Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/70/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V., s.r.o., V. XX, K., IČO: XX XXX XXX, zast. Q.. N. K., advokátka P. kancelárie, V. XX, K., proti žalovanému: E. B., s.r.o., so sídlom v B. XXX, J.: XX XXX XXX, zast. P. & RUD. R. firm s.r.o., K. XX, K., o zaplatenie 500.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -463 z 21.2.2014 jednomyseľne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500.000,00 eur s 13% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 27.6.2003, až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zamietol nárok žalobcu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003. Uložil zároveň žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania v sume 799,26 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 112.446,72 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, taktiež v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa v rozsiahlom rozsudku podrobnejšie rozpísal obsah tvrdení účastníkov konania, výpovedí jednotlivých svedkov, záver znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectva, čestného prehlásenia D. J. M., citoval ustanovenia a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, ako aj ustanovení , (ktoré sú citované v rozsudku) žalobe vyhovel.

Uviedol, že uvedené skutočnosti o uzavretí zmluvy boli preukázané originálom kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001 č. XXXX-XX-XX, realizáciou plnenia predmetnej zmluvy, listami účastníkov sporu zo dňa 8.4.2002 a 15.5.2002. Poukázal na nález Ústavného súdu , ktorý upravuje otázku dôkazného bremena ohľadne pravosti súkromnej listiny a dospel k záveru, že neuniesol žalovaný dôkazné bremeno ohľadne pravosti tejto listiny, z ktorej by malo vyplývať jeho tvrdenie, že došlo k prevzatiu dodávok nie na základe zmluvy, ktorú v konaní uvádza žalobca, ale na základe kúpnej zmluvy (taktiež zo dňa 1.4.2001), ktorá bola ovšem uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a maďarskou obchodnou spoločnosťou I. I. P. K...

Proti rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie odporcom, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa zamietnutím žaloby alebo zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V rozsiahlom odvolaní zhrnul, že dôvodom na podanie odvolania sú okolnosti existencie zákonných kritérii v zmysle ust. , , , , .

V závere odvolania zhrnul, že súd bez riadneho zdôvodnenia a bez toho, aby boli splnené podmienky (zmena skutkového základu), odchýlil sa od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného

vo veci. Zdôraznil, že dodávky tovaru maďarskému odberateľovi neboli vykonané podľa zmluvy, o ktorú opiera svoj nárok žalobca, pričom táto zmluva je zároveň v zmysle neplatným právnym úkonom, (nebol robený vážne). Zároveň nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným ani podľa čl. 8.3. a čl. 8.5. zmluvy, pričom dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi.

Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. a , z ktorých vyplýva, že súd musí v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený, dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, lebo účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré vyplýva z ust. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho odôvodnenia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalobca v rozsiahlom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny, potvrdiť.

V závere vyjadrenia žalobca zdôrazniť, že podľa jeho názoru bolo jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôkazov predložených v odvolacom konaní t.j. pravosti ako aj platnosti tzv. zmluvy medzi obchodnými spoločnosťami K. s.r.o. a I. I. P., na základe ktorej sa údajne malo plniť, ako ani hodnovernosti písomnej výpovede svedka F.. Došlo teda k podstatnej zmene v obsahu skutkového základu, na základe ktorého rozhodoval predtým odvolací súd.

Zároveň zmluva, o ktorú opiera svoj žalobný návrh žalobca bola platná, účinná a podľa nej sa aj plnilo, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov aj znalca. Jednoznačne bolo preukázané aj porušenie povinnosti žalovaného voči žalobcovi ( doby 8.3., 8.5. v čl. VIII zmluvy). Uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle , a zistil, že odvolanie žalovaného je vecne opodstatnené.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci už bolo rozhodované viackrát v rámci odvolacieho konania a jedenkrát rozhodol Najvyšší súd v dovolacom konaní.

Ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené ().

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa musí byť preto jednoznačne zrejmé aj to, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, inak nie je odôvodnenie úplné. Inak povedané neoddeliteľnou (obligatórnou) súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je vždy uvedenie úvahy súdu, ktorými sa súd riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov z hľadiska dôležitosti (závažnosti) dôkazu, zákonnosti dôkazu, jeho pravdivosti, prípadne vierohodnosti dôkazu. Prioritne to platí v situácii, ak sú rozporné tvrdenia účastníkov konania alebo si niektoré dôkazy obsahovo odporujú.

V situácii, ak neexistujú priame dôkazy na preukázanie určitej skutočnosti, ale sa vychádza z nepriamych dôkazov, je postačujúce, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru vedú, na rozdiel od iným možných záverov (t.j. skutkový záver je možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť).

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa je skutočnosť, že odôvodnenie nie je dôsledné, ako to vyžaduje ust. , , v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia zrejmý skutkový stav a nie je možné potom posúdiť ani to, či súd vec správne právne posúdil.

Pri hodnotení obsahu odôvodnenia rozhodnutia je nutné vziať do úvahy aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatku

dôvodov je totiž porušením práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces a to v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a . Povinnosť súdu odôvodniť rozsudok aj úvahami súdu o jeho skutkových záveroch vo väzbe na hodnotenie dôkazov pritom vyplýva z ust. . O nepreskúmateľnosť ide v prípade, ak nie je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri svojom hodnotení dôkazov.

Z ustanovenia vyplýva aj to, že odôvodnenie musí obsahovať aj skutočností, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré nie, ide teda o stručnú, jasnú a výstižnú formuláciu skutkového základu. Ujasnenie skutkového základu sporu je pritom mimoriadne podstatné najmä z hľadiska toho, že priamo determinuje právne posúdenie veci. Rozhodnutie musí obsahovať zhrnutie dôkaznej situácie t.j., že súd je povinný uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal (t.j. ktoré vykonal, ktoré nevykonal, prečo ich vykonal alebo nevykonal), pričom musí uviesť (je to obligatórna náležitosť) akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov. Postup súdu pri hodnotení dôkazov vychádza zo zákonnej úpravy . Ide tu o činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska hodnovernosti, ich pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí.

Hodnotenie dôkazov vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo je výrazom sudcovskej nezávislosti v zmysle SR a znamená, že súd je pri tomto hodnotení viazaný iba , ústavným zákonom a medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5, zákonom a právnymi skutočnosťami definovanými v ust. , pričom akceptuje aj ustanovenia o dôkaznom bremene, právne domnienky, fikcie a právnu silu verejných listín.

Napriek tejto zásade voľného hodnotenia dôkazov je súd pri svojich úvahách obmedzovaný povinnosťou (pri tomto hodnotení) postupovať podľa pravidiel formálnej ako aj dialektickej logiky.

Základné pravidlo podľa je, že súd hodnotí každý svoj dôkaz najskôr jednotlivo a následne všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom je povinný starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania.

Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť toho-ktorého dôkazu. Okrem toho v rámci hodnotenia dôkazov sa musí zohľadniť aj iná okolnosť, ako je vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú, čiže v neposlednom rade aj hodnovernosť výpovede svedkov alebo účastníkov (najmä so zreteľom na bezprostredný dojem súdu z takejto výpovede). Na vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje zistenie (ustálenie) jednotlivých relevantných skutkových okolností (skutkového stavu), ktoré sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dokazovaním prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) rozhodnutia, zákonnosti, pravdivosti, prípadne hodnota vierohodnosti.

Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či môže oprieť o tieto dôkazy svoje skutkové zistenia (t.j. či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere).

Hodnotením dôkazu z hľadiska pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu je možné považovať za pravdivé (t.j. dokázané) a ktoré nie.

Vyhodnotenie dôkazu z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze spočívajúcom z výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vieryhodnosť s prihliadnutím k tomu, aký má vzťah svedok k účastníkom konania, k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová, duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom ku spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky) a k poznatkom získaných na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka v súlade s inými dôkazmi, či im odporuje poprípade, či sa len vzájomne doplňajú). Celkové posúdenie z uvedených hľadísk poskytuje potom záver

o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností (porovnaj rozsudky NS ČR sp.zn. , ).

Je teda zrejmé, že súd má povinnosť odôvodniť stručne, jasne, výstižne výsledky ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.

Z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú viaceré sporné (rozdielne) dôkazy a nie je jednoznačné a nepochybné, akými úvahami sa súd riadil pri ich hodnotení (ktoré považuje za dôležité, pravdivé a vierohodné z hľadiska pravidiel formálnej, ako aj dialektickej logiky).

Odôvodnenie teda nespĺňa kritéria úplnosti odôvodnenia v zmysle (presvedčivo nevyargumentoval dôkazmi zistený skutkový stav), čo je nedostatkom, ktorý zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho nie je náležite zabezpečené právo účastníka sporu na súdnu ochranu v zmysle č. 46 ods. 1 a súčasne ani právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý podľa čl. 154c ods. 1 upravuje ústavný príkaz na jeho aplikáciu všeobecným súdom ex offo.

Keďže zásadu voľného hodnotenia dôkazov nemôže uplatniť odvolací súd vo vzťahu ku dôkazom, ktoré vykonal prvostupňový súd (je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa) je nedostatok náležitého uvedenia úvahy súdu prvého stupňa, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov súčasne neodstrániteľnou procesnou prekážkou pre opakovanie alebo doplnenie dokazovania odvolacím súdom (porovnaj rozsudok NS ČR ).

Sú preto dané podmienky v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodnutí o veci formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská pri hodnotení dôkazov postupom podľa a súčasne aj pri formulovaní úvah v zmysle , ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov (porovnaj ZSP 48/2008).

Až keď súd prvého stupňa jednoznačne uvedie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení všetkých dôkazov, ktoré vykonal, sa zabezpečí preskúmateľnosť rozhodnutia a tým aj povinnosť súdu zabezpečiť realizáciu čl. 6 ods. 1 Dohovoru a príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva o práve účastníka na spravodlivý súdny proces (v zmysle čl. 6 Dohovoru o SR).

Zásadným nedostatkom je opakovanie nesprávneho postupu súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal námietkou žalovaného, že Dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodom, ako to upravuje ustanovenie .

Bude teda povinnosťou súdu prvého stupňa splniť pokyn uložený aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu o posúdenie uplatneného nároku na zmluvnú pokutu aj z hľadiska, či sú splnené hmotnoprávne kritéria v zmysle ustanovení o zmluvnej pokute.

Pri posudzovaní nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu v zmysle ustanovení §, 301 platí, že táto právna úprava zmluvnej pokuty v nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v ( a ).

Zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak ako aj . Obchodnoprávna úprava zmluvnej pokuty je vo vzťahu k úprave občianskoprávnej osobitnou právnou úpravou.

Dôsledkom toho je, že ak je určitý prvok právneho režimu zmluvnej pokuty upravený iba , zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi príslušnými ustanoveniami . Ak je ale určitý prvok zmluvnej pokuty upravený obidvoma zákonníkmi, zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi len príslušnými

ustanoveniami (osobitná úprava má prednosť pred občianskoprávnou úpravou).

Ustanovenie upravuje právomoc súdu znížiť zmluvnú pokutu (moderačné právo súdu) len ak došlo k vzniku práva na zmluvnú pokutu. Ide o právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (záväzku). Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu preventívnej náhrady škody a nemá byť preto prostriedkom na dosiahnutie neprimeraného zisku, ale ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností druhým účastníkom zmluvy ( preventívna funkcia).

Z judikatúry vyplýva, že neprimeranosť zmluvnej pokuty alebo jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, či dokonca s dobrými mravmi nemožno odvodiť iba zo skutočností, že zmluvná pokuta je zabezpečená len plnením zmluvnej povinnosti jednou stranou zmluvy (porovnaj rozsudok NS SR ), respektíve aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty (porovnaj rozsudok NS SR 1Obdo V 93/2004).

Zároveň platí, že upravuje zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, pričom ide o akcesoristický záväzok a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok, takže ak nedôjde k vzniku hlavného záväzku, nemôžu nastať účinky akcesoristického záväzku.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa podľa zákonných kritérií §, 301 (prípadne aj ustanovení - a nasl. ) vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR a záväzného stanoviska dovolacieho súdu v tomto konaní zistiť všetky rozhodné skutočnosti vyžadované zákonom (aj judikatúrou) a podľa výsledkov dokazovania rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty (t.j. priznanie zmluvnej pokuty v celom rozsahu, resp. jej zníženie alebo nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu).

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.