Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (30)Rozsudok_3T-96-2013.pdf
PDF · 84.6 KB
No categories available
3T/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júla 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a prísediacich Mgr. Juraja Čurillu a Ľudmily Dubeckej takto
rozhodol:
Obžalovanému Y. Š., A.. X. X. XXXX Q. X. A. Q., bytom X. A. Q., J.. O. Č.. XX/XX, okres Spišská Nová Ves, bez pracovného pomeru, t. č. vo väzbe v inej veci v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Košice,
s poukazom na právoplatne uznanú vinu a trest prepadnutia veci, ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 96/2013 zo dňa 10. 9. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 82/2014 zo dňa 2. 2. 2015 pre obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák.
u k l a d á
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 96/2013 zo dňa 10. 9. 2014 bol obžalovaný Y. Š. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s použitím § 138 písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v bode 1) rozsudku: od presne nezistenej doby roku 2011 až do dňa 22. augusta 2012 v X.Š. A. Q. na rôznych miestach a inde, opakovane kupoval pervitín v presne nezistenom množstve a nezistenej koncentrácii účinnej látky, najmä od obžalovaného H. L., príležitostne od F. O. a iných doposiaľ nezistených osôb, ktorý následne neoprávnene mal v držbe v mieste svojho aktuálneho bydliska a následne túto látku odpredával ďalším osobám, a to najmä F. X., Š. Y., Y. P., U. P., H. P., Ľ. Š., T.Y. T., P. P., Y. F., P. X., P. W., F. O., U. U., P. A., P. M., U. O., N. O., T.A. O., Q. O., D. P., T. U., Q. O., S. O., P. O., F. O., X. L., Š.S. O., P. S., Q. Š. a ďalším doposiaľ nezisteným osobám, s ktorými sa vopred, prevažne telefonicky dohodol na
podmienkach predaja, pričom následne pri domovej prehliadke u Y. Š. dňa 22. 8. 2012 v prenajatom byte v X. A. Q., S. X. P.U. Č.. XX, bola zaistená aj zatavená injekčná striekačka s obsahom pervitínu (metamfetamínu) o celkovej hmotnosti 0,90 g, s priemerným obsahom metamfetamínu 77,9 %, z čoho by bolo možné pripraviť od 18 až do 70 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to mu súd uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák. mu uložil trest prepadnutia veci - 1 ks fajky. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. mu ochranný dohľad uložil na 2 (dva) roky.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 82/2014 zo dňa 2. 2. 2015 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu ohľadom obžalovaného vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Ako vyplynulo z odôvodnenia tohto uznesenia, úlohou okresného súdu v novom konaní bolo vypočuť znalcov k otázke nepríčetnosti, resp. čiastočnej nepríčetnosti s tým, že otázka príčetnosti obžalovaného je právnou otázkou a znalecký posudok, ktorý bol v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa iba prečítaný, je iba jedným z podkladov na vytvorenie sudcovského presvedčenia o otázke príčetnosti, musí byť hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami z toho pohľadu relevantnými. Na základe záverov znaleckého posudku je potrebné konštatovať, že okresný súd nesprávne aplikoval použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona.
V nadväznosti na uvedené odôvodnenie je nutné zdôrazniť, že odvolací súd nezrušil rozsudok ohľadom výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ išlo o trest prepadnutia veci, ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie, ochranný dohľad (strana 19 predmetného rozsudku).
Na hlavnom pojednávaní preto súd vypočul znalkyňu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ivicu Mitríkovú - Kmečovú, ktorá podala v prípravnom konaní písomný znalecký posudok spolu so znalcom z tohto odvetvia MUDr. Štefanom Safkom CSc. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného Y. Š. s tým, že spolu so znalcom MUDr. Štefanom Safkom CSc. trvajú na tomto posudku. U obžalovaného znalci nezistili žiadnu duševnú poruchu a ani chorobu, jedná sa o nevyrovnanú osobnosť so škodlivým konzumom pervitínu s rozvinutou závislosťou, ako aj škodlivý konzum marihuany bez závislosti. V čase spáchania skutku boli jeho rozpoznávacie schopnosti zachované (ak nebol pod vplyvom psychoaktívnej látky), jeho ovládacie schopnosti boli nepodstatne zmenšené. Ak však v dobe skutku bol pod vplyvom užitej psychoaktívnej látky. Ovládacia schopnosť obžalovaného bola však zmenšená bez ohľadu na to, či bol alebo nebol pod vplyvom psychoaktívnej látky z dôvodu štruktúry nevyrovnanej osobnosti obžalovaného, čo je trvalá povahová úchylka, nie však duševná porucha v pravom slova zmysle. Pri tejto poruche môže dôjsť, čo je aj prípad obžalovaného, k zníženiu ovládacích schopností, pretože táto porucha osobnosti je charakterizovaná ako nadmerná impulzivita, neurolabilita. Pokiaľ teda obžalovaný bol pod vplyvom psychoaktívnej látky, už v dôsledku tejto intoxikácie došlo k nepodstatnému zníženiu ovládacej schopnosti a rozpoznávacej schopnosti. U obžalovaného pritom znalci zistili závislosť od metamfetamínu, navrhli mu uložiť ústavné protitoxikomanické liečenie.
