Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-207-2015.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Subarea
41CoE/207/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX I., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky v sume 247,20 Eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 25972/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/283/2014-13 zo dňa 5. novembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/283/2014-13 zo dňa 5. novembra 2014 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom proti povinnému. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 09931/08 zo dňa 07.10.2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.04.2008. Lustráciou v oddelení Er okresný súd zistil, že na okresnom súde bola právoplatne skončená exekúcia vedená proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým bol predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09931/08 zo dňa 07.10.2008. Predmetná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 12120/08. Spis bol vedený na okresnom súde pod zn. súdneho spisu 4Er/8/2009. V rámci uvedeného konania okresný súd uznesením č. k. 4Er/8/2009 zo dňa 22.05.2012 predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, teda predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať (§ 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku). Uznesenie okresného súdu č. k. 4Er/8/2009 zo dňa 22.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2012 a podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.04.2014. Vzhľadom na tieto zistenia okresný súd poukázal na ust. § 36 ods. 1a 2, § 44 ods. 2, § 60 ods. 1 a § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v spojení s ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) konštatoval, že v tomto konaní je podaný opakovaný návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu, preto musel opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Podporne poukázal aj na právne názory vyjadrené v literatúre, podľa ktorých ak je exekúcia je právoplatne zastavená, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. Uvedené korešponduje i s názormi prezentovanými v odbornej literatúre ( Exekučný poriadok. Komentár. Kolektív autorov, 1. vyd., Praha: C.H.Beck, 2011, s. 157).
Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení namietol nemožnosť rozhodnúť o zastavení exekučného konania v tejto fáze, pretože podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal okresný súd rozhodnúť výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, a to buď vydaním poverenia alebo zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ale to výlučne v prípade, že zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Okresný súd totiž nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, podľa ktorého súdy porušili postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v procesnej situácii, v ktorej neboli dané predpoklady pre takýto postup. Odvolateľ tiež namietol nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní, pretože veou v ponímaní ust. § 159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania, preto na vytvorenie prekážky veci rozhodnutej nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie sa skončí z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec meritórne prejednaná a aby bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie má však len vykonávací charakter rozhodnutia v merite veci, teda exekučné konanie je len proces nie merito veci, preto akékoľvek rozhodnutie v exekučnom konaní nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj Exekučný poriadok zámerne v ust. § 36 ods. 3 neupravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, ale len prekážku litispendencie. Odvolateľ zastáva názor, že zákonodarca nemal v úmysle, aby táto vada konania bola v exekučnom konaní uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Napadnutým postupom a rozhodnutím okresný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces chráneného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdil prípustnosť aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní, preto navrhol napadnuté rozhodnutie okresné súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 24.05.2014 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava. Dňa 27.08.2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 09931/08 vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 07.10.2008, ktorým zaviazal povinnú na zaplatenie sumy 519,39 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.04.2008, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru priložených ako súčasť zmluvy o úvere.
Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v rovnakej veci už exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 4Er/8/2009 zo dňa 22.05.2012 predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju pre nevykonateľnosť exekučného titulu. Odvolací súd zo súdneho registra spisov zistil, že aj proti tomuto rozhodnutiu podal odvolateľ odvolanie, o ktorom už rozhodol aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43CoE/229/2012 zo dňa 31.10.2012, tak, že uznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 22. mája 2012, č. k. 4Er/8/2009-10 potvrdil, pretože rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd v danej veci tiež uviedol, že pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania.
V tomto prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konania boli podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 4Er/8/2009 okresný súd vyhlásil exekúciu vedenú na návrh oprávneného proti povinnej na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 09931/08 za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tej istej povinnej znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.
Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.
Je aj v záujme právnej istoty účastníkov konania, ak už raz exekučný súd posúdil exekučný titul za nevykonateľný, a to bez ohľadu na to, či zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia alebo vyhlásil exekúciu vykonávanú na podklade takéhoto exekučného titulu za nevykonateľnú, v ďalšom exekučnom konaní súd nemôže postupovať inak, ako prihliadnuť na závery vylovené exekučným súdom v takom istom konaní, ktoré už bolo právoplatne skončené.
Pokiaľ odvolateľ napáda postup okresného súdu spočívajúci v tom, že okresný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, odvolací súd uvádza, že podstatou zastavenia konania pre prekážku rozhodnutej veci je práve to, že o návrhu sú nerozhoduje, práve pre neodstrániteľnú prekážku konania. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, na ktoré odkazuje odvolateľ v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide o inú skutkovú situáciu. V danom konaní exekučný súd zastavil exekúciu bez toho, aby vôbec začala. Exekúcia začína vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Ustanovenie § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu, pozri znenie „proti ktorému bol nariadený výkon“). Z toho, že citované ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa toto ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto konaní nastala diametrálne odlišná situácia, a to, že o žiadosti súdneho exekútora nemožno rozhodnúť pre neodstrániteľnú prekážku konania, ktorou je v tomto prípade predchádzajúce rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie pre nevykonateľnosť exekučného titulu.
Odvolací súd tiež považuje za nesprávny názor odvolateľa, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, práve oprávnený zneužíva svoje ústavné práva a nerešpektuje rozhodnutia súdu v tej istej veci. Je minimálne nelogické podávanie návrhov na vykonanie exekúcie v tej istej veci, ak už súd vyslovil názor, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný a exekúcia je neprípustná. Odvolací súd sa domnieva, že práve konanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Snahou je zabrániť šikanóznemu spôsobu výkonu svojich práv, a to nielen voči súdu, ale aj voči spotrebiteľom, ktorí požívajú osobitnú ochranu vo vnútroštátnej, ale aj v európskej právnej úprave.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.