Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Sp-10-2015.pdf
PDF · 116.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/10/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, za účasti M. C., bytom Y. XXX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 7. januára 2015 číslo: V 8381/2014-Bu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 7. januára 2015 číslo: V 8381/2014-Bu.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7.1.2015 rozhodol odporca ako príslušný orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. 584/2014-RAČ, uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M. C. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh na vklad Záložnej zmluvy č. 584/2014-RAČ zamietol.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 4.12.2014 bol doručený návrh na vklad vecného práva - záložného práva do katastra nehnuteľnosti, ktorého prílohou bola Záložná zmluva č. 584/2014-RAČ zo dňa 3.11.2014. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Y., presne špecifikovaným v rozhodnutí. Záložca bol v predmetnej záložnej zmluve zastúpený splnomocnencom združením ProHelp, ktorého zastupuje na základe plnej moci zo dňa 21.1.2013. Z predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa úverovej zmluvy (viď čl. II. zmluvy o zriadení záložného práva) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. Správny orgán citoval § 22 ods. 1,2 , § 31 ods. 1 OZ, a uviedol, že splnomocnenie osoby, ktorú splnomocniteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, o čom medzičasom rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 10Sžr/19/2010). Je nepochybné, že v danej veci existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení bola primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu (zabezpečovací úkon viazaný k zmluve o úvere) a ich vzťah k zabezpečovanému úveru možno označiť ako subsidiárny a akcesorický. Právne vzťahy riešené v zmluve o úvere, v dohode o splnomocnení a následne v záložnej zmluve sú právnymi vzťahmi zo spotrebiteľských zmlúv. Citoval § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ a uviedol, že podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Správny orgán vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na svoju doterajšiu prax mal za to, že v danom prípade došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú podmienku. Aj napriek tomu, že dohoda o
splnomocnení bola zriadená na samostatnej listine, išlo o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, a preto je absolútne neplatná. Poukázal na § 34, § 40 ods. 3, § 39 OZ a s poukazom na § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. Citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). Pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal na znenie § 46 správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Rovnako sa nestotožnňuje s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je záver správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 správneho poriadku. nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku.
Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný.
Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odvolateľ uvádza, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. V této souvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatrí dohoda o výši úroku, k jehož zaplacení se dlužník zavazuje (Obchodní zákoník, Komentář, 12. vydaní, Praha : C. H. Beck 2009, s. 1078-9). Naviac, správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku ani v takomto prípade by nekonal správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak, V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Svestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydaní. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie správneho orgánu považujeme v tomto smere za nezákonné.
K úrokom z omeškania je potrebné uviesť nasledovné: Podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (napr. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 1458/2007 zo dňa 31. marca 2009 publikovaný na www.epravo.cz <http://www.epravo.cz> pod č. 56735; Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27. novembra 2003 publikovaný na www.epravo.cz <http://www.epravo.cz> pod č. 36309, Rozsudok NS ČR zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, publikovaný na www.epravo.cz <http://www.epravo.cz> pod č. 60110). Hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0.25% za každý deň omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004; Rozsudok NS SR sp. zn. 20bdo 26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; Rozsudok NS SR sp. zn. 2
Obdo 28/2004 zo dňa 22. septembra 2005). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované: „dohodnutý“ úrok z omeškania vo výške 1% denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo 13/94). Zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33 Odo 588/2003 publikovaný pod číslom C 2801). Napokon, zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinnosti (napr. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. februára 2010, č.k. 5Co/16/2010). Odvolateľ zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením argumentácie spotrebiteľským právom. Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny organ nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil Dohodu o splnomocnení z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 30.7.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Odporca v predkladacej správe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.
Ďalšia účastníčka konania M. C. na pojednávaní konanom dňa 30.7.2015 uviedla, že nevedela o tom, že splnomocňuje zastupovaním svojej osoby združenie ProHelp, takéto združenie ani nemienila splnomocniť zastupovaním. O tom, že ju bude zastupovať ProHelp a o právach a povinnostiach s tým spojených ju nikto nepoučil a neinformoval. Nevedela, že podpisuje dohodu o splnomocnení, mala za to, že ide o listinu ktorá súvisí s pôžičkou. Vzhľadom na uvedené, keďže vôbec nemala v úmysle splnomocniť združenie ProHelp na zastupovanie svojej osoby, nie je pravdivá ani argumentácia navrhovateľa, že sa rozhodla zabezpečiť svoj záväzok formou budúcej záložnej zmluvy slobodne a vážne na základe svojho vlastného presvedčenia.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 3.11.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 584/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou návrhu bola aj Zmluva o zriadení záložného práva č. 584/2014-RAČ uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M. C., zastúpenou združením ProHelp ako záložcom dňa 3.11.2014. Podľa tejto sa zmluvné strany
dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802002317 zo dňa 21.1.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 250,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom M. C. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia dňa 21.1.2014. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 802002317. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.
Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.
Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom. V súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného určite a zrozumiteľne.
Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či M. C. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jej vôľa uzavrieť tieto dohody bola slobodná a vážna.
Naopak z výpovede M. C. na pojednávaní konanom dňa 30.7.2015 vyplýva, že nemala v úmysle splnomocniť združenie ProHelp, aj keď podpis na dohode o splnomocnení je jej, myslela si, že ide
o podpis listiny úverovej zmluvy, o právach a povinnostiach s tým spojených ju nikto nepoučil a neinformoval, jej vôľa splnomocniť ProHelp nebola slobodná a vážna.
Nepochybil preto odporca ak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je neplatný.
Navrhovateľ aj nedôvodne a v rozpore s obsahom preskúmavaného rozhodnutia argumentuje dobrými mravmi, úrokom z omeškania a výškou dojednaného poplatku, keďže tieto skutočnosti dôvodom na zamietnutie neboli.
Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.