Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/490/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu P. H., bytom A., W. XXX/X, právne zastúpený Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Lermontovova 14, IČO: 36 860 018 proti žalovanému S. H., bytom A., W. č. 3, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. októbra 2014, č.k. -97, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo vyššie uvedenej právnej veci zastavil, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania a vyslovil, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 83,30 eur prostredníctvom Daňového úradu Trenčín po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že podaním zo dňa 05.09.2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa za použitia ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil, o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák.č. 71/92 Zb.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a pokračoval v konaní, pretože sú tu závažné dôvodu, aby konanie nebolo zastavené. Uviedol, že z vážnych dôvodov so späťvzatím návrhu nesúhlasí. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že návrhom zo dňa 16.10.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hospodárskej budove. Obaja účastníci nadobudli na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Navrhovateľ ako dôvod späťvzatia uvádza, že sa stal výlučným vlastníkov budovy, ktorá sa nachádza na parcely registra C č. 54/2, evidovanej na LV č. 328 k.ú. Ľuborča. Ďalej uviedol, že správa katastra už zapísala odporcu výlučného vlastníka hospodárskej budovy, ktorá sa nachádza na parcele registra C č. 53/6, evidovanej na LV č. 2554 k.ú. Ľuborča. Odporca sa tak stal výlučným vlastníkom hospodárskej budovy. Celé späťvzatie je zmätočné a obsahuje nepravdy a je založené na nepravdivom skutkovom stave veci. Takýmto spôsobom by navrhovateľ nadobudol aj časť odporcovho dedičského podielu. Odporca vložil do nehnuteľnosti nemalé investície. Poukázal tiež na skutočnosť, že v tejto kauze nesúhlasí so späťvzatím návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa s tým, že je potrebné pokračovať v konaní, aby sa zabránilo ďalším nezhodám.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným na súd prvého stupňa dňa 19.10.2012 sa žalobca P. H. domáhal proti žalovanému S. H. zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Ľuborča zaevidovaných na LV č. 328 a to konkrétne k nehnuteľnosti hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele registra C, evidovanej na parc.č. 53/4 o výmere 563 m2 a parcela registra C č. 54 o výmere 576 m2 tým spôsobom, že do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikáže časť nehnuteľnosti hospodárska budova bez pozemku a bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza na parcele registra C č. 54, zapísanej na LV č. 328 a do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikáže časť nehnuteľnosti hospodárska budova, ktorá sa nachádza na pozemku registra C, na parcele č. 53/4 o výmere 563 m2, zapísanej na LV č. 2354.

Súd prvého stupňa vydal dňa 19.11.2012 predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi výkon užívacieho vlastníckeho práva k hospodárskej budove bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parc. č. 53/4 a na parc. č. 54, pričom uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.02.2013, č.k. -56 bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý a to z dôvodu, že z návrhu na začatie konania o zrušení podielového spoluvlastníctva ako aj z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že žalovaný nikdy nerešpektoval rozhodnutie bývalého štátneho notárstva z roku 1992, ktoré sa týkalo užívania hospodárskej budovy, dlhodobo zamedzuje prístup žalobcu nielen do nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na parcele 53/4, ale aj prístup žalobcu do vrchnej časti nehnuteľnosti a je zrejmé, že pre navrhovateľa je táto skutočnosť motívom, aby pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie.

Následne súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie na 2.10.2013, na ktorom boli účastníci konania riadne vypočutí, pričom toto pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty na mimosúdne rokovania a preverenie situácii na katastri nehnuteľnosti.

Následne z obsahu spisu vyplýva, že napriek snahe zo strany žalobcu k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, a preto žalobca požiadal o pokračovanie v konaní.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa dňa 05.09.2004 zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť a to z dôvodu, že návrhom vo veci samej sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že do výlučného vlastníctva P. H. bude prikázaná časť nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na parcele registra C, evidovanej na parc. č. 54 a do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikáže časť nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na parc. č. 53/4, obe v k.ú. Ľuborča. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor zapísal žalobcu ako výlučného vlastníka nehnuteľností, ktorá sa nachádza na parcele registra C, parc.č. 54/2, LV č. 328 k.ú. Ľuborča, na základe čoho sa žalobca stal výlučným vlastníkom tej nehnuteľnosti, ktorú žiadal prikázať v zmysle podaného petitu návrhu. Zároveň Okresný úrad Trenčín zapísal aj žalovaného ako výlučného vlastníka nehnuteľností a to ako parcely registra C č. 53/6, evidovanej na LV č. 2554 k.ú. Ľuborča. Na základe tohto potom vyplýva, že žalovaný sa stal výlučným vlastníkom tej nehnuteľnosti, hospodárskej budovy, ktorú žalobca žiadal prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a táto sa nachádza na pozemku žalovaného. Preto žiadal v konečnom dôsledku, aby súd konanie zastavil a zobral svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva späť.

