. Rozhodnutie správcu dane žalovaný potvrdil a je teda zrejmé, že s jeho závermi sa stotožnil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný stručne zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho, vo vzťahu k zisteným skutočnostiam podrobne vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj napriek námietkám žalobcu nie je možné pri vyslovení akýchkoľvek záverov opomenúť jasné fakty a dôkazy. To všetko pri zachovaní zásady ich vyhodnotenia samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Aj napriek tomu, že si to žalobca želá, práve v rozpore s touto zásadou je prijatie záverov len na základe dôkazov poskytnutých spoločnosťou LFM - servis, s. r. o. (CZ), ktorá je priamo personálne prepojená so žalobcom. Nie je možné pri tom opomenúť napr. charakter listinných dôkazov, ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly a daňových konaní predkladal. Zistené skutočnosti nepreukazujú tvrdenia žalobcu. Samotný žalobca charakter svojich zdaniteľných plnení nešpecifikoval jednoznačne a nepreukázal presvedčivo. Správca dane viedol dokazovanie veľmi dôsledne a plne v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Úlohou správcu dane je viesť dokazovanie, no nie je možné od neho právom požadovať, aby za žalobcu jeho zdaniteľné plnenia špecifikoval a vyhľadával za neho také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé priznať žalobcovi práva, ktorých opodstatnenosť sám nevedel relevantne obhájiť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
5. K písomnému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podaním doručeným súdu dňa 17. 03. 2021, v obsahu ktorého poukázal na to, že vo vyjadrení žalovaného sa nenachádzajú žiadne nové skutkové tvrdenia, ktoré by už neboli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí Daňového úradu Nitra č. 259434/2019 zo dňa 07. 05. 2019. Rovnako predmetné vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne nové dôkazy, resp. žiadne prílohy, ktoré by administratívny spis dopĺňali. Aj z uvedeného dôvodu žalobca v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v podanej správnej žalobe zo dňa 16. 12. 2019. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v súvislosti s posudzovaním existencie trojstranného obchodu. Podmienky trojstranného obchodu sú definované v § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ust. § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty následne uvádza, že ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý
odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pre posúdenie existencie trojstranného obchodu je preto potrebné výlučne posudzovať, či došlo k splneniu podmienok podľa odseku 1. Česká daňová správa takéto vyhodnotenie uskutočnila, so záverom, že došlo k splneniu podmienok trojstranného obchodu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
6. Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102320923/2019 zo dňa 08. 10. 2019 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 08. 11. 2022.
7. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod. Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
8. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
9. Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
10. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu tohto zákona.
11. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb,, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
12. V prejednávanej veci bolo teda medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle § 45 Zákona o DPH, a to pri obchodovaní s hydraulickým lisom, ktorého dodávateľom bola obch. spol. S. X. + Co. KG, N. (ďalej „dodávateľ“). Prvým odberateľom mal byť následne žalobca obch. spol. LFM - servis SK s. r. o. (ďalej „prvý odberateľ“) a druhým odberateľom obch. spol. LFM - servis s. r. o., B. M. XXXX/XX, W. (ďalej „druhý odberateľ“).
13. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že správne orgány preverovali uskutočnenie trojstranného intrakomunitárneho obchodu a splnenie podmienok oslobodenia od DPH podľa § 45 Zákona o DPH, pričom správne orgány nespochybnili dodanie predmetu kúpnych zmlúv, hydraulického lisu dodávateľom druhému odberateľovi, avšak dospeli k záveru, že nedošlo k splaneniu podmienky ust. § 45 ods. 1 písm. d) Zák. o DPH, čo bolo dôvodom na vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. 259434/2019 zo dňa 07. 05. 2019, ktorým bol určený znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 o sumu 24 352,33 eura, spolu s rozhodnutím žalovaného č. 102320923/2019 zo dňa 08. 10. 2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu DÚ Nitra, pobočka Komárno potvrdil.
14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení o intrakomunitárnom obchode vyplýva, že pri obchode, ktorým deklaroval žalobca v daňovom priznaní, je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre DPH v troch rôznych štátoch v ktorých majú sídla, a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje dôkazmi preukazujúcimi predmetný priebeh plnenia.
15. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je nesporné, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od DPH, keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie pri trojstrannom obchodne, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za mesiac december 2016. Žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu stotožnil a správny súd dospel k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH.
16. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
18. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
19. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
20. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v období december 2016 žalobca, prvý odberateľ nadobudol do vlastníctva predmet kúpnej zmluvy, a to hydraulický lis od dodávateľa, pričom tento predmet kúpy žalobca fyzicky neprevzal, a tento naďalej zostal v dispozičnej sfére dodávateľa, t. j. na území Nemecka. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že uzavrel s obch. spol. H. R. Y. a. s. ako špeditérom zmluvu o preprave tovaru druhému odberateľovi, avšak v konaní nepredložil platnú zmluvu o preprave, resp. zabezpečení prepravy a taktiež nepredložil právne relevantné prepravné doklady, CMR z ktorých by vyplývalo vykonanie prepravy inou osobou na účet prvého odberateľa v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. d) Zák. o
DPH. Podľa predložených listinných dôkazov nebola nakládka tovaru realizovaná u dodávateľa a taktiež vykládka tovaru nebola realizovaná u druhého odberateľa, ale u obch. spol. W. spol. s r. o., Q. 3, M., H. republika, a to dňa 30. 01. 2017. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne uviedli a argumentovali z akých dôvodov nie je možné akceptovať splnenie podmienky § 45 ods. 1 písm. d) Zák. o DPH v súvislosti s intrakomunitárnou prepravou tovaru.
21. Naviac správny súd poukazuje na skutočnosť, že k dodaniu tovaru obchodnej spoločnosti W. spol. s r. o. ako konečnému odberateľovi došlo dňa 30. 01. 2017, pričom predmetom daňovej kontroly, ako aj samotným rozhodnutím Daňového úradu Nitra zo dňa 07. 05. 2019, bolo rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2016, pričom skutočnému dodaniu tovaru (nie druhému odberateľovi), došlo až v mesiaci január 2017.
22. Je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou správcu dane preskúmať splnenie podmienok žalobcom uplatneného a tvrdeného nároku na oslobodenie od DPH pri trojstrannom obchode. Ak správca dane vykonaným preverovaním a dokazovaním dospeje k záveru, že tieto podmienky neboli splnené vyvodí z toho zodpovednosť voči daňovému subjektu v podobe zdanenia podľa § 45 ods. 2 Zákona o DPH. Nakoľko teda neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchodne v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) Zák. o DPH, vznikla pre nesplnenie týchto podmienok povinnosť zaplatiť daň žalobcovi na Slovensku.
23. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli a ani si ich neuplatnil.
26. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.