Na základe vyššie uvedenej výpovede súd opätovne vyhodnotil závery súvisiace s výrokom o treste obžalovaného. Obžalovaný Y. Š. je slobodný a bezdetný, je bez pracovného pomeru. Bol riešený v blokovom konaní pre priestupok. Charakteristika z miesta trvalého bydliska preukázala, že obžalovaný nebol prejednávaný Komisiou pre Životné prostredie a verejný poriadok pri Mestskom zastupiteľstve v X.Š. A. Q.. Počas výkonu väzby sa správal slušne a disciplinovane, dodržiaval úlohy a nariadenia
vyplývajúce z ústavného poriadku. Bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 49/12 zo dňa 20.3.2012, právoplatným dňa 20.3.2012, pre prečin podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, súčasne mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikologické ambulantnou formou. Uvedené odsúdenie bolo amnestované v roku 2013 a na obžalovaného sa hľadí ako by nebol odsúdený.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Trestného zákona, § 34 ods. 1 - 4, 6 Trestného zákona, teda zo zásad ukladania trestov a jeho účelu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.
V zmysle § 34 ods. 6 Tr. zákona za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Podľa § 39 ods.2 písm. c) Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v ods. 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Obžalovanému Y. Š. zákon ustanovoval za spáchaný trestný čin podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v trvaní 10 - 15 rokov.
Súd u neho zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, t.j. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Inú poľahčujúcu okolnosť nezistil. Priťažujúcu okolnosť nezistil (u predchádzajúceho odsúdenia sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený). Keďže v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej zákonom zníženej na hornej hranici zákonom o jednu tretinu.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z toho, že obžalovaný má sklony k páchaniu drogovej trestnej činnosti a takto neviedol v minulosti riadny život, ide o drogovo závislú osobu na pervitíne, ktorá predajom pervitínu získavala peniaze, ktoré slúžili na zakúpenie pervitín súčasne i pre svoje potreby, čo bol i hlavný motív páchanie a trestnej činnosti obžalovaným. Vychádzal i z rozsahu trestnej činnosti, veľkému počtu osôb, ktorým obžalovaný pervitín ako díler odpredal. Súd zistil, že pre naplnenie účelu trestu je nutné na obžalovaného pôsobiť iba nepodmienečným trestom odňatia slobody. Zo znaleckého psychiatrické posudku bolo preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti (vo vzťahu k ovládacej zložke), a to i bez vplyvu drogy. Pokiaľ však obžalovaný trestný čin spáchal pod vplyvom psychotropnej látky metamfetamínu, bola nepodstatne zmenšená i jeho rozpoznávacia zložka, čo potvrdila znalkyňa MUDr. Ivica Mitríková - Kmečová na hlavnom pojednávaní. U obžalovaného bolo zistené škodlivé užívanie pervitínu s rozvinutou závislosťou a škodlivý konzum marihuany bez závislosti, prognóza vývinu jeho osobnosti bude priaznivá iba v prípade absolvovania protitoxikomanickej ústavnej liečby s následným ambulantným doliečením, ako bolo konštatované v posudku. Súd mal za to, že u obžalovaného možno ochranu spoločnosti dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona vychádzajúc zo stavu zmenšenej príčetnosti obžalovaného pri spáchaní predmetnej trestnej, o čom súd nadobudol presvedčenie.
V nadväznosti na už právoplatne uložené ochranné protitoxikomanické liečenie obžalovanému, súd v tejto časti konania rozhodol iba o výške trestu a spôsobe jeho výkonu. Obžalovanému preto uložil primeraný trest odňatia slobody k okolnostiam prípadu a jeho osobe, stavu a možnostiam jeho nápravy
do budúcnosti, a to v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. Na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona, pretože má za to, že náprava obžalovaného v tomto ústave bude lepšie zaručená ako v ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde by mal byť zaradený podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.