K podanému späťvzatiu zároveň priložil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 328 obec Nemšová, k.ú. Ľuborča, z ktorého vyplýva, že vlastníkom hospodárskej budovy na parc.č. 54/2 v podiele 1/1-ina je P. H., teda žalobca a vlastníkom hospodárskej budovy na parc.č. 53/6 obec Nemšová, k.ú. Ľuborča, zapísanej na LV č. 2554 je S. Rýger, teda žalovaný v podiele 1/1-ina.

Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že JUDr. Radoslava Starinská právna zástupkyňa žalovaného, ktorej bola udelená plná moc dňa 05.08.2014, potom ako bol späťvzatý návrh zo strany žalobcu sa osobne dostavila na Okresný súd Trenčín do kancelárie informačného centra a zároveň požiadala o nahliadnutie do spisu s tým, že jej boli vyhotovené fotokópie zo súdneho spisu a to fotokópia zo zápisnice z pojednávania a zároveň rovnopis späťvzatia návrhu z č.l. 90 a nasledujúcich.

Následne napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s čím žalovaný nesúhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví, ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V predmetnej veci po preskúmaní spisového materiálu zo strany súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že napriek tomu, že boli čiastočne porušené práva žalovaného v prejednávanej veci, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne konanie v dôsledku späťvzatia návrh v prejednávanej veci zastavil. Faktom je, že skôr ako došlo k zastaveniu konania malo dôjsť k výzve zo strany súdu prvého stupňa, ktorý mal vyzvať žalovaného, keďže k späťvzatiu návrhu došlo potom ako vo veci bolo nariadené pojednávanie o súhlas so späťvzatím návrhu tak, aby mal žalovaný k tomuto možnosť sa vyjadriť. V konečnom dôsledku žalovaný svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu a zastavením konania vyjadril vo svojom odvolaní voči zastavujúcemu uzneseniu a po preskúmaní týchto námietok dospel odvolací súd k záveru, že tieto dôvodné nie sú.

Konaním vo veci samej sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že časť hospodárskej budovy ležiaca na jeho pozemku bude prikázaná do vlastníctva žalobcu a časť hospodárskej budovy ležiaca na pozemku žalovaného bude prikázaná do jeho vlastníctva. Potom ako bol podaný návrh vo veci samej došlo k zápisu vlastníckeho práva tak, ako to v tomto konaní žiadal samotný žalobca zo strany katastra nehnuteľností, čím odpadol v konečnom dôsledku predmet samotného sporu. Ťažko tu hovoriť o dôvodnosti návrhu na zrušení podielového spoluvlastníctva za stavbu, kedy stav na LV č. 328 a rovnako zápis na LV č. 2554 je totožný s tým, čoho sa v konečnom dôsledku domáhal žalobca v tomto konaní.

Čo sa týka samotného nesúhlasu zo strany žalovaného, odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že napriek procesnému pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa, právna zástupkyňa žalovaného skôr ako súd prvého stupňa zastavil v prejednávanej veci konanie sa dostavila na okresný súd, oboznámila sa okrem iného aj s obsahom tohto späťvzatia, z čoho teda vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v prejednávanej veci návhr späť zobral. Čo sa týka samotných dôvodov hodných osobitného zreteľa, prípadný nesúhlas zo strany žalovaného, v tomto smere odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj samotný žalovaný napriek nesúhlasu pripustil, že zo strany katastra nehnuteľností došlo k zápisu vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, ktorých zrušenia a vyporiadania sa v tomto konaní žalobca domáhal s tým, že žalovaný svoj nesúhlas odôvodňoval tým, že do nehnuteľností vložil nemalé investície, čím odôvodňoval aj nesúhlas so späťvzatím samotného návrhu.

V tomto procesnom štádiu konania však napriek tomuto nesúhlasu dospel odvolací súd k záveru, že je možné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že nesúhlas, ktorý v prejednávanej veci žalovaný so späťvzatím vyjadril nemá vplyv na samotný priebeh konania a to za stavu, kedy činnosťou katastra došlo zápisu vlastníckeho práva ako žalobcu, tak aj žalovaného na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu, odpadol tým predmet samotného sporu. Pokiaľ má žalovaný za to, že má nárok vložené investície na spornú nehnuteľnosť, jedná sa o samostatný a iný typ konania, ktorý nemôže byť už v ďalšom predmetom tohto konania a vyporiadania s prihliadnutím na to, že žalobca a žalovaný sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, tak ako sú vedené v katastri nehnuteľností.

Preto v konečnom dôsledku napriek procesnému pochybeniu bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý konanie v prejednávanej veci zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany žalobcu.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa, v časti v ktorej rozhodoval o náhrade trov konania a to v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd nezistil dôvody pre použitie výnimočného ust. § 146 ods. 2 O.s.p., pretože v konaní nie je zrejmé, že by v dôsledku správania sa odporcu bol zobratý návrh späť, prípadne, že by to bol navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania a

to práve z dôvodov, ktoré boli vyššie uvedené. Preto v konečnom dôsledku bol v celom rozsahu správny procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý o náhrade trov konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania tak, ako to predpokladá ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .