Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-23-2015.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: JUDr. N. R., U. XA, T., správca konkurznej podstaty úpadcu C. s.r.o., T. XX, T., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Y. T., a.s., U. XX, Y. nad F., IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 526.755,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.9.2014 č. k. 17Cb/48/2012-53 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 9 114,01 eur.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 151 509,46 eur a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 517 641,24 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť štátu trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh v sume 31 058,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie založil na zistení, že Okresný súd Prešov uznesením z 30.6.2011 č. k. 3K/21/2011-62 vyhlásil na majetok obchodnej spoločnosti C. s.r.o., T. konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. N. R. (J.). Správkyňa uplatnila proti žalovanému nárok zo zmluvy o pôžičke č. ROT- MOB-039-07100 uzavretej medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.6.2006, na základe ktorej sa úpadca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku až do 20 mil. Sk s dohodnutým 15% úrokom ročne. Úpadca poskytol žalovanému pôžičku 526 245,79 eur a v konaní žiadal priznať aj úroky vo výške 151 509,46 eur, celkom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 677 755,25 eur. Žalobca uviedol, že pohľadávka z uvedeného dôvodu a žalovanej výške bola zahrnutá aj do zoznamu majetku úpadcu priloženého k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobu odôvodnil poukazom na ustanovenie § 46 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu nesplatné pohľadávky považujú za splatné, preto žiadal žalobe vyhovieť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasil s predčasným ukončením zmluvy o pôžičke, nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 46 ZKR a tvrdil, že predloží súdu dohodu o plnení zmluvy o pôžičke, súčasne namietal aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 101, § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 O.s.p. uviedol, že účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a dôsledkom neunesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu je neúspech, prípadne čiastočný neúspech účastníka v konaní. Uviedol, že žalobca svoj nárok preukazoval listinami z obchodných a účtovných kníh úpadcu v stave, v akom existovala pohľadávka proti žalovanému v čase vyhlásenia konkurzu. Zdôraznil, že žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu neuviedol a v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok a nepredložil ani dohodu o plnení zmluvy o pôžičke účastníkov konania.
Z knihy analytickej evidencie úpadcu súd prvého stupňa zistil, že k 31.12.2010 bol stav dlhu žalovaného z dôvodu poskytnutej pôžičky vo výške 517 641,24 eur a úrokov v sume 151 509,46 eur. Žalobca však nevedel konkretizovať, z akého výpočtového základu a za aké obdobie bol vyčíslený úrok vypočítaný, pretože to z predložených listín nevyplýva. Súd prvého stupňa poukázal na to, že k 30.6.2008 bola priemerná úroková sadzba obchodných bánk vo výške 6,89 eur, teda dohodnutý 15% úrok bol podstatne vyšší, čo považoval súd prvého stupňa za nesúladné s poctivým obchodným stykom. Zdôraznil, že úpadca nemal v predmete podnikania poskytovanie úverov, pôžičiek z vlastných zdrojov a výpočet požadovaných úrokov (151 509,46 eur) nie je zrejmý aj z dôvodu, že zo sumy 663 787,38 eur činí 15% úrok sumu cez 99 000 eur. S poukazom na tieto zistenia súd prvého stupňa vyhovel žalobe v sume 517 641,24 eur, teda vo výške, ktorú zistil z účtovej evidencie úpadcu ako sumu pôžičky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu titulom súdneho poplatku vo výške 31 058,- eur z priznanej sumy (t. j. zo sumy 517 641,24 eur) rozhodol súd prvého stupňa podľa § 4 ods. 2 písm. m/ a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pretože žalobca ako správca konkurznej podstaty je od súdnych poplatkov oslobodený, preto súdny poplatok je povinný zaplatiť v tomto rozsahu neúspešný žalovaný, na ktorého prešla poplatková povinnosť.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a totožné odvolanie podala za žalobcu advokátka Mgr. Y. J., k podaniu však nepripojila plnú moc na zastupovanie. V podanom odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 677 755,25 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca nesúhlasil s nepriznaním úrokov v sume 151 509,46 eur, pretože v Zmluve o pôžičke č. ROT-MOB-039-07100 zo dňa 30.6.2008 si účastníci konania dohodli úrok vo výške 15% ročne a mal za to, že táto dohoda je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Žalobca tvrdil, že istina pôžičky 517 641,24 eur bola určená k 31.12.2010, podľa žalobcu je však rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, kedy sa pôžička stala zo zákona splatnou. Uviedol, že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 8.7.2011 a právoplatným sa stalo 9.7.2011, preto k tomuto dňu žiadal priznať na istine 526 755,25 eur. Zdôraznil, že správca konkurznej podstaty zapísal úroky zo Zmluvy o pôžičke do súpisu majetku podstaty, pričom proti tomuto úkonu nemal nikto, ani žalovaný, námietky.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, poštová zásielka sa vrátila súdu prvého stupňa nedoručená, lebo na adresovane sídla žalovaného podľa zápisu v obchodnom registri - U. XX, Y. nad F. sa zásielku nepodarilo doručiť.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a v závislom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť štátu súdny poplatok v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 517 641,24 eura na účet č. 2925859561/2200 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.
Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na vrátenie poskytnutej pôžičky v sume 526 755,25 eur a úrokov z tejto pôžičky vo výške 151 509,46 eur, ktorých výšku žalobca vyčíslil ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná zásada (právo žalobcu podať návrh na začatie konania a disponovať týmto návrhom) a prejednacia zásada (prejavujúca sa v tom, že súd je oprávnený založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach predložených sporovými stranami a dôkazoch, navrhnutých sporovými stranami). Účastníci sú v sporovom konaní povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p.) a sú povinní predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Dôkazné bremeno, teda povinnosť účastníka dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje svoje právo, vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Neunesenie dôkazného bremena sa prejaví neúspechom, prípadne čiastočným neúspechom účastníka v konaní.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie výšky žalobou uplatneného nároku na zaplatenie istiny pôžičky.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že úpadca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 30.6.2008 Zmluvu o pôžičke č. ROt-MOB-039-07-100, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov titulom pôžičky veriteľom dlžníkovi len na určitý účel, a to na plnenie projektu Priemyselný park Y., v období od podpísania zmluvy do skončenia potreby na tomto projekte, s predpokladanou výškou pôžičky až do výšky 20 mil. Sk a s dohodnutým úrokom za požičanie peňazí vo výške 15% ročne. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti požičanú sumu z predaja pozemkov najneskôr do troch rokov od zapožičania, úroky nemal dlžník platiť v pravidelných splátkach, ale tiež podľa platieb získaných za odkúpené pozemky.
Žalobca predložil výpis z knihy analytickej evidencie za roky 2008 až 2010, z ktorej vyplýva, že v období od 30.6.2008 do 25.11.2008 požičal žalovanému sumu 5 344 750,- Sk, t.j. 177 413,20 eur, v roku 2009 požičal žalovanému 324 228,04 eur /177 413,20 + 324 228,04 eur = 501 541,24 eur) - finančná výpomoc bola v roku 2009 v sume 1 700,- eur vrátená, takže do roku 2010 preniesol žalobca sumu pôžičky 499 941,24 eur (501 541,24 eur - 1 700,- eur) a v roku 2010 požičal žalovanému sumu 17 700,- eur, takže zostatok pôžičky k 31.12.2010 bol 517 641,24 eur (499 941,24 eur + 17 700,- eur).
Poskytnutie ďalšej pôžičky vo výške 9 114,01 eur, čo je rozdiel medzi žalovanou sumou istiny 526 755,25 eur a úpadcom evidovaným zostatkom pôžičky k 31.12.2010 vo výške 517 641,24 eur, žalobca v konaní nepreukázal, pretože z predložených listinných dôkazov - analytickej evidencie poskytnutie sumy 9 114,01 eur nevyplýva a iné dôkazy nepredložil.
Pokiaľ žalobca na preukázanie svojho nároku na zaplatenie istiny pôžičky vo výške 526 245,79 eur ku dňu vyhlásenia konkurzu predložil vyčíslenie predložené úpadcom a nachádzajúce sa v súdnom spise na č. listu 12, odvolací súd poukazuje na to, že ako právny dôvod vzniku pohľadávky v sume 526 245,79 je uvedená zmluva o poskytovaní účtovných služieb - faktúry č. 20100065, 20090049, 20091050, 20091122, 20091206, 20091279, 20100111, 20100200, 20100277 a 20110069 a zmluva o pôžičke. Úpadca teda uviedol v tejto listine dva právne dôvody, z ktorých vznikla pohľadávka na istine vo výške 526 245,79 eur, žalobca však tento ním predložený listinný dôkaz žiadnym spôsobom nevysvetlil a ak by malo ísť len o nárok zo zmluvy o pôžičke, v tomto smere nepredložil žiadne iné dôkazy, ani nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie tohto svojho tvrdenia, pričom v konaní predložená účtovná evidencia úpadcu zaznamenala pôžičku do konca roka 2010 len v sume 517 641,24 eur.
Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil listinné dôkazy predložené navrhovateľom a dospel k správnemu záveru, že úpadca požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 517 641,24 eur, pretože poskytnutie vyššej sumy žalobca nepreukázal.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie (časti) pôžičky v sume 9 114,01 eur preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému aj nárok na zaplatenie dohodnutých úrokov za požičanie peňazí vo výške 151 509,46 eur. Súd prvého stupňa tento nárok žalobcu zamietol, lebo pre rozhodnutie vo veci považoval za rozhodujúcu účtovnú evidenciu pohľadávky úpadcu a nie vyhlásenie pre potreby konkurzného konania. Žalobcovi tiež vytýkal, že z predložených listinných dôkazov nie je zrejmý spôsob výpočtu úrokov, z akého výpočtového základu a za aké obdobie, t. j. počiatok a koniec a tieto údaje žalobca nevedel konkretizovať.
