Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/1251/2011

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného VB LEASING SK, spol. s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 11, Bratislava, IČO: 31 378 528, právne zastúpený Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, proti povinnému HUŠTÁK, s.r.o., so sídlom Jánska dolina 141, Liptovský Ján, IČO: 36 413 381, o vymoženie 22.116,96 eur s príslušenstvom, o podnete na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému trovy exekúcie v sume 57,23 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 22.8.2011 č. 5505 031079* poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 22.116,96 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k.: zo dňa 15.4.2011.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi. Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.

V konaní bolo preukázané, že povinný v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nakoľko bol dňa 18.9.2013 vymazaný z obchodného registra uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -160 zo dňa 15.05.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť HUŠŤÁK s.r.o. zrušená bez likvidácie. Súd potom s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku uznesením konanie zastavil, nakoľko povinný nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného a zároveň je exekúcia neprípustná s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.

Súd preto exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. Podľa viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (príkladmo: sp. zn. , sp. zn. ), v prípade ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, ide o dôvod zastavenia exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie prvá veta, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky.

Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 436,27 Eur, pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis značka EX 2047/11.

V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti len v minimálnej sume 33,19 Eur. Priznaná odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti je vyčíslená za úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur, podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 vyhlášky. Išlo o nasledovné úkony, ktoré boli preukázané z predloženého exekučného spisu: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, každé zisťovanie majetku povinného (Okresný dopravný inšpektorát, sociálna poisťovňa, výzva na vyhlásenie o majetku), každé zisťovanie účtu povinného (daňový úrad). Vzhľadom k tomu, že po vynásobení počet úkonov exekučnej činnosti paušálnou sumou 3,32 eur, výsledkom bola suma 29,88 eur. (9 x 3,32 €), súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume ustanovenej v § 14 ods. 1 vyhlášky. V súlade s gramatickým výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, pri jednotlivých úkonoch exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, súd priznal odmenu len ja jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, keď vyhláška pri tých úkonoch používa tvar jednotného čísla a nie ako je tomu pri nasledujúcich úkonoch, kde vyhláška používa pojem „každé“ (príkladmo: „každé zisťovanie účtu povinného“). Podľa názoru súdu, si preto súdny exekútor nesprávne vyúčtoval odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, keď pre takýto postup nie je daný právny základ vo vyššie citovanom podzákonnom právnom predpise. Zároveň súd poukazuje na to, že odmena súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov ako dva samostatné inštitúty náhrady trov exekúcie, sa nesmú prekrývať, keď súdny exekútor si taktiež vyúčtoval aj náhradu hotových výdavkov za doručovanie predmetných písomností exekučného konania.

Súd podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor nevyhnutne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Suma priznanej náhrady hotových výdavkov predstavuje hodnotu 14,50 Eur. Hotové výdavky boli vynaložené v súvislosti s poštovým doručovaním písomností v rámci vykonávania exekučnej činnosti, ktoré vyplývali z predloženého exekučného spisu. Išlo o doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a žiadosti o poskytnutie súčinnosti (Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, daňový úrad, prihlásenie pohľadávky do dražby, výzva na vyhlásenie o majetku). Súd priznal náhradu poštových výdavkov len za skutočne vynaložené a preukázané poštové výdavky v predloženom exekútorskom spise. K písomnostiam, ku ktorým neboli pripojené potvrdenia o doručení prostredníctvom poštového doručovateľa, súd nepriznal za tieto náhradu poštových výdavkov.

Pri preskúmaní uplatnenej náhrady trov exekúcie v časti náhrady hotových výdavkov za doručenie príkazov na začatie exekúcie cesta autom zo dňa 22.9.2011 zo sídla exekútorského úradu do podateľne bánk a späť, pokus o súpis hnuteľných vecí cesta autom zo dňa 22.3.2012 zo sídla exekútorského úradu do miesta sídla povinného a späť, doručenie exekučných príkazov cesta autom zo dňa 31.10.2012, za tieto vyúčtované hotové výdavky súd náhradu nepriznal, keď tieto neboli zo strany súdneho exekútora riadne vyúčtované a preukázané v predloženom exekučnom spise. V časti rozhodovania o náhrade trov exekúcie ma postavenie účastníka konania aj súdny exekútor, ktorý je rovnako povinný svoje tvrdenia riadne preukázať listinnými dôkazmi, ktorými podloží opodstatnenosť vyúčtovania náhrady trov exekúcie. Po preskúmaní obsahu exekútorského spisu, súd dospel k záveru, že súdny exekútor v uvedenej časti vyúčtovania trov exekúcie neuniesol dôkazné bremeno, preto mu súd náhradu trov v tejto časti nepriznal. V predloženom exekútorskom spise sa na č. l. 41 nachádzal založený iba úradný záznam zo dňa 22.3.2012, podľa ktorého sa v uvedený deň mala uskutočniť pracovná cesta za účelom osobnej návštevy v mieste sídla povinného, avšak táto pracovná cesta už v ďalšom obsahu exekútorského spisu nebola riadne vyúčtovaná v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Taktiež sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzalo vyúčtovanie ani za vyššie označené cesty autom v súvislosti s doručovaním príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov do podateľní jednotlivých bánk. Súdny exekútor má v procese rozhodovania o náhrade trov konania postavenie účastníka konania. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR, spis. zn.: PL z. , v ktorom Ústavný súd SR, poukazuje na paralelu v rámci dokazovania medzi exekučným konaním a občianskym súdnym konaním. V smere naznačeného možno poukázať na „analógiu iuris“, keď v zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa aj na exekučné konanie primerane použijú predchádzajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, medzi inými aj ustanovenia o dokazovaní v občianskom súdnom konaní. Súdny exekútor svoju dôkaznú povinnosť pri uplatňovaní vyčíslených trov exekúcie v časti neuniesol, keď súdu riadne nepreukázal vyúčtované trovy exekúcie.

Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“

Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur a náhrad hotových výdavkov 14,50 eur v sume 9,54 Eur.

Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 57,23 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).