Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-108-2022.pdf
PDF · 71.31 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/108/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. G., O.. XX.XX.XXXX, V. H. U., dieťa rodičov: U. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. X, M. R. U. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. E. X, M., Z.. Č.. N. R. XX, P., N. G., Í.E., v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice II n e m á p r á v o m o c konať v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. G., O.. XX.XX.XXXX.
II. Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním doručeným súdu dňa 08.08.2022 sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, tak, že súd maloletého zverí do osobnej starostlivosti otca, matke uloží povinnosť prispievať na výživu mal. sumou vo výške 70 € mesačne a styk matky s maloletým upraví tak, že táto je oprávnená stýkať sa s mal. dieťaťom v M., a to počnúc letnými prázdninami 2023, a to od 01.07.2023 do 31.08.2023 a počnúc rokom 2024 každý párny rok v mesiaci december počas vianočných sviatkov po dobu 2 týždňov. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka sama od seba navrhla zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Maloletý s matkou žije dlhodobo v Í.E., kde sa dostal do zlej partie, ktorá ho navádza na rôzne protiprávne konania a matka už jeho výchovu nezvláda.
2. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
3. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa ust. § 9 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
8. Podľa ust. § 24a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
9. Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 (ďalej len Nariadenie Brusel IIb) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. V zmysle kapitoly II, oddielu 2, článku 10, bod 1, písm. c) Nariadenia Brusel IIb súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
11. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Brusel IIb ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do toho štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. (C-523/07, bod 37 - 39).
13. Aby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania. Jednou z procesných podmienok je právomoc, ktorej splnenie súd skúma z úradnej moci v každom štádiu konania, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu, ktorá vedie k zastaveniu konania. Na základe vyššie uvedeného v súlade s cit. ust. Nariadenia Brusel IIb a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom súd konštatuje, že v predmetnom konaní nie je daná právomoc slovenských súdov. Z obsahu návrhu na začatie konania ako aj na základe lustrácií predošlých konaní v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. jednoznačne vyplýva, že krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je Í., kde sa maloletý dlhodobo zdržiava, a to od roku XXXX a kde navštevuje školské zariadenie. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že nakoľko má mal. dieťa obvyklý pobyt v Í., nie je v jeho najlepšom záujme, aby v predmetnej veci konal tunajší súd, ktorý nemá dostatočné možnosti prešetriť skutočné pomery v rodine dieťaťa. Krajina obvyklého pobytu dieťaťa má v danom prípade väčší priestor na vykonanie dokazovania a tým vydanie rozhodnutia, ktoré bude v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem maloletého. Z uvedeného dôvodu súd konanie v súlade s ust. § 9 CSP zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.