Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-65-2013.pdf
PDF · 85.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. T. X, X.. XX, proti odporcovi: Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Za poštou 7, IČO: 36 235 130, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/155/2011-473 zo dňa 17.6.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 489, § 420 ods. 1, § 451, § 456, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 13 Občianskeho zákonníka, s použitím § 120 ods. 1 veta prvá a § 153 ods. 1 O.s.p. Poukázal tiež na judikatúru pod č. R 55/1971, R 29/1983, R 103/1967 a Z III. Následne súd uzavrel, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy, túto navrhovateľka požadovala za zničené a poškodené veci, ktoré boli uložené v súvislosti s jej vyprataním z bytu na V. R. X v O. a následným uložením vecí do depozitu odporcu. K vyprataniu došlo 29.9.2004, resp. 1.10.2004 na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. E 283/00 zo dňa 29.4.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.7.2004, v spojení s právoplatným exekučným titulom a to rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19C 66/98-44 zo dňa 18.11.1998 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 6Co/158/99-80 zo dňa 22.9.1999. Súd zistil, že dňa 27.10.2004 bola navrhovateľka vyzvaná, aby si veci uložené v depozite prevzala a zároveň jej bola poskytnutá lehota na prevzatie vecí 6 mesiacov od uloženia, teda do 1.4.2005. Dňa 3.11.2004 navrhovateľka oznámila, že veci si prevezme 31.12.2004, pričom do 1.4.2005 neprišlo k prevzatiu dvoch kobercov a potravín po lehote spotreby z depozitu. V tejto súvislosti súd skonštatoval, že teoreticky mohlo prísť ku škode na veciach navrhovateľky, resp. k bezdôvodnému obohateniu odporcu, ale vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd takýto nárok nemohol priznať. Nárok na náhradu škody na veciach prevzatých z depozitu mohla navrhovateľka uplatniť v lehote najneskôr dvoch rokov odo dňa, keď sa o škode dozvedela, resp. v lehote najneskôr troch rokov, keď ku škode prišlo. Keďže veci boli navrhovateľkou prevzaté do 31.12.2004, resp. v depozite odporcu uskladnené do 30.4.2005 a navrhovateľka sa o škode dozvedela najneskôr 31.12.2004, kedy si veci prevzala, resp. škoda mohla vzniknúť najneskôr do 30.4.2005, dokedy veci boli uložené v depozite, subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 31.12.2004 a objektívna najneskôr 30.4.2005. Premlčacia lehota na uplatnenie práva z titulu náhrady škody na veciach potom navrhovateľke uplynula najneskôr do 30.4.2008, avšak návrh na súd bol podaný až dňa 17.10.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Teoreticky mohlo prísť k
bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu na úkor navrhovateľky tým, že v depozite po 1.5.2005 zostali veci, ktoré si navrhovateľka neprevzala. Navrhovateľka v tejto súvislosti teda už dňa 1.5.2005 vedela, že mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor mohol obohatiť, subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula najneskôr 1.5.2007, objektívna 1.5.2008. Keďže návrh na súd bol podaný až 17.10.2011, stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty. Keďže odporca sa v konaní dovolal premlčania, súd nemohol teoreticky nárok na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľke priznať a preto bolo potrebné návrh navrhovateľky z dôvodu premlčania zamietnuť. Súd sa pritom viac nezaoberal otázkou preukazovania zodpovednosti za škodu a vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko by to bolo nehospodárne, neefektívne a zbytočné.
Čo sa týka nároku navrhovateľky v časti o zaplatenie nemajetkovej škody, ktorá jej mala vzniknúť z dôvodu „citovej ujmy spôsobenej nechceným bezdomovectvom, za ušlý príjem počas bezdomovstva, pretože by do práce chodila špinavá, uzimená, otrhaná, hladná a ľudia sa k bezdomovcom správajú agresívne, vulgárne, pohŕdavo, za neochotu odporcu odpustiť jej dlh na nájomnom a za poškodenú osobnú dôstojnosť a česť za nepridelenie bytovej náhrady, neuznanie jej celoživotnej chudoby“, ktoré ujmy mal spôsobiť odporca tým, že ju vypratal z bytu, túto časť návrhu súd považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Je síce pravdou, že navrhovateľka bola exekučne vyprataná z bytu, odporca však na takýto postup mal právoplatný exekučný titul, rozhodnutie okresného súdu potvrdené krajským súdom o vyprataní bytu a následne bolo vo veci vedené konanie o výkone rozhodnutia, v ktorom takisto boli vydané právoplatné rozhodnutia okresného súdu potvrdené krajským súdom, pričom v rámci exekúcie dokonca odporca ponúkol navrhovateľke nielen náhradné ubytovanie, ako bol povinný na základe rozhodnutia súdu, ale ponúkol jej i náhradný byt, čo navrhovateľka odmietla. Odporca sa tak nedopustil žiadneho konania, ktorým by neoprávnene, alebo protiprávne zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, ktorým by spôsobil v značnej miere zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Odporca konal iba na základe kompetencií, ktoré ako správca bytu užívaného navrhovateľkou mal. Takisto nie je možné postihnúť sankciou odporcu za to, že nechce navrhovateľke odpustil dlh na nájomnom, keďže je správcom bytov, jeho právom je platby aj s príslušenstvom od nájomníkov inkasovať a jeho povinnosťou je v prípade neplnenia záväzkov zo strany užívateľov bytu ich vymáhať.
Z uvedených dôvodov, keďže odporca v časti uplatneného nároku o náhradu majetkovej škody vzniesol námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako relevantnú a keď v časti o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľka vôbec neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, súd návrh zamietol. Vzhľadom k tomu, že odporcovi plne úspešnému v spore nevznikli trovy, resp. o ich náhradu nepožiadal, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorým sa po jeho doplnení na výzvu odvolacieho súdu domáhala zaplatenia náhrady škody aj nehmotnej ujmy vo výške „...09 300.000 - 500.000,- Eur, ale to už s mojím novým dátumom môjho narodenia dňa XX.XX.XXXX L. XXX, na meno V. T. - príp. určenia nového priezviska dľa návrhu“. Odvolanie i jeho doplnenie je písané ručne sčasti nečitateľne, v čitateľnej časti nezrozumiteľné a zväčša netýkajúce sa danej veci. Odvolanie navrhovateľky včítane jeho doplnenia je obsahovo akýsi útržkovitý kompilát nesúrodých myšlienok, spomienok, fabulácií a požiadaviek. Napriek tomu odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie vzhľadom na to, že je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha (náhrady škody a nemajetkovej ujmy) s tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne z dôvodu jej nepriznania, bol toho názoru, že obsahuje aspoň základné náležitosti. Z obsahu odvolania je tiež možné vyvodiť, že navrhovateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa písm. d), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Hoci s poukazom na vyššie uvedené, podania navrhovateľky sú takmer nereprodukovateľné, dá sa z nich vyčítať, že v odvolaní navrhovateľka žiada o pokračovanie a doriešenie súdneho konania v plnom rozsahu podľa všetkých písomných a fotografických dokladov, pričom poukazuje na úmrtný list G. K., ktorý mal priznať jeho prírodné otcovstvo k navrhovateľke, ktorá je narodená XX.XX.XXXX, s tým, že v predmetnej veci bolo na mieste použiť fotokópiu úmrtného oznámenia G. K. a zohľadnenie celej písomnej aj fotografickej agendy vo veci. Žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že má nízky dôchodok. Oznamuje, že jej priateľ je doživotne psychicky chorý umiestnený v DSS a kde bude po smrti pochovaný. Poukazuje na to, že prvostupňový rozsudok má 11 strán, spomína meno P. B. a v súvislosti s ním futbalovú klabzubovú jedenástku. Uviedla, že po roku 1989 sa vypratávalo len z bytov dľa dedičstva
po nebohých rodinných príslušníkoch, čo je povinný dosvedčiť Ing. V. T. a ďalší ľudia. Spomína skupinu Pentu, jej štátny organizovaný zločin, čo má povinnosť potvrdiť primátor mesta X. L. - predajca ich bytu.
V doplnení odvolania na výzvu Krajského súdu v Trnave uznesením č.k. 25Co/65/2013-510 zo dňa 26.11.2013 oznámila, že všetky písomné a fotografické doklady sú v spise, jedná sa o štátne doklady. Opätovne zdôrazňuje, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX v L.. Poukazuje na to, že pani V. T. jej ukradla listy, pohľadnice, oznamy, komunisti vyrobili dva rovnaké kľúče od dvoch bytov a náhradné sa nedali vyrobiť, boli povinne zakázané. Opätovne poukazuje na to, že jej prírodným otcom je K. G. a dátum jej narodenia je XX.XX.XXXX. V závere žiada o určenie jej nového dátumu narodenia XX.XX.XXXX v L.. Žiada, aby sa súd nakontaktoval na JUDr. V. a Q. A.. Žiada o určenie odškodného a nehmotnej ujmy vo výške 09 300.000 - 500.000,- Eur a s novým dátumom jej narodenia XX.XX.XXXX a prípadne určenia nového priezviska dľa jej nového ocinka pána G. K..
Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľky predložil stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokom a rozhodnutím prvostupňového súdu, nakoľko odôvodnenie považuje za správne a objektívne zhodnotenie a právne posúdenie právnych a skutkových okolností prejednanej veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudkom rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Na doručené vyjadrenie odporcu navrhovateľka zareagovala písomným podaním, ktoré je opätovne sčasti nečitateľné, sčasti nezrozumiteľné, v prevažnej časti netýkajúce sa danej veci. Spomína v ňom platby za plyn za rok 2005 na jej meno. Opätovne poukazuje na krádež listov v apríli 2000 pani V. T., poukazuje na priznanie otcovstva pánom K. G., spomína nový dátum jej narodenia XX.XX.XXXX. Pripojila list o preddavku za odber zemného plynu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má aspoň základné zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatnených nárokov, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, keď na vec aplikoval všetky príslušné zákonné ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku, zdôvodňujúce rozhodnutie zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúco a presvedčivo vyporiadal so všetkými aspektmi danej právnej veci, pričom jeho odôvodnenie nespochybnila ani použitá odvolacia argumentácia, odvolací súd, ani po prihliadnutí na relevantnú časť odvolania, nemá čo k veci dodať. Vychádzal pritom z premisy, že súd nemusí dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (opierajúc sa napr. o rozhodnutie III. ÚS 209/04) a tie boli preskúmavaným rozsudkom zodpovedané.
Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku v celom rozsahu vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní opätovne plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej navrhovateľke. Keďže ale odporca si nárok na náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.