S týmito závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom uplatneným úrokom z pôžičky dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca preukazoval listinnými dôkazmi.
Žalobca predložil knihu analytickej evidencie úpadcu, ktorú súd prvého stupňa považoval za listinný dôkaz nepochybne preukazujúci výšku úpadcom poskytnutej pôžičky žalovanému. Nárok uplatnený žalobou čo do výšky a dôvodu ani žalovaný v podanom odpore nespochybnil, namietal len splatnosť záväzku z dôvodu vyhlásenia konkurzu.
Z predloženej analytickej evidencie úpadcu vyplýva nielen celková výška žalovanému poskytnutej pôžičky, ale je uvedený aj deň a výška jednotlivých súm pôžičky tak, ako boli postupne úpadcom poskytované žalovanému. Súčasne v roku 2009 boli ako iné pohľadávky účtované úpadcom úroky z pôžičky Y. park, a.s. (č. l. 16) za rok 2008 v sume 9 686,08 eur a za rok 2009 v sume 64 506,15 eur. V roku 2010 zaúčtoval úpadca ako iné pohľadávky úroky z pôžičky Y. park, a.s. za tento rok vo výške 77 317,23 eur. Celkom v účtovníctve za roky 2008 až 2010 úpadca zaúčtoval na úrokoch z pôžičky sumu 151 509,46 eur (9 686,08 eur + 64 506,15 eur + 77 317,23 eur) a úroky z pôžičky len v tejto výške správca zapísal do konkurznej podstaty ako pohľadávku úpadcu proti žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuplatňoval úroky z pôžičky za nasledujúce obdobie, t. j. od 1.1.2011 do vyhlásenia konkurzu.
Z tejto analytickej evidencie možno zistiť a overiť aj správnosť žalobcom uplatnených úrokov, lebo je v nej uvedený deň a výška požičanej sumy (napríklad dňa 30.6.2008 úpadca požičal žalovanému sumu 868 000,- Sk, dňa 9.7.2008 sumu 140 000,- Sk atď.), zmluvné strany si v zmluve o pôžičke dohodli úroky z pôžičky vo výške 15% ročne a žalobca uplatňoval úroky len do 31.12.2010. Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené nedôvodne zamietol žalobu o zaplatenie úrokov z pôžičky v sume 151 509,46 eur, ak mal za to, že z predložených listinných dôkazov nemožno zistiť výpočtový základ a obdobie, za ktoré bol úrok vypočítaný.
Pokiaľ súd prvého stupňa posúdil dohodnuté úroky zo zmluvy o pôžičke vo výške 15% ročne za nesúladnú s poctivým obchodným stykom vzhľadom na priemernú úrokovú sadzbu obchodných bánk, ani opodstatnenosť takéhoto posúdenia nie je dôvodom na zamietnutie nároku žalobcu na úroky z pôžičky v celom rozsahu.
Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, podľa § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred nekorektnými praktikami v obchodovaní, ktoré by mohli viesť k zjavnému poškodeniu jedného z nich. To znamená, že právnu ochranu podľa citovaného ustanovenia súd odoprie len takému výkonu práva (v takom rozsahu), ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 151 509,46 eur a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní posúdi podľa žalobcom predloženej analytickej evidencie (prípadne ďalších dokladov preukazujúcich, že v tejto evidencii zachytené údaje zodpovedajú skutočnosti) dôvodnosť výšky uplatnených úrokov za požičanie peňazí (vlastným výpočtom, výzvou žalobcovi na presný výpočet uplatnených úrokov alebo nariadením znaleckého dokazovania) a o tomto nároku žalobcu opätovne rozhodne.
Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa aj zrejmú chybu pri písaní sumy v právoplatnom výroku rozsudku, t. j. vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 517 641,24 eur. Prisúdená suma je písaná s dvomi čiarkami. V číselnom zápise je čiarka matematickým znamienkom oddeľujúcim celú a desatinnú časť čísla. Pre uľahčenie čitateľnosti veľkých čísel sa používa formát čísla s medzerami medzi číslicami zoradenými do trojíc (tisícky, milióny, atď.) alebo sa namiesto medzery používa bodka (517.641,24 eur). Vzhľadom na to, že prisúdená suma je napísaná s dvomi desatinnými čiarkami, pri exekúcii by mohli vzniknúť pochybnosti, kde je správne desatinná čiarka umiestnená, aká suma bola prisúdená a teda aká suma má byť vymáhaná. Zrejmú chybu v písaní môže súd opraviť podľa § 164 O. s. p. aj po právoplatnosti rozhodnutia.
Právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení je podľa § 226 O. s. p. súd prvého stupňa viazaný.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s .p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.