Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/315/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti odporcovi: E. T., bytom H. č. XXX, o zaplatenie 109,71 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu navrhovateľa na začatie konania po rozhodnutí Okresného súdu Partizánske uznesením č.k. -23 zo dňa 11. septembra 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu navrhovateľa na začatie konania, uznesenie Okresného súdu Partizánske č.k. -23 zo dňa 11. septembra 2014 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, vec postúpil po právoplatnosti na ďalšie konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 7 ods. 1, 2, 3, § 103, § 104 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ďalej ust. § 2, § 18 ods. 9, § 23 ods. 2, 4, § 25a ods. 1 až 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len zákon č. 273/1994 Z. z.), ako aj ust. § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon č. 580/2004 Z. z.) a ust. § 77a ods. 1 až 5, § 85h ods. 1 až 3 a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnom starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z. z.), založil na tom skutkovom základe, že v predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 109,71 Eur s príslušenstvom odporcom, čo odôvodnil tým, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a doposiaľ neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie vrátane poplatku z omeškania. Navrhovateľ ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa úpadcu - spoločnosti Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku voči odporcovi spolu s príslušenstvom. Označil tak za nepochybné, že navrhovateľ si proti odporcovi uplatňuje pohľadávku, ktorá vznikla z nesplnenia si povinnosti zaplatiť verejné zdravotné poistenie. V nadväznosti na posúdenie charakteru uplatnenej pohľadávky dospel k záveru, že ide o pohľadávku vzniknutú z práva verejného. Vychádzal pritom z obsahu právneho vzťahu účastníkov konania a skonštatoval, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v tomto konaní vznikla podľa zákona č. 273/1994 Z. z. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nebol podľa jeho názoru vzťahom vyplývajúcim z noriem súkromného práva dôvodiac, že išlo o verejnoprávny vzťah charakterizovaný tým, že na jednej strane bol orgán vykonávajúci štátnu moc a na druhej strane vystupoval platiteľ poistenia, ktorému štát uložil zákonom povinnosti vrátane povinnosti platiť riadne a

včas poistné. V danej súvislosti zdôraznil, že účastníci v právnom vzťahu nemali rovné postavenie a skutočnosť, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky, nič nemení na obsahu právneho vzťahu, z ktorého pohľadávka vznikla. Zastával názor, že aj po postúpení ostala pohľadávka podľa svojho charakteru pohľadávkou na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a zákonného príslušenstva v dôsledku omeškania s povinnosťou zaplatiť poistné, teda ostala pohľadávkou vyplývajúcou z verejného práva s tým, že zmenil sa len subjekt oprávnený na plnenie - veriteľ. Na základe toho uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nie je vzťahom súkromného práva v zmysle ust. § 7 ods. 1 O.s.p., ani právnym vzťahom vyplývajúcim z preskúmania rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej moci v zmysle ust. § 7 ods. 2 O.s.p., je teda inou vecou v zmysle ust. § 7 ods. 3 O.s.p., pričom túto skupinu sporov súdy prejednávajú a rozhodujú len vtedy, ak tak ustanovuje zákon. Právny režim rozhodovania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie upravuje zákon č. 581/2004 Z. z., ktorým bol zriadený osobitný orgán rozhodujúci o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia, a to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, s prihliadnutím na čom dôvodil, že veci vyplývajúce z takéhoto právneho vzťahu neprejednávajú a nerozhodujú súdy. Osobitne sa zaoberal právnym názorom navrhovateľa prezentovaným v návrhu na začatie konania, podľa ktorého "nie je oprávnený podať návrh na začatie konania podľa správnych predpisov" a upozornil, že takýto právny názor bol prekonaný neskoršími súdnymi rozhodnutiami, spomedzi ktorých odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2012 vo veci sp. zn. , podľa ktorého nie je podstatný subjekt uplatňujúci pohľadávku na zdravotné poistenie, ale charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o verejnoprávny vzťah a o pohľadávku na zaplatenie zdravotného poistenia, zastával názor, že právomoc na konanie má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na podporu argumentu, že nie je podstatné, že zákonodarca uviedol, že nárok si môže uplatniť zdravotná poisťovňa, poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 30.06.2011 sp. zn. , podľa ktorého nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení príliš formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Preto nepovažoval za možné vykladať ust. § 18 ods. 1 písm. a), § 77a a § 85h ods. 1, 3 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, že nárok na úrade môže uplatniť výlučne zdravotná poisťovňa, pretože takýto výklad by vylúčil nároky iných osôb na zaplatenie zdravotného poistenia z ich uplatnenia na príslušnom orgáne v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na to, že vôľou zákonodarcu bolo ustanoviť orgán rozhodujúci o povinnostiach vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia a týmto orgánom je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý disponuje právomocou vydať rozhodnutie vo veci neodvedeného poisteného, preddavkov a príslušenstva, preto táto právomoc nemôže patriť súdu. Ďalej spomenul spôsob riešenia kompetenčného konfliktu Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. a uviedol, že právomoc úradu rozhodovať vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene zaplateného poistného je výlučne v jeho dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá. Na základe uvedených dôvodov rozhodol tak, že konanie pre nedostatok podmienok konania zastavil a vec postúpil na prejednanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.

Pred uplynutím lehoty na podanie odvolania proti uvedenému uzneseniu, teda pred tým, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.09.2014.

Podľa ust. § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odporca sa na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 17.12.2014, ktorá mu bola doručená dňa 09.03.2015, či so späťvzatím návrhu navrhovateľom súhlasí, dostavil dňa 11.03.2015 osobne na súd prvého stupňa a v reakcii na predmetnú výzvu oznámil, že so späťvzatím návrhu súhlasí, čo zároveň potvrdil svojím podpisom na Úradnom zázname Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.03.2015 (č.l. 40).

V prejednávanej veci vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť pred právoplatnosťou vyššie označeného uznesenia súdu prvého stupňa a odporca sa výslovne vyjadril, že so späťvzatím návrhu

na začatie konania navrhovateľom súhlasí. Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol odvolací súd v súlade s citovaným ust. § 208 O.s.p. tak, že späťvzatie návrhu navrhovateľa na začatie konania pripustil, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania, hoci by mu inak náhrada trov konania patrila, keď navrhovateľ späťvzatím návrhu bez bližšie odôvodnenia zavinil zastavenie konania a bol preto povinný nahradiť jeho trovy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .