Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-71-2015.pdf
PDF · 70.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/71/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I. W. U..Č.. XXX/XX t.č. W. I. U.. R.. N. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 8 proti odporkyni W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I. U.. R.. N. Č.. XXX/XX t.č. W. I. U.. T. W. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Š. Kukuru č. 14, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. K., I.. XX.XX.XXXX a W. K., I.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 371/2013-120 zo dňa 15.12.2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal štátu náhradu trov konania vo výške 191,76 Eur a odporkyňu zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 191,76 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Michalovce.
V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalec Mgr. Z. Z. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých , ktorý podal znalecký posudok č. 12/2014 a vyúčtoval si odmenu vo výške 391,76 Eur. Uznesením č.k. 2P 371/2013-94 zo dňa 17.07.2014 súd priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 391,76 Eur, pričom suma 200 Eur bola znalcovi vyplatená zo zálohy zloženej navrhovateľom a zvyšná časť vo výške 191,76 Eur bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu, pretože odporkyňa nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania
Súd citoval ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporkyni uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 191,76 Eur, nakoľko mal preukázané, že odporkyňa je zamestnaná.
V zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa proti uzneseniu odvolanie. Zastávala názor, že spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Iba skutočnosť, že je zamestnaná nemôže byť dôvodom, aby súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy ďalšie skutočnosti. Namietala, že súd sa nedostatočne oboznámil s jej vyjadrením zo dňa 25.02.2014, v ktorom podrobne zdokumentovala svoj príjem aj výdavky a z ktorého je zrejmé, že jej výdavky presahujú jej príjmy. Uviedla, že nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci väčšej hodnoty, preto jednoznačne spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie resp. zmeniť a štátu nepriznať od odporkyne náhradu trov konania.
Navrhovateľ ani štát zastúpený predsedom Okresného súdu Michalovce ako účastník pre toto štádium konania sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Citované ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. zakotvuje právo štátu na náhradu trov konania proti účastníkovi konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p.. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené.
Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.
V danom prípade bol predmetom konania rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým dieťaťom na čas po rozvode. V časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva sa jedná o nesporové konanie, v ktorom nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania. Súčasne je potrebné dodať, že ani v konaní o rozvod manželstva, ktoré je špeciálnou formou sporového konania nie je možné dospieť k záveru, ktorý z účastníkov mal úspech vo veci.
Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo znalecké dokazovanie nariadené tak v záujme navrhovateľa ako aj v záujme odporkyne resp. v záujme oboch maloletých detí, postihuje povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy konania oboch účastníkov v rovnakom rozsahu t.j. každého v jednej polovici. Z obsahu
spisu vyplýva, že uznesením č.k. 2P 371/2013-94 zo dňa 17.07.2014 súd priznal znalcovi Mgr. Z. Z. odmenu v celkovej výške 391,76 Eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 12/2014, pričom odmena bola znalcovi poukázaná zo zálohy zloženej navrhovateľom dňa 25.04.2014 vo výške 200 Eur a zvyšná časť t.j. suma 191,76 Eur z finančných prostriedkov štátu, nakoľko odporkyňa preddavok na trovy dôkazu nezložila. Keďže v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. je predpokladom pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania jednak výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti účastníkovi a tiež skutočnosť, že ten komu má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., skúmal odvolací súd pomery na strane odporkyne, ktorú v zmysle vyššie uvedeného postihuje povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rovnakom rozsahu ako navrhovateľa. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že odporkyňa nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a jej majetkové pomery jej umožňujú nahradiť štátu trovy konania v stanovenej výške t.j. v sume 191,76 Eur. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa je zamestnaná, má pravidelný mesačný príjem približne vo výške 400 Eur mesačne, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavky na maloleté deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že odporkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého uznesenia a nariadené znalecké dokazovanie a jeho výsledok boli aj v jej záujme, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.