Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1632-2015.pdf
PDF · 83.7 KB
No categories available
1Er/1632/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpenej JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, Z., o vymoženie 429,33 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.4.2015 s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súdna exekútorka Mgr. Jana Virličová doručila tunajšiemu súdu dňa 28.4.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015, na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., č. k.: IO-A/0112/0021 zo dňa 10.5.2013. V predmetnom exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobkyne) istinu vo výške 429,33 eur, spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy právneho zastúpenia a trovy rozhodcovského konania.
Preskúmajúc obsah spisu a predloženej žiadosti o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, exekučný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. Právny predchodca oprávnenej a povinný uzatvorili medzi sebou dňa 19.1.2006 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie povinnému peňažnej sumy vo výške 50.000 Sk (1.659,70 eur), výška mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 1.643 Sk (54,54 eur), úroková sadzba úveru bola určená vo výške 24 % ročne a doba splatnosti úveru bola rozpočítaná na počet 50 mesačných splátok. V článku 9 - prechodné a záverečné ustanovenia, Všeobecných obchodných podmienok právnej predchodkyne oprávnenej, si zmluvné strany v časti 9.2 dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Oprávnená nadobudla pohľadávku voči povinnému z predmetnej zmluvy o úvere, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 23.2.2010 medzi INVEST INKASO, s.r.o. a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorá spoločnosť následne dňa 1.5.2012 uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávok s oprávnenou PRO CIVITAS, s.r.o., ktorá sa tak stala hmotnoprávnym nositeľom vymáhanej pohľadávky.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku: Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 10 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona.
Podľa § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na citované ustanovenia dotknutých právnych predpisov a vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, keď žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Pri svojom rozhodovaní, vychádzal exekučný súd z citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku a Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a príloh, ktoré si nechal tunajší súd pripojiť z rozhodcovského súdu, dospel k záveru, že exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ktorá právna skutočnosť zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a teda rozpor so zákonom (podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa citovaného ustanovenia preto exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach právnej predchodkyne oprávnenej, nebola platne dojednaná t. j. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré vyžadujú, aby rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v písomnej forme a to buď ako samostatná zmluva oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, alebo ako písomná doložka k zmluve. V prípade, ak je rozhodcovská doložka dojednaná len vo forme odkazu na Všeobecné obchodné podmienky oprávnenej, v tomto prípade nie je naplnená forma, ktorú pre rozhodcovskú zmluvu (prípadne doložku) vyžaduje zákon. Zároveň exekučný súd poukazuje na to, že v konkrétnom prípade naformulovania rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach, možno konštatovať, že právna predchodkyňa oprávnenej takýmto dojednaním vylúčila možnosť druhej zmluvnej strany (spotrebiteľa), domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde, čím obmedzuje uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu ochranu tým, že nepriamo na formulárovo predtlačenej zmluve, (ktorej prílohou sú Všeobecné obchodné podmienky), núti spotrebiteľa, aby všetky prípadné spory vzniknuté z daného právneho vzťahu riešil v rozhodcovskom konaní a to aj na vopred dodávateľom určenom rozhodcovskom súde.
V súvislosti s prieskumnou právomocou exekučného súdu o právomoci rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku poukazuje súd aj na nedávnu judikatúru Najvyššieho súdu v tejto veci, kde v rozhodnutí spis. zn.: 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, Najvyšší súd SR konštatoval v právnej vete: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (Rozhodnutie R 46/2012). S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR exekučný súd zastáva názor, že v predmetnej exekučnej veci oprávnenej voči povinnému, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorá by založila právomoc rozhodcovskému súdu na prejednanie a rozhodnutie v danej právnej veci. Na základe uvedeného je preto výsledkom predchádzajúceho rozhodcovského konania, vydanie nulitného exekučného titulu, ktorého výkon je neprípustný. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.
Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. (Rozhodnutie R 46/2012).
Na doplnenie právnej argumentácie, exekučný súd uvádza, že v poslednom období vývoja legislatívnej činnosti zákonodarcu sa vo zvýšenej miere akceleruje právna ochrana spotrebiteľa, ktorá sa odráža tak vo vnútroštátnej právnej úprave ako aj v komunitárnom práve Európskej únie. Uvedené vyplýva aj z nedávno prijatého ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo do uvedeného zákona zavedené novelou č. 102/2014 Z. z., účinnou od 1. 5. 2014. Citované ustanovenie, ktoré má hmotnoprávny charakter s procesnoprávnymi účinkami, poskytuje exekučnému súdu pomerne široký právny priestor, na základe ktorého je súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, povinný preskúmať všetky právne aspekty ochrany spotrebiteľa, aj keby sa inak podľa hmotného práva vyžadovalo, aby sa ich spotrebiteľ domáhal. Uvedené ustanovenie tak dáva súdu priestor vyvažovať faktickú nerovnosť v postavení medzi dodávateľom a spotrebiteľom, prostredníctvom nástrojov práva a spravodlivosti. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca k predmetnému ustanoveniu neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné toto ustanovenie aplikovať v čase rozhodovania súdu, s odkazom aj na všeobecný predpis o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok), § 154 ods. 1 - „Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.“ Nepriamo retroaktívne prechodné ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., zavádza aplikovateľnosť citovaného zákona aj na rozhodcovské konania začaté pred 1. januárom 2015, kedy právomoc stáleho rozhodcovského súdu sa zakladá, na základe ešte viac sprísnených podmienok pre rozhodcovskú zmluvu a rovnako tak aj zákonných podmienok pre zriadenie a udržiavanie rozhodcovského súdu.
S poukazom na doteraz uvedené preto exekučný súd vo výroku uznesenia zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď rozhodnutie, ktoré je podkladom pre výkon exekúcie (exekučný titul), vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde. (§ 44 ods. 2 posledná veta, Exekučného poriadku).
Podľa § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.