Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-138-2015.pdf
PDF · 71.29 KB
Case nature
Subarea
1CoE/138/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnej: R.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. XX, XXX XX O., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 115, o vymoženie 1.044,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/385/2014-21 zo dňa 11.12.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „exekučný súd“) návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 21.09.2014 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dňa 29.09.2014 bol exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinnej zo dňa 21.09.2014 označené ako „Vec: zastavenie exekúcie“, ktorým povinná navrhla zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinná v podaní uviedla, že je nemajetná a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 298,30 Eur. Súdny exekútor uviedol, že v exekučnom konaní boli realizované úhrady, a to vkladom na účet súdneho exekútora vo výške 1.845,18 Eur dňa 31.07.2014 a blokáciou účtu v banke vo výške 945,74 Eur. Rovnako dňa 14.10.2014 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené písomné vyjadrenie oprávneného zo dňa 30.09.2014, v ktorom oprávnený uviedol, že v prebiehajúcom exekučnom konaní prijal na účet dňa 07.08.2014 sumu 1.402,34 Eur, dňa 15.08.2014 sumu 112,72 Eur a dňa 04.09.2014 sumu 226,71 Eur. Týmto poukázal na skutočnosť, že tieto úhrady nenasvedčujú o insolventnosti povinnej tak, ako to tvrdí povinná v návrhu na zastavenie exekúcie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd po posúdení návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Podľa jeho názoru pokiaľ je nútený výkon práva a nároku vyplývajúceho z exekučného titulu možný a reálny hoci len jediným spôsobom, niet dôvodu na zastavenie exekúcie. Nakoľko exekučný súd nezistil také okolnosti, ktoré by zastavenie exekúcie odôvodňovali, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že naďalej trvá na zastavení exekúcie z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom poberá len invalidný dôchodok v sume 298,30 Eur. Mala za to, že sumu vo výške 1.845,18 Eur vloženú na účet dňa 31.07.2014 jej dala mama o čom predložila odvolaciemu súdu čestné prehlásenie. Rovnako predložila čestné prehlásenie o tom, že dňa 07.08.2014 sumu 1.402,34, dňa 15.08.2014 sumu 112,72 Eur a dňa 04.09.2014 sumu 226,71 Eur nevložila na účet oprávneného. K podanému odvolaniu povinnej podal vyjadrenie oprávnený. Mal za to, že vzhľadom na existenciu finančných prostriedkov na účte povinnej je daný predpoklad, že vymoženie pohľadávky oprávneného v tejto exekučnej veci bude úspešné a v tejto súvislosti uviedol, že do dňa podania tohto vyjadrenia bola v prospech oprávneného celkovo vymožená suma 2.908,75 Eur.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Okresný súd napadnutým uznesením po tom, čo mal na základe vyjadrenia súdneho exekútora a oprávneného za preukázané, že nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 21.09.2014 zamietol. Povinná vo svojom odvolaní trvala na zastavení exekúcie, pridŕžajúc sa dôvodov uvádzaných v návrhu.
S odvolacími námietkami povinnej sa však odvolací súd stotožniť nemohol.
Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý (okrem výnimky stanovenej v § 167 a 172 Exekučného poriadku ) určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
V prejednávanom prípade, z podnetu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia súdneho exekútora a oprávneného, vyplynulo, že povinná je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 298,30 Eur. Na základe tejto skutočnosti tak oprávnený, ako uviedol, prijal na účet dňa 07.08.2014 sumu 1.402,34 Eur, dňa 15.08.2014 sumu 112,72 Eur a dňa 04.09.2014 sumu 226,71 Eur, a to spôsobom prikázania pohľadávky z účtu v banke. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade je nútený výkon práva a nároku vyplývajúceho z exekučného titulu možný a reálny hoci len jediným spôsobom, a teda exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase nemal exekučný súd za preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť by v opačnom prípade zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, a práve naopak mal za preukázané, že povinná je poberateľkou invalidného dôchodku, pričom v predmetnom exekučnom konaní boli realizované úhrady jednak vkladom na účet súdneho exekútora a jednak blokáciou účtu v banke, exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosť povinnej o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu nemajetnosti zamietol.
Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní, pričom dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré povinná uvádza nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinná síce v návrhu na zastavenie exekúcie, a rovnako v odvolaní uvádza, že jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, teda poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, resp. na svoju nemajetnosť, je však potrebné uviesť, že nemajetnosť povinnej, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie, musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Tvrdenia povinnej o nemajetnosti a ňou predkladané listinné dôkazy nemôžu byť postačujúce, keďže súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na
základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, resp. že vzhľadom na platnú právnu úpravu exekúciu nemožno vykonať žiadnym spôsobom taxatívne ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku, môže tak povinná, ako aj súdny exekútor, resp. oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie.
Ak je teda podmienka existencie postihnuteľného majetku, umožňujúca realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie splnená, exekučný súd nemá inú možnosť len v prebiehajúcej exekúcii pokračovať, a takýto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť.
Odvolací súd dodáva, že súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Zrážky z invalidného dôchodku povinnej pritom musia podliehať zákonom stanoveným pravidlám tak, aby bola zabezpečená aj ochrana povinnej.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.