Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/342/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky A. C., bytom S. XXX, občianky SR, proti odporcovi 1/ K. K., trvale bytom T. ul. XXXX/XX, N. V. nad M., zdržiava sa na adrese S. č. XXX, občanovi SR a 2/ maloletému Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, občanovi SR, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Nové Mesto nad Váhom, o určenie otcovstva k maloletému, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. decembra 2014, č.k. -265, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil otcovstvo odporcu 1/ k maloletému odporcovi 2/ (výrok I.), rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému (výrok II., III., IV.) ako aj o poplatkovej povinnosti a trovách konania (výrok V. a VI.). Dokazovanie k otázke otcovstva vykonal výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov a oboznámením korešpondencie medzi navrhovateľkou a odporcom 1/. Z výsluchov svedkov mal za preukázané, že navrhovateľka a odporca 1/ sa v čase rozhodnom pre počatie maloletého spolu stretávali, odporca 1/ navštevoval navrhovateľku aj vo večerných hodinách, boli videní ako sa bozkávajú. Z listov, ktoré odporca 1/ zasielal navrhovateľka z výkonu trestu odňatia slobody mal okresný súd za preukázané, že ich vzťah nebol iba platonický. V záujme objektívneho zistenia otcovstva odporcu 1/ k maloletému nariadil súd znalecké dokazovanie analýzou DNA. Na predvolanie znalca sa odporca 1/ nedostavil, a to 11 krát. Z takejto viacnásobnej ignorácie dovodil okresný súd záver, že odporca má obavy, že znaleckým dokazovaním bude jeho otcovstvo k maloletému potvrdené a ostatné dôkazy vrátane výpovede navrhovateľky posúdil v ich spojitosti ako preukazujúce, že odporca 1/ s navrhovateľkou súložil v čase rozhodnom pre počatie maloletého. Pretože otcovstvo odporcu 1/ nevylučovali závažné okolnosti, okresný súd návrhu na určenie otcovstva vyhovel podľa § 94 Zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca 1/, ktorý žiadal jeho zrušenie. Uviedol, že výpovede svedkov nie sú pravdivé a poukázal na skutočnosť, že svedok S. svoju výpoveď v neprospech odporcu 1/ neskôr stiahol. Poprel, že by sa s navrhovateľkou intímne stýkal v čase od 17.05.2007 do 01.02.2008 a tvrdil, že navrhovateľka mala bližšie k intímnym stykom s inými mužmi. Niektorí u nej aj prespávali. Konkrétne sa jednalo o majstra z práce, kde bola navrhovateľka zamestnaná. Na odber vzoriek DNA sa nedostavil pre nedostatok finančných prostriedkov.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odporca 1/ odôvodňuje svoje odvolanie nesprávnymi závermi okresného súdu ohľadom jeho pomeru s navrhovateľkou. Vo veciach určenia otcovstva je možné spoľahlivo zistiť skutočný stav veci analýzou DNA. Otcovstvo tým možno s vysokou pravdepodobnosťou potvrdiť alebo vylúčiť. K tejto analýze je však potrebné odobratie vzoriek od matky, dieťaťa a označeného otca. Je teda nevyhnutná ich súčinnosť. Okresný súd v záujme získania čo najobjektívnejších podkladov rozhodnutia analýzu DNA nariadil, no ako správne uvádza aj v napadnutom rozhodnutí, odporca 1/ neposkytol súčinnosť pri odoberaní vzoriek, a to napriek jedenástim predvolaniam. Tu neobstojí jeho obrana, že nemal financie na cestovné, pretože túto skutočnosť mohol uviesť v konaní a bola by zohľadnená. Okresný súd preto správne pristúpil k rozhodnutiu vo veci na základe dostupných dôkazov a neochotu odporcu 1/ správne posúdil ako okolnosť, svedčiacu v prospech výpovede navrhovateľky a výpovedí svedkov. Zo svedeckých výpovedí správne prijal záver, že medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ bol bližší vzťah, a to v čase rozhodnom pre narodenie dieťaťa (§ 94 ods. 2 Zákona o rodine). Na tom nemení nič ani odvolanie výpovede zo strany svedka S., pretože v prospech existencie bližšieho vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/ svedčia aj listy odporcu 1/ navrhovateľke. Tým že odporca odmietol akúkoľvek súčinnosť v konaní a ani len v konaní neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili výpoveď navrhovateľky, bolo správne považovať za vierohodnú výpoveď navrhovateľky a mať popri svedeckých výpovediach a listinných dôkazoch najmä z nej za preukázané splnenie podmienok určenia otcovstva na strane odporcu 1/. Súčasne okresný súd správne konštatoval, že neboli zistené závažné okolnosti, ktoré by v zmysle § 94 Zákona o rodine vylučovali otcovstvo odporcu 1/. Jednak takéto okolnosti nevyšli v konaní najavo, no najmä nebolo ich zistenie umožnené odporcom 1/, keďže sa opakovane odmietol dostaviť na analýzu DNA.

Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie okresného súdu vo výroku o otcovstve vecne správne. Krajský súd ho preto potvrdil, a to aj v ostatných závislých výrokoch, pretože aj tieto vychádzali z náležitých skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .