Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoPr-1-2015.pdf
PDF · 66.92 KB
Case nature
Subarea
17CoPr/1/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: P., s.r.o., so sídlom B. O. XXX, XXX XX B. O., IČO: 36 298 883, zastúpeného JUDr. B. K., advokátkou, so sídlom X. S. X, O. O., proti odporcovi: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpenému JUDr. Q. W., advokátom, so sídlom Z. XXX, XXX XX K. Y., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.novembra 2014, č.k. 8Cpr/2/2014-26, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,69 eur, do 30 dní, k rukám jeho právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol o náhrade trov konania tak, že uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 139,82 eur. Zastavenie konania odôvodnil späťvzatím návrhu a právne ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcu, pretože späťvzatím zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.
Proti uzneseniu okresného súdu, a to do výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu napadnutého uznesenia tak, že náhrada trov konania nebude priznaná žiadnemu z účastníkov. Aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nepovažoval za správnu, pretože v danom prípade vzal navrhovateľ dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu. To spočívalo v tom, že odporca v určenej lehote nedoručil navrhovateľovi podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorou by spor skončili účastníci mimosúdne. Túto dohodu doručil odporca navrhovateľovi až po podaní návrhu a na základe existencie tejto dohody potom vzal navrhovateľ návrh späť. Rozhodnutie o trovách konania tak malo byť správne založené na ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a náhrada trov by mala patriť navrhovateľovi. Ten ju však z etických dôvodov nežiadal.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť. Uviedol, že na mimosúdne vyriešenie sporu podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru mu bola zo strany navrhovateľa poskytnutá lehota, v ktorej aj dohodu podpísal. Navrhovateľ však nepočkal, či bude odporca reagovať na návrh dohody a podal návrh na určenie neplatnosti ešte pred uplynutím lehoty poskytnutej odporcovi. Tým, že návrh podal za týchto okolností, nebol návrh podaný dôvodne a aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. je vylúčená. Odporca žiadal tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,26 eur.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. vo výroku napadnutom odvolaním a zistil, že je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania bol podaný (doručený súdu) dňa 23.7.2014. Predtým, listom zo dňa 30.6.2014 oznámil navrhovateľ odporcovi, že jeho ukončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a bude sa domáhať určenia jeho neplatnosti súdom. Súčasne však odporcovi navrhol uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej návrh priložil. Navrhovateľ uviedol, že v prípade nedoručenia podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru do 27.7.2014 bude nútený podať na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. V späťvzatí návrhu navrhovateľ uvádza, že dňa 18.7.2014 uzavreli účastníci dohodu o skončení pracovného pomeru v spojení s dohodou o urovnaní.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ešte predtým, ako uplynula lehota ktorú poskytol odporcovi na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Z vyjadrenia navrhovateľa v späťvzatí súčasne vyplýva, že k dohode medzi účastníkmi došlo a stalo sa tak pred podaním návrhu. Návrh bol teda podaný až potom ako došlo medzi účastníkmi k mimosúdnej dohode riešiacej predmet sporu. V tom čase tak návrh nebol podaný dôvodne čo vylučuje aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania a zavinenie zastavenia konania tak možno pričítať iba navrhovateľovi. Vzhľadom na to bolo správne použitie ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania a uloženie povinnosti ich náhrady navrhovateľovi, tak ako rozhodol okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.
V odvolacom konaní bol odporca plne úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., pričom trovy spočívajú v odmene za 1 úkon podľa § 13 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe 139,82 eur (hodnota predmetu odvolacieho konania) predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 16,60 Eur : 2, t.j. 8,30 eur + režijný paušál 8,39 eur, spolu 16,69 eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .