Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3T-85-2014.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/85/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júla 2015 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :
rozhodol:
M. J.,
nar. XX. XX. XXXX T. Q. U., trvale bytom R., J. Y. Č.. XX/XX, okr. Banská Bystrica,
u z n á v a sa v i n n o u
z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, p r e t o ž e
v dobe od 03. 04. 2014 do 11. 04. 2014 v Banskej Bystrici na M. O. Č.. XX v pobočke spoločnosti M. J., Y.. Y. N..K.., Y. Y. A. Č.. XX, J., ako vedúca pobočky s uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti neodviedla na účet spoločnosti finančné hotovosti prevzaté z tržieb za predaj tovaru a to zo dňa 03. 04. 2014 vo výške 674,31 €, zo dňa 09. 04. 2014 vo výške 1.255,86 €, zo dňa 10. 04. 2014 vo výške 1.261,06 €, a zo dňa 11. 04. 2014 vo výške 630,55 €, ktoré bola v zmysle vydaného príkazu konateľov spoločnosti povinná odviesť na účet spoločnosti najneskôr nasledujúci pracovný deň do 12.00 hod, čo však neurobila aj napriek opakovaným urgenciám konateľov spoločnosti a tiež napriek tomu, že sa dňa 24. 04. 2014 písomne zaviazala finančné prostriedky vložiť na účet spoločnosti dňa 25. 04. 2014, čím spoločnosti M. J., Y.. Y. N..K.., Y. Y. A. Č.. XX, J. spôsobila škodu v celkovej výške 3.821,78 eur,
t e d a - prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
a o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaná povinná uhradiť poškodenej spoločnosti M. J., Y.. Y. N..K.., Y. Y. A. Č.. XX, J., Z.: XXXXXXXX škodu vo výške 3.470,30 eur.
odôvodnenie:
Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovanej M. J. bola obžaloba okresného prokurátora v Banskej Bystrici č. k. X R. XXX/XX zo dňa 21.11.2014 pre prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/85/2014 zo dňa 04.02.2015, bola obžalovaná M. J. uznaná vinnou zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od 03. 04. 2014 do 11. 04. 2014 v Banskej Bystrici na M. O. Č.. XX v pobočke spoločnosti M. J., Y.. Y. N.. K.., Y. Y. A. Č.. XX, J., ako vedúca pobočky s uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti neodviedla na účet spoločnosti finančné hotovosti prevzaté z tržieb za predaj tovaru a to zo dňa 03. 04. 2014 vo výške 674,31 €, zo dňa 09. 04. 2014 vo výške 1.255,86 €, zo dňa 10. 04. 2014 vo výške 1.261,06 €, a zo dňa 11. 04. 2014 vo výške 630,55 €, ktoré bola v zmysle vydaného príkazu konateľov spoločnosti povinná odviesť na účel spoločnosti najneskôr nasledujúci pracovný deň do 12.00 hod, čo však neurobila aj napriek opakovaným urgenciám konateľov spoločnosti a tiež napriek tomu, že sa dňa 24. 04. 2014 písomne zaviazala finančné prostriedky vložiť na účet spoločnosti dňa 25. 04. 2014, čím spoločnosti M. J., Y.. Y. N..K.., Y. Y. A. Č.. XX, J. spôsobila škodu v celkovej výške 3.821,78 eur. Za to obžalovanej uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., § 54 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Zároveň podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej uložil povinnosť tento trest vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu. Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. jej ďalej uložil povinnosť takýto trest vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanú zaviazal k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to spoločnosti M. J., Y.. Y. N..K.., Y. Y. A. Č.. XX, J., Z.: XXXXXXXX škodu vo výške 3.470,30 Eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti nemu podali odvolania okresný prokurátor a obžalovaná M. J.. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania prokurátora uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 29. apríla 2015, podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa záverov odvolacieho súdu dôvodnosť uloženia alternatívneho trestu povinnej práce u obžalovanej by obstál iba v prípade existencie ďalšej poľahčujúcej okolnosti, predpokladanej v ustanovení § 36 písm. k) Tr. zák., t.j. v prípade, ak by sa pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu. Pokiaľ obžalovaná do nového rozhodnutia súdom prvého stupňa vo veci dobrovoľne nahradí škodu spôsobenú trestným činom, ktorú si včas a zákonom predpísaným spôsobom uplatnila spoločnosť M., Y.. Y. N..K.. J., iba v takom prípade možno uvažovať o uložení alternatívneho trestu.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.2.2015 na základe vyhlásenia obžalovanej M. J. podľa § 257 ods. 1 písm. b) o svojej vine zo spáchania žalovaného skutku, samosudca za súhlasu prokurátora podľa § 257 ods. 6 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Na základe uvedeného súd konanie obžalovanej po právnej stránke opätovne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaná si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu vo výške 3.821,78 eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody a to; prečítaním výpovede poškodenej S. F.Ó., svedka T. X., vyčíslenie škody, inventarizáciu, trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/60/2014 zo dňa 7.2.2014, správy na obžalovanú a odpis z registra trestov, týkajúci sa jej osoby.
Obžalovanej za spáchanú trestnú činnosť podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 32 Tr. zákona, za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce,
d) peňažný trest, e) trest prepadnutia majetku, f) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach, j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, k) trest straty vojenskej a inej hodnosti a l) trest vyhostenia.
K osobe obžalovanej bolo zistené, že v mieste bydliska bližšie hodnotená nie je. Doposiaľ bola jedenkrát odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/60/2014 zo dňa 7.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.3.2014 pre prečin podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na jeden rok do 25.3.2015.
Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovanej pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy, osobných pomerov obžalovanej a prihliadol aj k poľahčujúcim okolnostiam a priťažujúcim okolnostiam. Súd na jednej strane vzal do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. písm. l) Tr. zák., pretože sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu, avšak na druhej strane vzal do úvahy priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko bola už za trestný čin odsúdená. Súd pripomína, že v prejednávanom prípade nie je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, nakoľko obžalovaná sa trestného činu dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (§ 58 ods. 2 Tr. zák.). Ako už bolo vyššie uvedené, podľa právneho názoru odvolacieho súdu alternatívny trest prichádza do úvahy iba vtom prípade, pokiaľ obžalovaná do nového rozhodnutia súdom prvého stupňa vo veci dobrovoľne nahradí škodu spôsobenú trestným činom. Súd konštatuje, že obžalovaná tak do vyhlásenia rozsudku neučinila. Obhajkyňa obžalovanej na hlavnom pojednávaní navrhla, aby súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko zamestnávateľ nevytvoril pre obžalovanú pracovné podmienky na výkon hmotnej zodpovednosti. Súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní zo strany prokurátora, táto obhajoba obžalovanej nebola žiadnym spôsobom vyvrátená a ani spochybnená. Súd má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanej v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre obžalovanú v danom prípade neprimerane prísny a to vzhľadom na okolnosti prípadu. V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zamestnanec ako aj zamestnávateľ sú povinní postupovať tak, aby škodám predchádzali. Povinnosťou zamestnávateľa je vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia zamestnancom riadne plniť svoje pracovné úlohy. K tomu patrí neodmysliteľne aj kontrola týchto podmienok a povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Z ustanovenia § 182 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný vytvoriť vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa síce nezbavuje páchateľa trestnej zodpovednosti, avšak súd na túto okolnosť môže prihliadať pri ukladaní trestu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na osobu obžalovanej nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody v sadzbe jeden rok až päť rokov, ale účelu trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, preto súd dospel k záveru, že na prevýchovu osoby obžalovanej bude dostatočný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Preto súd dospel k záveru, že sú naplnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanej trest mimoriadne znížil.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, nakoľko obžalovaná pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, súd obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil pre jej výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Do trestného konania sa s náhradou škody pripojila poškodená spoločnosť M. J., Y.. Y. N..K.., Y. Y. A. Č.. XX, J., ktorá si uplatnila škodu v jej neuhradenej časti, vo výške 3.470,30 eur.
Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že ak je spôsobenie škody a jej výška súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, súd v tomto rozsahu musí o povinnosti obžalovaného nahradiť ju poškodenému vždy rozhodnúť, pokiaľ už škoda nebola uhradená celkom alebo sčasti. Ak škoda bola sčasti uhradená, súd rozhodne len o povinnosti nahradiť ešte neuhradenú časť spôsobenej škody.
Obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne navrhla poškodeného s náhradou škody odkázať na občianske súdne konanie, pretože sa jedná o náhradu škody zamestnanca podľa § 189 Zákonníka práce a je potrebné skúmať, či na strane zamestnávateľa (poškodeného) boli vytvorené pre obžalovanú pracovné podmienky na výkon hmotnej zodpovednosti. Súd sa s argumentáciou obžalovanej nestotožnil, pretože obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení vyhlásila v zmysle ustanovenia § 257 ods. písm. b) Tr. por. svoju vinu zo spáchania skutku, pričom výška škody je súčasťou skutku, preto na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenia § 187 ods. 1 Zákonníka práce o spoluzodpovednosti zamestnávateľa. Ako vyplýva zo skutku finančné prostriedky v hotovosti od odberateľov prevzala, teda s nimi disponovala a jej povinnosťou bolo prevzaté finančné prostriedky vložiť na účet poškodenej spoločnosti (zamestnávateľa). Vzhľadom k tomu, že prevzaté finančné prostriedky následné neodviedla na účet spoločnosti, ale ponechala si ich, preto zodpovedá do výšky skutočnej škody. V prejednávanom prípade výška škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú, preto bol súd povinný uložiť obžalovanej povinnosť, nahradiť poškodenej spoločnosti neuhradenú škodu a na základe toho súd zaviazal obžalovanú k náhrade časti neuhradenej škody vo výške 3.470,30 eur..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.